杏MAP导航

Centrum Mytiléne stojí na mieste niekdaj?ieho cvi?ného vojenského priestoru na morskom pobre?í. Tvoria ho rady bielych unimobuniek postavených po podpálení predchádzajúceho deten?ného tábora Moría. Po prvý raz Svätý Otec nav?tívil Lesbos u? 16. apríla 2016 spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. a gréckym pravoslávnym patriarchom Hieronymom II., aby spolu upozornili na alarmujúci stav ute?encov v preplnenom, dnes u? neexistujúcom tábore Moría, ktorý kedysi hostil 25-tisíc ute?encov. V septembri minulého roku bol v?ak tamoj?í stanový tábor vypálený.

?iadatelia o azyl z Blízkeho východu a Afriky

Dne?né prijímajúce a identifika?né centrum v Mytiléne hostí pribli?ne 2300 ute?encov ?iadajúcich o azyl. Prichádzajú najmä cez Turecko z Blízkeho východu: Iraku, Iránu, Afganistanu, Pakistanu, najnov?ie aj z Libanonu, ale aj z Afriky. Je tu mnoho rodín, ktoré nie sú rozde?ované, tak ako je zvykom v mnohých iných ute?eneckých táboroch. Roz?írený je v?ak i problém maloletých ute?encov, ktorí vo veku 14 - 17 rokov prichádzajú bez sprievodu dospelých a sú ?ahkou koris?ou obchodníkov s ?u?mi.

Náv?tevu spojenú s verejným príhovorom Svätého Otca a nede?nou poludňaj?ou modlitbou Anjel Pána pre?ívali obyvatelia centra v spontánnom osobnom kontakte s ním. Pápe?ov príchod vítalo pred svojimi provizórnymi príbytkami mnoho rodín s de?mi, ktoré pápe? s úsmevom zdravil. Jeho neverbálnu komunikáciu s ?u?mi z rozli?ných národností dop?ňal tlmo?ením mladý franti?kán.

Stretnutie plné spevov a svedectiev prebiehalo pod stanovým prístre?kom s otvoreným výh?adom na more. Prítomná bola i prezidentka krajiny Katerina Sakellaropoulouová. Pred vystúpením pápe?a odzneli  svedectvá jedného z ute?encov a zástupcu dobrovo?níkov, pochádzajúceho priamo z ostrova. Po?as stretnutia, ktoré moderoval katolícky kňaz, zneli radostné spevy afrických ?ien vo francúz?tine. Viaceré z nich boli nábo?enské piesne vo francúz?tine, ktoré prezrádzali, ?e medzi ute?encami sú zastúpení aj kres?ania.

Výzvy pápe?a Franti?ka

Pápe? Franti?ek v  citoval slová ekumenického patriarchu Bartolomeja z predchádzajúcej náv?tevy Lesbosu, ?alej humanistickú výzvu ?idovského myslite?a Eliho Wiesela, ako aj encykliku Caritas in Veritate Benedikta XVI. S ve?kým dôrazom pripomenul Je?i?ovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi z Luká?ovho evanjelia:

?Viera nás ?iada o súcit a milosrdenstvo. Nabáda nás k pohostinnosti, k filoxénii, ktorá prenikla klasickú kultúru a na?la svoj definitívny prejav v Je?i?ovi, zvlá?? v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi a v slovách 25. kapitoly Matú?ovho evanjelia. To nie je nábo?enská ideológia, to sú konkrétne kres?anské korene. Je?i? slávnostne potvrdzuje, ?e je tu, v cudzincovi, v ute?encovi, v tom, kto je nahý a hladný. A kres?anský program je by? tam, kde je Je?i?. Áno, preto?e kres?anský program, napísal pápe? Benedikt, «je srdce, ktoré vidí» (Encyklika Deus caritas est, 31).“

Stojac na brehu Stredozemného mora pápe? vyslovil apel:

?Stredomorie, ktoré po tisícro?ia spájalo rôzne národy a vzdialené krajiny, sa stáva chladným cintorínom bez náhrobných kameňov. Táto ve?ká vodná plocha, kolíska mnohých civilizácií, teraz vyzerá ako zrkadlo smrti. Nedopus?me, aby sa «mare nostrum» (more nás v?etkých) zmenilo na pusté «mare mortuum» (more m?tvych), aby sa toto miesto stretnutia stalo divadlom konfrontácie! Nedovo?me, aby sa toto «more spomienok» zmenilo na «more zabudnutia». Bratia a sestry, prosím vás, zastavme toto stroskotávanie civilizácie!“

Z obsahu svedectiev

30-ro?ný Christian z Kon?skej demokratickej republiky, ktorý bol vo svojej vlasti prenasledovaný a hrozili mu smr?ou, hovoril vo svedectve o tom, ?e je otcom rodiny s troma de?mi. V gréckom tábore je od minulého kroku spolu s dvoma z nich, preto?e jeho man?elka s najmlad?ím die?a?om sa do Grécka nedostali. Nemá o nich ?iadne správy.

Dobrovo?ník menom Len, ?len miestneho katolíckeho spolo?enstva, vo svedectve uviedol: ?Jeden mu? nám povedal, ?e priate?ská ruka podaná na privítanie pre neho znamenala viac ne? jedlo a suché oble?enie, ktoré sme mu dali“. Len hovoril aj o tom, ?e miestni katolíci prijali kres?anskú skupinu ?iadate?ov o azyl z Afriky a tí sa pre nich stali skuto?ným po?ehnaním. Priniesli nový ?ivot do ich farského spolo?enstva a ich pevná viera a nádej - i napriek mnohým sú?asným i prekonaným útrapám a neistote - sú pre nich vzorom.

Z príhovoru Svätého Otca

?Áno, je to celosvetový problém, humanitárna kríza, ktorá sa týka v?etkých. Pandémia nás zasiahla celosvetovo, spôsobila, ?e sme sa v?etci ocitli na jednej lodi a dala nám pocíti?, ?o to znamená ma? rovnaké obavy. Uvedomili sme si, ?e ve?kým problémom treba ?eli? spolo?ne, preto?e v dne?nom svete sú fragmentárne rie?enia nedostato?né. Ale zatia? ?o sa na planetárnej úrovni s námahou robí pokrok v o?kovaní a zdá sa, ?e v boji proti klimatickým zmenám sa napriek mnohým oneskoreniam a neistotám nie?o pohlo, v oblasti migrácie sa zdá, ?e sa v?etko stra?ne vle?ie.

V hre sú v?ak ?udia, v hre sú ?udské ?ivoty! V stávke je budúcnos? v?etkých, ktorá bude pokojná len vtedy, ak bude integrovaná. Budúcnos? bude prosperova? len vtedy, ak to bude v zmierení s tými najslab?ími. Preto?e ke? sú chudobní odmietaní, je odmietaný aj pokoj.

História nás u?í, ?e uzatváranie sa a nacionalizmus vedú ku katastrofálnym následkom. Ako pripomenul Druhý vatikánsky koncil, «pevná vô?a re?pektova? ostatných ?udí a ostatné národy, ako aj ich dôstojnos? a nezi?tné bratské správanie sú pri budovaní mieru nevyhnutné» (Gaudium et spes, 78). Je ilúziou myslie? si, ?e sta?í chráni? seba samých, brániac sa pred tými najslab?ími, ktorí klopú na dvere.

Budúcnos? nás postaví do e?te u??ieho vzájomného kontaktu. Na to, aby sme ju obrátili na dobrú, netreba jednostranné opatrenia, ale ve?komyse?né politiky. Opakujem, história tomu u?í, ale my sme sa to e?te nenau?ili. Neotá?ajme sa chrbtom realite, prestaňme s neustálym prená?aním zodpovednosti, nedelegujme problém migrácie stále na iných, akoby nikoho nezaujímal a bol len zbyto?ným bremenom, ktoré je niekto nútený vzia? na seba!“

...

?Cíti? únavu a frustráciu, ktoré e?te zhor?uje hospodárska a pandemická kríza, av?ak nie zvy?ovaním bariér sa rie?ia problémy a zlep?uje sa spolu?itie. Naopak, je to spojenie síl v starostlivosti o druhých pod?a skuto?ných mo?ností ka?dého a v súlade so zákonom, pri?om na prvom mieste je v?dy nezvratná hodnota ?ivota ka?dého mu?a, ka?dej ?eny, ka?dej osoby. Elie Wiesel povedal: ?Ke? sú ohrozené ?udské ?ivoty, ke? je ohrozená ?udská dôstojnos?, ?tátne hranice strácajú význam“ (Prejav pri preberaní Nobelovej ceny za mier, 10. decembra 1986).

V rôznych spolo?nostiach sa ideologicky stavajú do vzájomného protikladu bezpe?nos? a solidarita, lokálne a univerzálne, tradícia a otvorenos?. Namiesto toho, aby sme sa stranícky sporili o ideách, mo?no by bolo u?ito?né vychádza? z reality: zastavi? sa, roz?íri? svoj poh?ad, ponori? ho do problémov vä??iny ?udstva, mnohých skupín obyvate?stva, ktoré sú obe?ami humanitárnych krízových situácií, ktoré sami nespôsobili, ale nimi len trpeli, ?asto po dlhej histórii vykoris?ovania, ktoré stále pokra?uje.

Je ?ahké ovplyvňova? ur?itým smerom verejnú mienku vyvolávaním strachu z druhého. Pre?o sa v?ak naopak s rovnakou vervou nehovorí o vykoris?ovaní chudobných, o zabudnutých vojnách, ktoré sú ?asto ?tedro financované, o hospodárskych dohodách uzavretých na chrbtoch ?udí, o skrytých manévroch na pa?ovanie zbraní a na roz?irovanie obchodu s nimi? Pre?o sa o tom nehovorí?

Je potrebné ?eli? základným prí?inám, a nie chudobným ?u?om, ktorí doplácajú na ich dôsledky, dokonca sú zneu?ívaní na politickú propagandu! Na odstránenie h?bkových prí?in nesta?í len lepi? núdzové situácie. Treba kona? koordinovane. K epochálnym zmenám sa treba postavi? s ve?kos?ou vízie. Preto?e na kompexné problémy neexistujú jednoduché odpovede, potrebné je naopak sprevádza? procesy zvnútra, prekonáva? ?getizáciu“ a podporova? pomalú a nevyhnutnú integráciu, aby sme bratsky a zodpovedne prijímali kultúry a tradície iných.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-