杏MAP导航

Kapacita ?tadiónu v Nikózii je 22-tisíc osôb, no z dôvodu protipandemických opatrení bolo prítomných zhruba 10-tisíc veriacich, medzi nimi i 

prezident republiky a patriarcha Pravoslávnej cirkvi Cypru Chryzostom II.

Slávenie prebiehalo na bielo-sivom pódiu so ?ltými kvetmi, na pozadí ktorého sa v centre vynímal ma?ovaný krí? s Kristom a po bokoch v ?ltých farbách sv. Barnabá? a pôdorys Cypru s mottom apo?tolskej náv?tevy: ?Vzájomne sa povzbudzujme vo viere“. Pozadie z oboch strán lemoval húf zlatých rýb, oltár i ambón zdobili ikony.

Pizzaballa: Cyprus ako vzor priate?stva s Pravoslávnou cirkvou

V úvode svätej om?e slávenej v bielych liturgických farbách pri príle?itosti liturgickej spomienky na jezuitského kňaza sv. Franti?ka Xaverského, Svätého Otca privítal latinský jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa. Ako spomenul, hlboké kres?anské korene ostrova sú späté s úplnými po?iatkami kres?anstva. Cyprus bol cie?om prvej misijnej cesty sv. Pavla a Barnabá?a (Sk 13). V roku 431 univerzálna cirkev uznala dôle?itos? tamoj?ej miestnej cirkvi. A v roku 1291 po páde pevnosti Akko a úplnej porá?ke kri?iakov Cyprus prijal komunity utekajúce zo Svätej zeme, osobitne franti?kánov. Patriarcha Pizzaballa ?alej zdôraznil:

?Cyprus zdie?a rany Európy a sú?asne i Blízkeho východu. Rany, ktorými sú politické  a vojenské a - bez roztrp?enia treba uzna? - i nábo?enské rozdelenia. ... Nikózia, cyperské hlavné mesto je posledným európskym hlavným mestom, ktoré e?te aj dnes vidí múr rozdelenia – hlbokú ranu ostrova.“

Latinský jeruzalemský patriarcha zároveň vyzdvihol dobré vz?ahy s miestnou Pravoslávnou cirkvou:

?... Nemô?eme dnes nevyjadri? na?u ?ivú v?a?nos? Pravoslávnej cirkvi, ktorá najmä na Cypre prejavuje vo?i na?ej Cirkvi ve?kú otvorenos? a priate?stvo, dokonca nám umo?ňuje slávi? na?u eucharistiu v ich chrámoch. Kto vie, ?i táto na?a pozitívna skúsenos? nie je prvým krokom k jednote, po ktorej ná? ?ud tak tú?i; aby sa Cyprus stal pre ostatné cirkvi vzorom jednoty a harmónie, stretnutia a úprimného priate?stva.“

Svätý Otec slávil Eucharistiu v latin?ine, pri oltári s ním okrem latinského jeruzalemského patriarchu Pizzaballu koncelebroval aj maronitský patriarcha Antiochie kardinál Raï. Liturgické ?ítania zazneli v gré?tine, modlitby veriacich odzrkad?ovali pestré etnické zlo?enie katolíkov na Cypre – ?ítané boli v angli?tine, arab?ine, filipínskom jazyku tagalog i talian?ine.

Homília pápe?a: Obnovme svoje stretnutie s Je?i?om a vyjdime osvetli? noc

Svätý Otec v homílii komentoval úryvok z Evanjelia pod?a Matú?a (9,27-31) o uzdravení dvoch slepcov, ktoré bolo po?as slávenia spievané v gré?tine. Ponúkol tri kroky na ceste k vnútornému uzdraveniu.

Prvým krokom je ís? za Je?i?om. Dvaja slepci ?vnímajú, ?e v temnote dejín je Je?i? svetlom, ktoré osvet?uje noci srdca a sveta, svetlom, ktoré porá?a temnotu a ví?azí nad ka?dou slepotou“, vysvetlil Svätý Otec a dodal: Aj my nosíme v srdci slepoty a podobne ako dvaja slepci, sme pocestní ?asto ponorení do tmy ?ivota.

?Najskôr treba ís? za Je?i?om. ... On jediný oslobodzuje srdce od zla. Mô?eme si polo?i? otázku: Uzatváram sa do temnoty melanchólie, ktorá vysu?uje pramene radosti, alebo idem k Je?i?ovi a priná?am mu svoj ?ivot? Nasledujem Je?i?a, som mu v pätách, kri?ím k nemu o svojich potrebách, odovzdávam mu svoje horkosti? Urobme to, dajme Je?i?ovi mo?nos? uzdravi? nám srdce. Toto je prvý krok; vnútorné uzdravenie si vy?aduje ?al?ie dva.“

Druhým krokom na ceste vnútorného uzdravenia je spolo?né zná?anie rán, zdôraznil pápe?. Ako vysvetlil, slepci pou?ívajú slovo ?my“, nemyslia ka?dý na vlastnú slepotu, ale prosia o pomoc spolu.

?Toto je význa?ným znakom kres?anského ?ivota, 

toto je charakteristická ?rta cirkevného ducha: myslie?, hovori?, kona? ako ?my“, zanecha? individualizmus a predstieranú sebesta?nos?, ktoré spôsobujú chorobu srdca.“...

?Tí dvaja slepci nás zdie?aním svojho utrpenia a bratské priate?stva mnohému u?ia. Ka?dý z nás je istým spôsobom slepý kvôli hriechu, ktorý nám bráni ?vidie?“ Boha ako Otca a druhých ako bratov. Toto je to, ?o robí hriech, ?e skres?uje realitu: dáva nám vníma? Boha ako mocipána a ostatných ako problémy. Toto je dielo poku?ite?a, ktorý fal?uje veci a sna?í sa nám ich ukáza? v negatívnom svetle, aby nás uvrhol do sk?ú?enosti a zatrpknutosti. A mrzký smútok, ktorý je nebezpe?ný a nepochádza od Boha, sa dobre uhniez?uje v samote. Preto nemo?no ?eli? temnote osamote. Ak nesieme svoju vnútornú slepotu sami, budeme ňou premo?ení. Musíme stá? jeden ved?a druhého, deli? sa o svoje rany, ?eli? ceste spolo?ne.

Drahí bratia a sestry, tvárou v tvár ka?dej osobnej temnote a výzvam, ktoré máme pred sebou v Cirkvi a v spolo?nosti, sme povolaní obnovi? bratstvo. Ak zostaneme rozdelení medzi sebou, ak ka?dý bude myslie? len na seba alebo na svoju skupinu, ak sa nebudeme spája?, vies? dialóg, krá?a? spolo?ne, nemô?eme vylie?i? svoju slepotu úplne. Uzdravenie prichádza, ke? nesieme spolo?ne rany, ke? ?elíme spolo?ne problémom, ke? sa navzájom po?úvame a rozprávame sa. Je to milos? vedie? ?i? v spolo?enstve, chápa? hodnotu spolo?enstva. Toto vám vyprosujem: aby ste mohli by? stále pospolu, by? v?dy zjednotení; krá?a? takto vpred a s rados?ou: kres?anskí bratia a sestry, deti jedného Otca. Vyprosujem to aj pre seba.“

Tretím krokom je ohlasova? evanjelium s rados?ou, zdôraznil pápe?:

?A tu je ?al?í charakteristický znak kres?ana: rados? z evanjelia, ktorá je nezadr?ate?ná, «nap?ňa srdce a celý ?ivot tých, ktorí sa stretávajú s Kristom» (Apo?t. exhortácia Evangelii gaudium, 1), oslobodzuje od rizika súkromníckej, mentorskej a bedákavej viery, a vedie k dynamizmu svedectva....

?...ako tí dvaja slepci v Evanjeliu, obnovme svoje stretnutie s Je?i?om a vyjdime zo seba samých bez strachu, aby sme o ňom sved?ili v?etkým, ktorých stretneme! Vyjdime, aby sme priniesli svetlo, ktoré sme dostali, vyjdime osvetli? noc, ktorá nás ?asto obklopuje! Potrební sú kres?ania osvietení, ale predov?etkým ?iariví, ktorí sa ne?ne dotýkajú slepoty svojich bratov; ktorí skutkami a slovami útechy zapa?ujú svetlá nádeje v temnote. Kres?ania, ktorí zasievajú semia?ka evanjelia na vyprahnutých poliach ka?dodenného ?ivota, ktorí priná?ajú pohladenie do samoty utrpenia a chudoby.“

V závere slávenia Svätého Otca pozdravil maronitský arcibiskup Cypru Mons. Sfeir a veriacim sa krátko po?akoval i Svätý Otec.

-zk-