杏MAP导航

Pri príle?itosti výro?ia pápe? Franti?ek v posolstve Medzinárodnej organizácii pre migráciu formuluje ?tyri ciele, o ktoré je potrebné sa usilova?: 1. nájs? dôstojné východiská z neregulárnych situácií, aby migranti neboli ohrozovaní zlo?ineckými sie?ami, 2. dosiahnu? ú?innú integráciu migrantov v hostite?ských krajinách ako obojstranný proces, 3. dba? o rodiny migrantov, aby nedochádzalo k odlú?eniu a bolestnému oddeleniu ?lenov rodiny, 4. pracova? na zlep?ení podmienok v krajinách pôvodu, aby ich obyvatelia neboli nútení k emigrácii.

Text posolstva, ktorý v mene Svätého Otca pred ?enevským zhroma?dením pre?ítal prostredníctvom videa kardinál Pietro Parolin, priná?ame v plnom znení.

Posolstvo Svätého Otca Franti?ka

pri príle?itosti 70. výro?ia Medzinárodnej organizácie pre migráciu

?eneva, 29. novembra 2021

Pán generálny riadite?, pani predsedajúca, vá?ení ú?astníci,

chcel by som zablaho?ela? Medzinárodnej organizácii pre migráciu k 70 rokom slu?by migrantom. Tento mí?nik v histórii organizácie, napriek mnohým výzvam, ktoré predstavuje pandémia COVID-19, poskytuje príle?itos? obnovi? víziu a ná? záväzok prostredníctvom dôstojnej?ej reakcie na fenomén migrácie.

Pred desiatimi rokmi, na 100. zasadnutí tejto Rady, sa Svätá stolica na základe rozhodnutia môjho milovaného predchodcu pápe?a Benedikta XVI. rozhodla sta? ?lenským ?tátom tejto organizácie, a to spôsobom, ktorý je v súlade s jej povahou, zásadami a osobitnými normami. Základné motívy, ktoré viedli k takémuto rozhodnutiu, sú dnes e?te aktuálnej?ie a naliehavej?ie[1]:

1. Potvrdi? etický rozmer presunov obyvate?stva.

2. Prostredníctvom svojich skúseností a zabehnutej siete asociácií prítomných v teréne po celom svete ponúka? spoluprácu Katolíckej cirkvi s medzinárodnými slu?bami, ktoré sa venujú ?u?om vytrhnutým z ich koreňov.

3. Poskytova? komplexnú pomoc pod?a potrieb, bez rozdielu, na základe prirodzenej dôstojnosti v?etkých ?lenov tej istej ?udskej rodiny.

Diskusia o migrácii v skuto?nosti nie je o migrantoch. Inými slovami, nejde len o migrantov: ide skôr o nás v?etkých, o minulos?, prítomnos? a budúcnos? na?ich spolo?ností[2]. Nemali by sme zosta? v prekvapení nad po?tom migrantov, ale v ka?dom z nich stretnú? ?loveka, vidie? ich tváre, po?úva? ich príbehy a sna?i? sa ?o najlep?ie reagova? na ich jedine?nú osobnú a rodinnú situáciu. Táto reakcia si vy?aduje ve?kú mieru ?udskej citlivosti, spravodlivosti a bratstva. Musíme sa vyhnú? dnes ve?mi be?nému poku?eniu vyra?ova? v?etko, ?o je na obtia?[3]. To je presne tá ?kultúra vyra?ovania“, ktorú som u? to?ko ráz odsúdil.

Vo vä??ine hlavných nábo?enských tradícií vrátane kres?anstva nájdeme u?enie, ktoré nás nabáda, aby sme sa správali k druhým tak, ako chceme, aby sa správali k nám, a aby sme milovali svojho blí?neho ako seba samého. ?al?ie nábo?enské náuky nástoja, aby sme i?li e?te ?alej ne? táto norma a nezanedbávali pohostinnos? vo?i cudzincom, ?lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli“ (Hebr 13,2). Tieto v?eobecne uznávané hodnoty by ur?ite mali usmerňova? na?e zaobchádzanie s migrantmi v miestnej komunite a na národnej úrovni.

?asto po?úvame o tom, ?o ?táty robia pre prijatie migrantov. Rovnako dôle?ité je v?ak polo?i? si otázku: Aké výhody priná?ajú migranti svojim hostite?ským komunitám a ako ich obohacujú? Na jednej strane, na trhoch krajín so strednými a vy??ími príjmami je migrujúca pracovná sila ve?mi ?iadaná a vítaná ako spôsob kompenzácie nedostatku pracovnej sily. Na druhej strane sú migranti ?asto odmietaní a vystavení nevra?ivému postoju mnohých hostite?ských komunít.

?ia?, tento dvojaký meter vyplýva z prevahy ekonomických záujmov nad potrebami a dôstojnos?ou ?udskej osoby. Táto tendencia sa prejavila najmä po?as ?uzávier“ pre COVID-19, ke? mnohí z ?nevyhnutných“ pracovníkov boli migranti, ktorým v?ak neboli poskytnuté výhody programov covidovej finan?nej pomoci ani prístup k základnej zdravotnej starostlivosti ?i o?kovaniu proti Covidu.

Je e?te ?alostnej?ie, ?e migranti sú ?oraz ?astej?ie vyu?ívaní ako tromfy na vyjednávanie, ako pe?iaci na ?achovnici, obete politického súperenia. Ako v?etci vieme, rozhodnutie emigrova?, opusti? svoju vlas? alebo rodný kraj, je nepochybne jedným z naj?a??ích v ?ivote.

Ako je mo?né ?a?i? z utrpenia a zúfalstva na presadzovanie alebo bránenie si politických programov? Ako mô?u ma? navrch politické úvahy, ke? je v hre dôstojnos? ?udskej osoby? Základný nedostatok ?udskej úcty na hraniciach krajín nás v?etkých zni?uje v na?ej ??udskosti“. Okrem politických a právnych aspektov neregulárnych situácií nesmieme nikdy zabúda? na ?udskú tvár migrácie a na skuto?nos?, ?e napriek geografickým hraniciam sme sú?as?ou jednej ?udskej rodiny.

Rád by som vyu?il túto príle?itos? a vyslovil ?tyri pripomienky:

1. Je naliehavo potrebné nájs? dôstojné východiská z neregulárnych situácií. Zúfalstvo a nádej v?dy prevá?ia nad re?triktívnymi politikami. ?ím viac legálnych ciest existuje, tým men?ia je pravdepodobnos?, ?e migranti budú vtiahnutí do zlo?ineckých sietí pa?erákov ?udí alebo ?e budú po?as pa?ovania vykoris?ovaní a zneu?ívaní.

2. Migranti zvidite?ňujú puto, ktoré spája celú ?udskú rodinu, bohatstvo kultúr a rozvojových zdrojov pre vzájomnú výmenu a obchodné siete, ktoré predstavujú komunity diaspór. V tomto zmysle je otázka integrácie zásadná; integrácia znamená obojstranný proces zalo?ený na vzájomnom poznaní, vzájomnej otvorenosti, re?pektovaní zákonov a kultúry hostite?ských krajín v opravdivom duchu stretnutia a vzájomného obohacovania.

3.      Rodina migrantov je k?ú?ovou sú?as?ou komunít v na?om globalizovanom svete, ale v príli? mnohých krajinách sú migrujúcim pracovníkom odopreté výhody a stabilita rodinného ?ivota kvôli právnym preká?kam. ?udská prázdnota, ktorá zostáva, ke? otec alebo matka emigruje samostatne, je drsnou pripomienkou ochromujúcej dilemy, ke? si musia vybra? medzi migráciou len preto, aby u?ivili rodinu, a základným právom zosta? dôstojne v krajine pôvodu.

4. Medzinárodné spolo?enstvo sa musí urýchlene zaobera? podmienkami, ktoré vedú k nelegálnej migrácii, aby sa migrácia stala informovanou vo?bou, a nie zúfalou nevyhnutnos?ou. Ke??e vä??ina ?udí, ak mô?u slu?ne ?i? vo svojich krajinách pôvodu, by sa necítila by? nútená neregulárne migrova?, je naliehavo potrebné vyvinú? úsilie na ?vytvorenie lep?ích hospodárskych a sociálnych podmienok [...], aby migrácia nebola jedinou mo?nos?ou pre tých, ktorí h?adajú mier, spravodlivos?, bezpe?nos? a plné re?pektovanie ?udskej dôstojnosti“[4].

V kone?nom dôsledku migrácia nie je len príbehom migrantov, ale aj nerovností, zúfalstva, zhor?ovania ?ivotného prostredia, klimatických zmien, ale aj snov, odvahy, ?túdia v zahrani?í, zlú?enia rodiny, nových príle?itostí, bezpe?ia a ochrany, a tvrdej, ale dôstojnej práce.

Na záver mo?no poveda?, ?e realizácia správneho globálneho spravovania migra?ných pohybov, pozitívne chápanie migrácie a ú?inný prístup k integrálnemu ?udskému rozvoju sa mô?u zda? ako ?alekosiahle ciele. Nikdy v?ak nesmieme zabúda?, ?e nejde o ?tatistiky, ale o skuto?ných ?udí, ktorým ide o ?ivot. Opierajúc sa o svoju stáro?nú skúsenos?, Katolícka cirkev a jej in?titúcie budú pokra?ova? vo svojom poslaní prijíma?, chráni?, podporova? a integrova? ?udí, ktorí sa presúvajú.

?akujem vám z celého srdca a zvolávam na vás v?etkých, na národy, ktoré zastupujete, a na migrantov a ich rodiny Pánovo po?ehnanie.

Bratsky, Franti?ek

[1] Porov. Vyhlásenie Svätej stolice na 100. zasadaní Rady Medzinárodnej organizácie pre migráciu, 5. dec. 2011.

[2] Porov. Posolstvo k 105. svetovému dňu migrantov a ute?encov, 29. sept. 2019.

[3] Porov. Príhovor Spolo?nému zasadnutiu Kongresu USA vo Washingtone, 24. sept. 2015.

[4] Porov. Posolstvo k 100. svetovému dňu migrantov a ute?encov, 5. aug. 2013.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-