杏MAP导航

Ako oznámila Svätá stolica, v najbli??ích tý?dňoch bude pribli?ne 12 ute?encov z Cypru prevezených do Talianska ?na znak starostlivosti pápe?a o 

rodiny migrantov i jednotlivcov“. Niektorých z nich pápe? pozdravil pri piatkovej ekumenickej modlitbe v Nikózii. Ich prevoz je mo?ný v?aka dohode medzi vatikánskym ?tátnym sekretariátom a talianskymi a cyperskými verejnými predstavite?mi i v?aka spolupráci Sekcie pre migrantov a ute?encov Svätej stolice a Komunity Sant´Egidio.

Katolícky kostol Svätého krí?a v Nikózii, ktorý bol dejiskom ekumenickej modlitby s ute?encami, sa nachádza v bezprostrednej blízkosti nárazníkovej zóny kontrolovanej OSN, ktorá odde?uje Cyperskú republiku od Severocyperskej tureckej republiky.

Cyprus, le?iaci ne?aleko pobre?ia krajín Blízkeho východu, ako prvý spomedzi stredomorských ostrovov za?íva drámu tisícov migrantov, ktorí utekajú pred vojnou a utrpením, povedal v úvodnom príhovore Latinský jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa. Ako dodal, problém migrácie je globálnym problémom, na ktorý  musí da? medzinárodné spolo?enstvo globálnu odpove?. ?alej patriarcha uviedol: 

?História nás u?í, ?e stavanie bariér nikdy nie je rie?ením, preto?e bariéry predstavujú strach, ma?ú akýko?vek prís?ub budúcnosti, ukazujú ná? nedostatok vízie. ... Krajiny prvého sveta nemô?u ignorova? skuto?nos?, ?e od rie?enia tohto záva?ného problému závisí aj ich budúcnos?; ?e o budúcnosti Európy sa rozhoduje v Stredomorí, kadia? prechádzajú nielen zdroje energie a bohatstva, ale aj ?udské zdroje, ?udia a obyvate?stvo, s ktorými sa budeme musie? konfrontova? a bez ktorých nebude rozvoj ani budúcnos?.“

?lenka miestnej Katolíckej charity silne anga?ovanej v pomoci ute?encom na Cypre v príhovore zdôraznila, ?e ?v tomto období Cyprus prijíma viac ?iadate?ov o azyl ne? ktoráko?vek iná krajina EÚ“. Po?etní sú najmä ute?enci z Libanonu a Blízkeho východu, ale pomoc tu h?adá i ve?a osôb zo vzdialenej?ích krajín. Mnohí z nich uviazli v rukách obchodníkov s ?u?mi, nalákaní boli na pracovné príle?itosti ?i ?túdium, nakoniec skon?ili ako otroci. ?Mnohí za?ili násilie, podvod, trpeli núdzou, ... niektorí pre?ili mu?enie a otroctvo. Tak ako v?etci ostatní, aj oni museli ?eli? pandémii, av?ak ?aleko od domova, bez akejko?vek istoty a v?dy na okraji spolo?nosti“.

Svedectvá ute?encov

Svätý Otec si pri stretnutí vypo?ul svedectvá ?tyroch mladých ute?encov zo Srí Lanky, Kamerunu, Iraku a Kon?skej demokratickej republiky.

Mladý mu? Maccolins z Kamerunu sa predstavil 

ako ?lovek zranený nenávis?ou:

 ?Existuje nenávis?, ktorá vedie ?loveka vzia? do ruky zbraň nielen preto, aby druhého zastrelil, ale aby mu polámal kosti, zatia? ?o sa na to ostatní pozerajú. Existuje nenávis?, ktorá sa mô?e zmocni? va?ej du?e a? do takej miery, ?e vás prinúti znásilni? ?udský ?ivot a to chladne h?adiac do jeho o?í, ako aj nenávis? vypo?ítavá a zbavená citu, ktorá vás vedie k nastra?eniu protipechotnej míny s vedomím, ?e zni?í ka?dého a v?etko, ?o cez ňu nevedomky prejde“.

?A tak nejako trpím nedostatkom lásky, ktorý spôsobuje, ?e sa cítim menejcenný od ostatných, nechcený, ako bremeno; jemnou nenávis?ou, ktorá ma pripravuje o milé slovo, o úsmev, ktorý tak potrebujem v chladných dňoch; bariérami, ktoré ma vytlá?ajú na okraj spolo?enstva, v ktorom sa nachádzam.“

O svojej bolesti hovoril aj mladý Ira?an Rozh:

?Musel som uteka? pred násilím, bombami, no?mi, hladom a utrpením. Bol som nútený prechádza? pra?nými cestami, bol som tla?ený do kamiónov, schovávaný v kufri áut, hodený do deravých ?lnov – bol som oklamaný, vykoris?ovaný, zabudnutý, zapieraný. Bol som nútený za?a? svoju cestu. ...Tú?im dosiahnu? nový cie?. Bezpe?né a zdravé miesto, miesto, ktoré umo?ňuje slobodu a vo?bu, miesto, kde mô?em dáva? a prijíma? lásku, miesto, kde mô?em hrdo praktizova? svoju vieru a tradície a deli? sa o ne s ostatnými, miesto, kde sa mô?em odvá?i? dúfa?.“

Mariamie z Kon?skej demokratickej republiky, ktorá sa chce sta? lekárkou,  hovorila o svojich snoch:

?Snívam o svete, v ktorom nikto nebude nútený bojova?, ... v ktorom nikoho uprostred noci nevytiahnu z postele, aby razom v?etko opustil a odi?iel pre?, zanechávajúc za sebou svoje ob?úbené hra?ky. Snívam o svetovom mieri, snívam o tom, aby krajiny medzi sebou nebojovali a aby si ?udia z tej istej krajiny navzájom neubli?ovali, neodopierali si slobodu a ?udské práva. ... Snívam o tom, ?e o mňa ?udia prejavia záujem, a nebudú vo?i mne podozrievaví. Snívam o úsmevoch.“

Pápe?: Bu?te laboratóriom bratstva

?Kie? sa tento ostrov, pozna?ený bolestným rozdelením – h?adím na ten múr -, stane s Bo?ou milos?ou laboratóriom bratstva“, vyslovil dôrazne Svätý Otec. V rozsiahlom príhovore varoval pred postojom uzavretosti:

?Nemajú nám naháňa? strach rozdiely medzi nami, strach nám skôr majú naháňa? na?e uzavretosti a predsudky, ktoré nám bránia naozaj sa stretnú? a spolo?ne krá?a?. Uzavretosti a predsudky vytvárajú medzi nami múr rozdelenia, ktorý Kristus zbúral, ?i?e nepriate?stvo.“

Pápe? upozornil na dramatickú situáciu v ute?eneckých táboroch, ktoré najmä v Líbyi majú podobu ozajstných lágrov podobných tým z ?ias nacizmu ?i komunizmu. Verejnos? si v?ak e?te neotvorila o?i:  

?More sa stalo jedným ve?kým cintorínom. H?adiac na vás, h?adím na utrpenie na ceste, na to?kých unesených, predaných, vykoris?ovaných ?udí - sú e?te na ceste, no nevieme kde. Av?ak je to príbeh otroctva, univerzálneho otroctva. My sledujeme, ?o sa deje, a najhor?ie je, ?e si na to zvykáme. ...

Musíme ís? proti tejto neresti navyknú?  si ?íta? o týchto tragédiách v novinách alebo po?u? o nich v iných médiách. Ke? na vás pozerám, myslím na to?kých, ktorí sa museli vráti? spä?, preto?e boli odmietnutí a skon?ili v lágroch, v skuto?ných lágroch, kde ?eny predávajú, mu?ov mu?ia, zotro?ujú... S?a?ujeme sa, ke? ?ítame príbehy o lágroch minulého storo?ia, tých nacistických, tých Stalinových, a s?a?ujeme sa: ?ale ako sa to mohlo sta??“.

Bratia a sestry: deje sa to dnes, na ne?alekých brehoch! Miesta otroctva. Videl som o tom nieko?ko filmových svedectiev: sú to miesta mu?enia, predávania ?udí. Hovorím to preto, lebo je mojou povinnos?ou pomáha? otvori? o?i. Nútená migrácia nie je akýsi kvázi turistický zvyk: to prosím nie! A hriech, ktorý máme v sebe, nás núti rozmý??a? takto: ?Úbohí ?udia, úbo?iaci,!“. A s [týmto] povzdychom v?etko vyma?eme.

Je to vojna tejto doby, je to utrpenie bratov a sestier, ktoré nemô?eme zaml?a?. Oni dali v?etko, ?o mali, aby sa dostali na lo?, v noci... bez toho, aby vedeli, ?i dorazia... A potom, to?ko odmietnutí, aby nakoniec skon?ili v lágroch, skuto?ných miestach väzenia, mu?enia a otroctva.“

-zk-