杏MAP导航

Dvaja slepci, ke? okolo nich prechádza Je?i?, mu krikom vyjavujú svoju biedu a svoju nádej: «Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!» (Mt 9,27). ?Syn Dávidov“ bol titul prisudzovaný Mesiá?ovi, ktorého proroctvá ohlasovali z Dávidovho rodu. Dvaja protagonisti dne?ného evanjelia sú teda slepí, a predsa vidia to, ?o je e?te dôle?itej?ie: spoznávajú Je?i?a ako Mesiá?a, ktorý pri?iel na svet. Pristavme sa pri troch krokoch tohto stretnutia. Mô?u nám pomôc? na tejto adventnej ceste, aby sme i my privítali Pána, ktorý prichádza, Pána, ktorý prechádza.

Prvý krok: ís? za Je?i?om, aby nás uzdravil.

Text hovorí, ?e tí dvaja slepci volali na Pána popri tom, ako i?li za ním (porov. v. 27). Nevidia ho, ale po?ujú jeho hlas a nasledujú jeho kroky. V Kristovi h?adajú to, ?o predpovedali proroci, teda znamenia uzdravenia a súcitu Boha uprostred jeho ?udu. Izaiá? v tejto súvislosti napísal: «Roztvoria sa o?i slepých» (35,5). A ?al?ie proroctvo, obsiahnuté v dne?nom prvom ?ítaní: «Z temnoty a hmly sa o?i slepých rozhliadnu» (29,18). Títo dvaja v evanjeliu dôverujú Je?i?ovi a nasledujú ho, aby na?li svetlo pre svoje o?i.

A pre?o, bratia a sestry, títo dvaja ?udia dôverujú Je?i?ovi? Preto?e vnímajú, ?e v temnote dejín je on svetlom, ktoré osvet?uje noci srdca a sveta, ktoré porá?a temnotu a zví?azí nad ka?dou slepotou. Aj my, vieme to, nosíme v srdci slepoty. Aj my, podobne ako dvaja slepci, sme pocestní ?asto ponorení do tmy ?ivota. Najskôr treba ís? za Je?i?om, ako o to sám ?iada: «Po?te ku mne v?etci, ktorí sa namáhate a ste pre?a?ení, a ja vás posilním» (Mt 11,28). Kto z nás nie je nejakým spôsobom unavený a pre?a?ený? V?etci sme. Av?ak bránime sa vykro?i? k Je?i?ovi, mnohokrát rad?ej zostávame uzavretí sami v sebe, osamotení so svojou temnotou, trochu sa ?utujeme a prijímame zlú spolo?nos? smútku. Je?i? je lekár: len on, pravé svetlo, ktoré osvecuje ka?dého ?loveka (porov. Jn 1, 9), nám dáva hojnos? svetla, tepla, lásky. On jediný oslobodzuje srdce od zla. Mô?eme si polo?i? otázku: Uzatváram sa do temnoty melanchólie, ktorá vysu?uje pramene radosti, alebo idem k Je?i?ovi a priná?am mu svoj ?ivot? Nasledujem Je?i?a, som mu v pätách, kri?ím k nemu o svojich potrebách, odovzdávam mu svoje horkosti? Urobme to, dajme Je?i?ovi mo?nos? uzdravi? nám srdce. Toto je prvý krok; vnútorné uzdravenie si vy?aduje ?al?ie dva.

Druhým je spolo?né zná?anie rán. V tomto evanjeliovom rozprávaní sa nevyskytuje uzdravenie jedného slepca, ako napríklad v prípade Bartimeja (porov. Mk 10,46-52) alebo slepého od narodenia (porov. Jn 9,1-41). Tu sú slepci dvaja. Nachádzajú sa na ceste spolu. Spolo?ne zdie?ajú boles? svojho stavu, spolo?ne tú?ia po svetle, ktoré by mohlo svieti? v srdci ich nocí. Text, ktorý sme po?uli, je v?dy v mno?nom ?ísle, preto?e títo dvaja robia v?etko spolu: obaja idú za Je?i?om, obaja k nemu volajú a prosia o uzdravenie; nie ka?dý sám za seba, ale spolu. Je ve?avravné, ?e hovoria Kristovi: zmiluj sa nad nami. Pou?ívajú ?my“, nehovoria ?ja“. Nemyslia ka?dý na vlastnú slepotu, ale prosia o pomoc spolu. Toto je význa?ným znakom kres?anského ?ivota, toto je charakteristická ?rta cirkevného ducha: myslie?, hovori?, kona? ako ?my“, zanecha? individualizmus a predstieranú sebesta?nos?, ktoré spôsobujú chorobu srdca.

Tí dvaja slepci nás zdie?aním svojho utrpenia 

a bratského priate?stva mnohému u?ia. Ka?dý z nás je istým spôsobom slepý kvôli hriechu, ktorý nám bráni ?vidie?“ Boha ako Otca a druhých ako bratov. Toto je to, ?o robí hriech, ?e skres?uje realitu: dáva nám vníma? Boha ako mocipána a ostatných ako problémy. Toto je dielo poku?ite?a, ktorý fal?uje veci a sna?í sa nám ich ukáza? v negatívnom svetle, aby nás uvrhol do sk?ú?enosti a zatrpknutosti. A mrzký smútok, ktorý je nebezpe?ný a nepochádza od Boha, sa dobre uhniez?uje v samote. Preto nemo?no ?eli? temnote osamote. Ak nesieme svoju vnútornú slepotu sami, budeme ňou premo?ení. Musíme stá? jeden ved?a druhého, deli? sa o svoje rany, ?eli? ceste spolo?ne.

Drahí bratia a sestry, tvárou v tvár ka?dej osobnej temnote a výzvam, ktoré máme pred sebou v Cirkvi a v spolo?nosti, sme povolaní obnovi? bratstvo. Ak zostaneme rozdelení medzi sebou, ak ka?dý bude myslie? len na seba alebo na svoju skupinu, ak sa nebudeme spája?, vies? dialóg, krá?a? spolo?ne, nemô?eme vylie?i? svoju slepotu úplne. Uzdravenie prichádza, ke? nesieme spolo?ne rany, ke? ?elíme spolo?ne problémom, ke? sa navzájom po?úvame a rozprávame sa. Je to milos? ?i? v spolo?enstve, chápa? hodnotu toho, ?e sme pospolu, hodnotu spolo?enstva. Toto vám vyprosujem: aby ste mohli by? stále pospolu, by? v?dy zjednotení; krá?a? takto vpred a s rados?ou: kres?anskí bratia a sestry, deti jedného Otca. Vyprosujem to aj pre seba.

A tu je tretí krok: ohlasova? evanjelium s rados?ou. Po tom, ?o ich Je?i? spolu uzdravil, dvaja anonymní protagonisti Evanjelia, v ktorých sa mô?eme i my zrkadli?, za?nú túto správu ?íri? po celom kraji, rozpráva? o tom v?ade. V tejto skuto?nosti je istá irónia: Je?i? im radil, aby nikomu ni? nehovorili, ale oni robia presný opak (porov. Mt 9,30-31). Z príbehu je v?ak zrejmé, ?e ich zámerom nie je neposlúchnu? Pána; jednoducho nedoká?u potla?i? svoje nad?enie z uzdravenia, svoju rados? z toho, ?o za?ili pri stretnutí s ním. A tu je ?al?í charakteristický znak kres?ana: rados? z evanjelia, ktorá je nezadr?ate?ná, «nap?ňa srdce a celý ?ivot tých, ktorí sa stretávajú s Kristom» (Apo?t. exhortácia Evangelii gaudium, 1), rados? z evanjelia oslobodzuje od rizika súkromníckej, mentorskej a bedákavej viery, a vedie k dynamizmu svedectva.

Drahí priatelia, je krásne vidie? vás a vidím, ?e radostne pre?ívate oslobodzujúce ohlasovanie evanjelia. ?akujem vám za to. Nejde o prozelytizmus – prosím vás, nikdy nerobme prozelytizmus! –, ale o svedectvo; nejde o moralizmus, ktorý odsudzuje – nie, toto nerobme –, ale o milosrdenstvo, ktoré objíma; nie o vonkaj?ie uctievanie, ale o pre?ívanú lásku. Povzbudzujem vás, aby ste pokra?ovali na tejto ceste: ako tí dvaja slepci v Evanjeliu, obnovme aj my svoje stretnutie s Je?i?om a vyjdime zo seba samých bez strachu, aby sme o ňom sved?ili v?etkým, ktorých stretneme! Vyjdime, aby sme priniesli svetlo, ktoré sme dostali, vyjdime osvetli? noc, ktorá nás ?asto obklopuje! Bratia a sestry, potrební sú kres?ania osvietení, ale predov?etkým ?iariví, ktorí sa ne?ne dotýkajú slepoty svojich bratov; ktorí skutkami a slovami útechy zapa?ujú svetlá nádeje v temnote. Kres?ania, ktorí zasievajú semia?ka evanjelia na vyprahnutých poliach ka?dodenného ?ivota, ktorí priná?ajú pohladenie do samoty utrpenia a chudoby.

Bratia, sestry, Pán Je?i? prechádza, prechádza aj na?imi ulicami Cypru, po?uje volanie na?ich slepôt, chce sa dotknú? na?ich o?í, chce sa dotknú? ná?ho srdca, aby sme sa dostali k svetlu, aby sme sa znovuzrodili, aby sme sa vnútorne opä? postavili na nohy: toto chce urobi? Je?i?. A aj nám adresuje otázku, ktorú polo?il tým slepcom: «Veríte, ?e to mô?em urobi?» (Mt 9,28). Veríme, ?e to Je?i? mô?e urobi?? Obnovme svoju dôveru v neho! Povedzme mu: Je?i?u, veríme, ?e tvoje svetlo je vä??ie ako v?etky na?e temnoty; veríme, ?e ty nás mô?e? uzdravi?, ?e ty mô?e? obnovi? na?e bratstvo, ?e mô?e? znásobi? na?u rados?; a spolu s celou Cirkvou ?a vzývame, v?etci spolo?ne: Prí?, Pane Je?i?u! [pápe? tri razy opakuje spolu so zhroma?dením: ?Prí?, Pane Je?i?u!“]

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-