杏MAP导航

Pápe? vyjadril solidaritu Srí Lanke, ktorá sa ocitla v politicko-ekonomickej kríze:

?Pripájam sa k zármutku obyvate?ov Srí Lanky, ktorí na?alej trpia dôsledkami politickej a hospodárskej nestability. Spolu s biskupmi krajiny obnovujem svoju výzvu k pokoju a prosím tých, ktorí majú moc, aby neignorovali volanie chudobných a potreby ?udí.“

Druhú výzvu adresoval Svätý Otec Líbyi:

?Osobitnú my?lienku chcem venova? ?udu Líbye, 

najmä mladým ?u?om a v?etkým, ktorí trpia v dôsledku vá?nych sociálnych a hospodárskych problémov krajiny. Povzbudzujem v?etkých, aby nanovo h?adali presved?ivé rie?enia, s pomocou medzinárodného spolo?enstva, prostredníctvom kon?truktívneho dialógu a národného zmierenia.“

Ani tentoraz nezabudol pápe? Franti?ek na Ukrajinu:

?Obnovujem svoju blízkos? ukrajinskému ?udu, ka?dodenne su?ovanému brutálnymi útokmi, ktorých následky si odná?ajú be?ní ?udia. Modlím sa za v?etky rodiny, najmä za obete, zranených a chorých; modlím sa za starých ?udí a deti. Nech Boh uká?e cestu na skoncovanie s touto ?ialenou vojnou!“

V druhú júlovú nede?u sa ka?doro?ne slávi Nede?a mora, do ktorej sa Cirkev zapája prostredníctvom duchovnej slu?by ?Stella Maris“, ur?enej pracovníkom na lodiach a ich rodinám. Pápe? Franti?ek ju pripomenul týmito slovami:

?Dnes slávime Nede?u mora. Pamätajme na v?etkých námorníkov, s úctou a uznaním za ich cennú slu?bu, ako aj na kaplánov a dobrovo?níkov Stella Maris. Zverujem Panne Márii námorníkov uviaznutých vo vojnových oblastiach, aby sa mohli vráti? domov.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

15. nede?a cez rok C, 10. júla 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dne?nej liturgie rozpráva podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi (porov. Lk 10,25-37). V?etci ho poznáme. V pozadí je cesta z Jeruzalema do Jericha, popri ktorej le?í mu? zbitý do krvi a okradnutý lupi?mi. Kňaz, ktorý ide okolo, ho vidí, ale nezastaví sa, prejde ?alej; rovnako aj levita, teda ten, ?o sa venuje bohoslu?be v chráme. No ke? prechádzal okolo istý cestujúci Samaritán, evanjelium hovorí, ?e ?ke? ho uvidel, bolo mu ho ?úto“ (v. 33).

Nezabúdajte na tieto slová: ?bolo mu ho ?úto“; to je to, ?o Boh cíti v?dy, ke? nás vidí v probléme, v hriechu, v biede: ?bolo mu ho ?úto“. Evanjelista jasne hovorí, ?e Samaritán bol na ceste. Tak?e ten Samaritán, hoci má svoje vlastné plány a smeruje do vzdialeného cie?a, neh?adá si výhovorky a cíti sa oslovený tým, ?o sa stalo na ceste. Zamyslime sa: neu?í nás Pán robi? práve toto? Pozera? sa ?aleko dopredu, na kone?ný cie?, a zároveň venova? pozornos? krokom, ktoré musíme urobi? tu a teraz, aby sme sa tam dostali.

Je prízna?né, ?e prví kres?ania sa nazývali ?u?eníci Cesty“ (porov. Sk 9,2), teda napredovania. Veriaci ?lovek je vskutku ve?mi podobný Samaritánovi: rovnako ako on je na ceste, je pocestný. Vie, ?e nie je ?lovekom, ktorý je u? v cieli, ale chce sa ka?dý deň u?i? nasledovaním Pána Je?i?a, ktorý povedal: ?Ja som cesta, pravda a ?ivot“ (Jn 14,6). Ja som cesta: Kristov u?eník krá?a za ním, a tak sa stáva ?u?eníkom Cesty“. Ide za Pánom, ktorý nesedí, ale je stále na ceste: na ceste stretáva ?udí, uzdravuje chorých, nav?tevuje dediny a mestá. Takto konal Pán, v?dy na ceste.

?U?eník Cesty“ - teda my kres?ania - preto vidí, ?e jeho spôsob myslenia a konania sa postupne mení a ?oraz viac sa pripodobňuje Majstrovmu. Krá?ajúc v Kristových ??apajach sa stáva pocestným a u?í sa - podobne ako Samaritán - vidie? a ma? súcit. Vidí a má súcit. Predov?etkým vidí: otvára o?i realite, nie je sebecky uzavretý vo vlastných my?lienkach. Naproti tomu kňaz a levita vidia ne??astníka, ale akoby ho nevideli, prejdú okolo, odvrátia poh?ad.

Evanjelium nás vychováva k videniu: vedie ka?dého z nás správne chápa? skuto?nosti, deň ?o deň prekonáva? predsudky a dogmatizmus. Mnohí veriaci sa utiekajú k dogmatizmom, aby sa bránili pred realitou. A potom nás u?í nasledova? Je?i?a, preto?e nasledovanie Je?i?a nás u?í ma? súcit: v?íma? si druhých, najmä toho, kto trpí, toho, kto to najviac potrebuje. A zasiahnu?, tak ako Samaritán: neprejs? poved?a, ale zastavi? sa.

Zo?i-vo?i tomuto evanjeliovému podobenstvu sa mô?e sta?, ?e ?lovek bude niekoho obviňova?, prípadne vini? sám seba - ukazova? prstom na druhých, prirovnávajúc ich ku kňazovi a levitovi: ?Ale ten a ten ide ?alej a nezastaví sa!“, alebo vini? sám seba vymenúvaním vlastnej nedostato?nej pozornosti vo?i blí?nemu. Chcel by som v?ak navrhnú? iný druh cvi?enia. Nie sa len obviňova? - zaiste, musíme sa prizna? k tomu, ke? sme boli ?ahostajní a vyhovárali sme sa -, ale nezastavme sa pri tom. Musíme si to prizna?, je to chyba, ale prosme Pána, aby nás vyviedol z na?ej sebeckej ?ahostajnosti a uviedol nás na Cestu.

Vyprosujme si od neho, aby sme videli a mali súcit. To je milos?, musíme si ju prosi? od Pána: ?Pane, nech vidím, nech mám súcit, tak ako ty mňa vidí? a má? so mnou súcit“. Toto je modlitba, ktorú vám dnes navrhujem: ?Pane, nech vidím, nech mám súcit, ako ty vidí? mňa a má? so mnou súcit“. Nech máme súcit s tými, ktorých stretávame na ceste, najmä s tými, ktorí trpia a sú v núdzi, aby sme sa k nim priblí?ili a urobili, ?o mô?eme, aby sme im pomohli.

Ve?akrát, ke? som s nejakým kres?anom alebo kres?ankou, ktorí sa pri?li porozpráva? o duchovných veciach, pýtam sa, ?i dáva almu?nu. ?Áno,“ hovorí mi – ?A povedz mi, dotkne? sa ruky toho, komu dáva? mincu?“ – ?Nie, nie, hodím mu ju tam.“ – ?A pozerá? sa tomu ?loveku do o?í?“ – ?Nie, nenapadne mi to.“ Ak dáva? almu?nu bez toho, aby si sa dotkol skuto?nosti, bez toho, aby si sa pozrel do o?í ?loveka v núdzi, táto almu?na je pre teba, nie pre neho.

Zamyslime sa nad tým: ?Dotýkam sa biedy, aj tej biedy, v ktorej pomáham? Pozerám sa do o?í ?u?om, ktorí trpia, ?u?om, ktorým pomáham?“ Zanechám vám túto my?lienku: vidie? a ma? súcit.

Nech nás Panna Mária sprevádza na tejto ceste rastu. Nech tá, ktorá nám ?ukazuje Cestu“, teda Je?i?a, nám pomáha aj stáva? sa ?oraz viac ?u?eníkmi Cesty“.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-jb-

Aktualizované: 10.7.2022, 16:07