杏MAP导航

V improvizovanom liturgickom priestore v modernej hudobnej sieni za ú?asti dvoch tisícok veriacich koncelebrovala so Svätým Otcom desiatka gréckych biskupov a vä??í po?et kňazov. Pápe? Franti?ek v homílii postavil do pozitívneho svetla to, ?o je pre ?loveka zdanlivo nepríjemné:

?Bohu sa neraz nedá k nám preniknú?, 

kým sme uprostred potlesku a myslíme len na seba samých; doká?e to predov?etkým v ?ase skú?ky. Nav?tevuje nás v náro?ných situáciách, v na?ich prázdnotách, ktoré mu nechajú priestor, v na?ich existen?ných pú??ach. Tam nás nav?tevuje Pán.“

Prízna?ne na pôde Grécka pápe? pripomenul, ?e výzva k obráteniu je v evanjeliu vyjadrená gréckym slovesom metanoéin, ktoré znamená ?ís? ponad svet zvy?ajného myslenia, za hranice na?ich navyknutých mentálnych schém“.

Adventnú výzvu pápe? sformuloval do vyprosovania si daru nádeje:

?Prosme o milos? veri?, ?e s Bohom sa veci menia, ?e on uzdravuje na?e obavy, lie?i na?e rany, mení vyschnuté miesta na pramene vody. Prosme o milos? nádeje. Preto?e práve nádej znovu o?ivuje vieru a znovu zapa?uje lásku. Preto?e práve nádej je to, po ?om dnes smädia pú?te sveta.“

Homília pápe?a Franti?ka

2. adventná nede?a, 5. decembra 2021

V túto Druhú adventnú nede?u nám Bo?ie slovo predstavuje postavu sv. Jána Krstite?a. Evanjelium zdôrazňuje dva aspekty: miesto, kde sa nachádza, pú??, a obsah jeho posolstva, obrátenie. Pú?? a obrátenie: na to dáva dôraz dne?né evanjelium a v?aka tomuto naliehaniu si uvedomujeme, ?e tieto slová sa nás priamo týkajú. Prijmime ich obe.

Pú??. Evanjelista Luká? predstavuje toto miesto osobitným spôsobom. Hovorí toti? o slávnostných okolnostiach a ve?kých postavách doby: uvádza pätnásty rok cisára Tibéria, guvernéra Poncia Piláta, krá?a Herodesa a iných vtedaj?ích ?politických vodcov“; potom spomína tých nábo?enských, Anná?a a Kajfá?a, ktorí boli v Jeruzalemskom chráme (porov. Lk 3,1-2).  A práve v tom momente vyhlasuje: «zaznel na pú?ti Bo?í hlas nad Jánom, synom Zachariá?a» (Lk 3,2)

Ale ako to? O?akávali by sme, 

?e Bo?ie slovo by sa malo adresova? jednému z práve vymenovaných velikánov. Ale naopak, nie. Z riadkov evanjelia sa vynára jemná irónia: z vy??ích radov, kde sídlia dr?itelia moci, sa zrazu presúvame na pú??, k neznámemu a osamelému ?loveku. Boh prekvapuje, jeho vo?by prekvapujú: nezapadajú do ?udských o?akávaní, nesledujú moc a ve?kos?, ktoré si s ním ?lovek zvy?ajne spája.

Pán má rad?ej malos? a pokoru. Neza?ína vykúpenie tým, ?e po?le svoje slovo do Jeruzalema, Atén alebo Ríma, ale na pú??. Táto paradoxná stratégia nám dáva ve?mi krásne posolstvo: ma? autoritu, by? kultúrny a slávny nie je zárukou toho, ?e sa budeme pá?i? Bohu. Naopak, mohlo by to vies? k spy?neniu a jeho zamietaniu. Poslú?i naopak by? chudobným vo vnútri, tak ako je chudobnou pú??.

Zostaňme pri paradoxe pú?te. Predchodca pripravuje príchod Krista na tomto neprístupnom a nehostinnom mieste, plnom nebezpe?enstiev. V sú?asnosti, ak chce niekto ohlasova? nie?o dôle?ité, oby?ajne ide na krásne miesta, kde je ve?a ?udí, kde je vidite?nos?. Ján naopak ká?e na pú?ti. Práve tam, na mieste vyprahnutosti, v tom prázdnom priestore, ktorý sa tiahne kam a? oko dovidí a kde nie je takmer ?iadny ?ivot, tam sa vyjavuje sláva Pána, ktorý – ako prorokuje Písmo (porov. Iz 40,3-4) – premení pú?? na jazero a vyschnutú zem na vodné zdroje (porov. Iz 41,18).

H?a, tu je ?al?ie posme?ujúce posolstvo: Boh, teraz rovnako ako vtedy, obracia poh?ad tam, kde panuje smútok a samota. Mô?eme to zakúsi? v ?ivote: Bohu sa neraz nedá k nám preniknú?, kým sme uprostred potlesku a myslíme len na seba samých; doká?e to predov?etkým v ?ase skú?ky. Nav?tevuje nás v náro?ných situáciách, v na?ich prázdnotách, ktoré mu nechajú priestor, v na?ich existen?ných pú??ach. Tam nás nav?tevuje Pán.

Drahí bratia a sestry, v ?ivote jedného ?loveka alebo jedného národa nechýbajú chvíle, v ktorých sa cítime ako na pú?ti. A h?a, práve tam sa sprítomňuje Pán, ktorý ?asto prichádza nie k tomu, kto sa cíti úspe?ným, ale k tomu, kto má pocit, ?e veci nezvláda. A prichádza so slovami blízkosti, súcitu a ne?nosti: «Neboj sa, ve? som s tebou ja, neobzeraj sa, ve? ja som tvoj Boh, posilňujem ?a, ba pomáham ti, dr?ím ?a svojou spásnou pravicou» (Iz 41,10). Kázaním na pú?ti nás Ján uis?uje, ?e Pán nás prichádza oslobodi? a znovuzrodi? práve v situáciách, ktoré sa zdajú nenapravite?né, bez východiska: tam prichádza.  

Niet teda takého miesta, ktoré by Boh nechcel nav?tívi?. A dnes nemô?eme inak, ne? pocíti? rados? vidie? ho, ?e si vybral pú??, aby dosiahol k nám v na?ej malosti, ktorú miluje, a v na?ej vyprahnutosti, ktorú chce napoji?! Tak?e, milí priatelia, nebojte sa malosti, preto?e nie je problém by? malý a málo po?etný, ak sme otvorení Bohu a druhým. A nebojte sa ani vyprahnutosti, preto?e Boh sa jej nebojí, lebo nás v nej prichádza nav?tívi?!

Prejdime k druhému aspektu, ktorým je obrátenie. Krstite? kázal bez prestania a ráznym tónom (porov. Lk 3,7). Aj toto je trochu ?nepohodlná“ téma. Ako pú?? nie je prvým miestom, na ktoré by sme chceli ís?, tak ani výzva k obráteniu nie je tou prvou vecou, ktorú by sme mali chu? po?úva?. Hovori? o obrátení mô?e vyvola? smútok; zdá sa to by? ?a?ko zladite?ným s radostným evanjeliom. No k tomuto dochádza vtedy, ak sa obrátenie zu?uje na morálnu snahu, takmer ako by bolo iba ovocím ná?ho úsilia.

Problém je práve tu, v zakladaní v?etkého len na na?ich silách. To nejde! Tu sa uhniez?ujú dokonca aj duchovné smútky a frustrácia: chceli by sme sa obráti?, by? lep?ími, prekona? na?e chyby, zmeni? sa, ale cítime, ?e nie sme toho plne schopní, a napriek dobrej vôli znovu upadáme. Pre?ívame rovnakú skúsenos? ako sv. Pavol, ktorý práve z týchto krajov písal: «Viem toti?, ?e vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcie? dobro, to mi je blízko, ale robi? dobro nie. Ve? nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem» (Rim 7,18-19). Ak teda sami od seba nie sme schopní kona? dobre, ktoré by sme chceli, ?o znamená, ?e sa musíme obráti??

Mô?e nám prís? na pomoc vá? krásny jazyk, gré?tina, s etymológiou evanjeliového slovesa ?obráti? sa“, metanoéin. Je zlo?ené z predpony metá, ktorá tu znamená ?ponad“  a slovesa noéin, ktoré znamená myslie?. Obráti? sa teda znamená myslie? ponad, ?i?e ís? ponad svet zvy?ajného myslenia, za hranice na?ich navyknutých mentálnych schém. Mám na mysli práve tie schémy, ktoré v?etko zu?ujú na na?e ja, na na?e po?adova?né snahy vysta?i? si sami. Alebo tých, ktorí sú uzavretí strnulos?ou a strachom, ktorý ich ochromuje, poku?ením onoho ?v?dy sa to tak robilo, pre?o nie?o meni??“, my?lienkou, ?e pú?te ?ivota sú miestami smrti, a nie Bo?ej prítomnosti.

Ke? nás Ján pobáda k obráteniu, pozýva nás ís? ?alej a nezastavi? sa tu; ís? za hranice toho, ?o hovoria na?e pudové in?tinkty a ?o fotograficky zachytávajú na?e my?lienky, preto?e realita je ove?a vä??ia: je vä??ia ne? na?e in?tinkty, ne? na?e my?lienky. Realita je, ?e Boh je vä??í. Obráti? sa, teda, znamená nepo?úva? to, ?o zakopáva nádej, toho, kto opakuje, ?e v ?ivote sa ni? nezmení – tých ustavi?ných pesimistov. Znamená to odmietnu? veri?, ?e sme odsúdení klesnú? do pohyblivého piesku priemernosti.

Znamená to nepodda? sa vnútorným vidinám, ktoré sa objavujú najmä v ?asoch skú?ok, aby nás odradili a povedali nám, ?e to nezvládneme, ?e v?etko ide zle, a ?e sta? sa svätým nie je pre nás. Nie je to tak, preto?e je tu Boh. Musíme mu dôverova?, preto?e on je na?ím ?ponad“, na?ou silou. V?etko sa zmení, ak mu prenecháme prvé miesto. Toto je obrátenie: Pán potrebuje len na?e otvorené dvere, aby vstúpil a robil zázraky, tak ako mu sta?ila pú?? a Jánove slová, aby pri?iel na svet. Ne?iada viac.

Prosme o milos? veri?, ?e s Bohom sa veci menia, ?e on uzdravuje na?e obavy, lie?i na?e rany, mení vyschnuté miesta na pramene vody. Prosme o milos? nádeje. Preto?e práve nádej znovu o?ivuje vieru a znovu zapa?uje lásku. Preto?e práve nádej je to, po ?om dnes smädia pú?te sveta. A kým nás toto na?e stretnutie obnovuje v nádeji a radosti z Je?i?a a ja sa te?ím z toho, ?e som s vami, prosme na?u Matku, ktorá je Celá svätá (Panagia), aby nám pomohla by? ako ona ?írite?mi nádeje, rozsieva?mi radosti okolo nás.

Nádej, bratia a sestry, nie je klamlivá, nikdy nesklame. Nielen vtedy, ke? sme v pohode a pospolu, ale ka?dý deň, v tých pú??ach, ktoré obývame. Práve tam je toti? ná? ?ivot s Bo?ou milos?ou povolaný k obráteniu. Tam, v to?kých pú??ach ná?ho vnútra alebo ná?ho okolia, je ?ivot povolaný vykvitnú?. Nech nám Pán dá milos? a odvahu prija? túto pravdu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-