杏MAP导航

V kres?anskej tradícii mali zasvätené osoby v?dy privilegované miesto, a to hlavne pre ich radikálne nasledovanie Krista v?aka trom reho?ným s?ubom chudoby, ?istoty a poslu?nosti. Reho?né s?uby nazývame i evanjeliovými radami, preto?e sú to len odporú?ania a nie sú záväzné pre v?etkých kres?anov. To v?ak neznamená, ?e tieto rady sa netýkajú v?etkých veriacich. I oni majú správne a múdro u?íva? v?etky materiálne prostriedky, ktoré vlastnia, vy?aduje sa od nich man?elská vernos? a vz?ahuje sa na nich poslu?nos? vo?i Bo?ím a cirkevným prikázaniam. To, ?o teda zasvätené osoby realizujú radikálnym spôsobom v rámci evanjeliových rád, to sa týka istým spôsobom ka?dého kres?ana.

12. septembra sa pápe? Franti?ek stretol v Bratislave so slovenskými jezuitmi. Na otázku, na ?o by mali osobitne dba? pri pastorácii, ?o by im malo le?a? na srdci, odpovedal jedným slovom, ktoré bli??ie rozviedol. Pou?il slovo ?blízkos?“. Blízkos? Bohu, vzájomná blízkos?, blízkos? biskupovi a blízkos? Bo?iemu ?udu. Na toto by mali pod?a pápe?a Franti?ka dba? jezuiti, ale kultivácia týchto ?tyroch blízkostí by mala le?a? na srdci ka?dému kres?anovi. Skúsme si ich preto v?imnú? trochu bli??ie.    

1. Blízkos? Bohu: Táto blízkos? pod?a Svätého Otca znamená

predov?etkým rozvíja? osobný vz?ah k Bohu prostredníctvom personálnej modlitby. Reho?a jezuitov je kňazskou reho?ou a ka?dý kňaz je viazaný povinnos?ou modlitby liturgie hodín. Svätý Otec v?ak kladie akcent na osobnú modlitbu srdca. Táto toti? pestuje blízkos? k Bohu a nikdy by nemala by? vytla?ená na perifériu kvôli na?im vonkaj?ím aktivitám ?i evanjeliza?nému nasadeniu.

Táto zásada podobne platí i pre ka?dého kres?ana. Ú?innos? akéhoko?vek pracovného nasadenia modlitba umocňuje, podporuje a skvalitňuje. Jeden z autorov, ?vaj?iarsky lekár a man?elský poradca Theodor Bovet ponúka pre be?ného kres?ana nieko?ko nenáro?ných úkonov, ktoré umo?nia i po?as náro?ného dňa nestrati? kontakt s Bohom. Hovorí:

-       Nájdi si denne pár krátkych chví? na to, aby si pobudol v úplnej tichosti. Pokús sa citlivo vníma?, ?o ti na?epkáva tvoj rozum i srdce.

-       Hovor s Bohom jednoducho, prirodzene, rozpovedz mu v?etko, ?o má? na du?i.

-       Cvi? sa v rozhovore s Bohom i pri svojej dennej práci. Mô?e? privrie? na nieko?ko sekúnd o?i, nech si kdeko?vek, a pre?i? Bo?iu prítomnos?. 

-       ?asto si pripomínaj, ?e Boh je pri tebe.

2. Blízkos? medzi bratmi. To bola druhá rovina blízkosti, ktorú Svätý Otec prízvukoval jezuitom. I ke? poukázal na reálnu skúsenos? napätí a nedorozumení, ktoré  v Spolo?nosti jestvovali u? za ?ias sv. Ignáca, vzájomná blízkos?, vnímavos? ?i bratská láska je ve?mi dôle?itá.  Nielen?e otvára nové horizonty vzájomnej pomoci a pastora?nej spolupráce, ale ani hlb?ie poznanie spolubratov bez vzájomného vz?ahu nie je mo?né.

Táto rada pápe?a Franti?ka sa vz?ahuje na ka?dého kres?ana. Ide o potrebu ?udského a duchovného zázemia, ktoré ka?dý z nás potrebuje. Rodina ?i spolo?enstvo veriacich si nielen?e nesú vzájomné ?a?kosti ?i radosti, ale je to silný obranný múr i proti nástrahám zlého ducha, ktorého prítomnos? a nebezpe?enstvá spolo?enstvo odhalí ove?a ?ah?ie ako jednotlivec ?i samotár.

3. Blízkos? biskupovi. Túto rovinu blízkosti uviedol Svätý Otec na tre?om mieste. I ke? spomenul biskupov, ktorí jezuitov nemajú radi, ?iadny ?len Spolo?nosti by nemal o biskupovi hovori? zle, nemal by ho verejne kritizova?. Ak má nejaký jezuita iný názor ako on a má odvahu mu to poveda?, nech to urobí v súkromnom rozhovore. 

Táto tretia blízkos? nazna?ená pápe?om Franti?kom 

sa dá aplikova? ako základný princíp vz?ahu k cirkevnej hierarchii a vz?ahuje i na ka?dého veriaceho. Zaiste je viacero vecí, ktoré sa dajú robi? inak a lep?ie, ako ich robí biskup, kňaz ?i kaplán. O týchto mo?nostiach v?ak musia vedie? a len tak mô?u skvalitni? svoj spôsob práce. Podobne, ako je úlohou umeleckej kritiky dvíha? úroveň umeleckých diel a kultivova? umelecké cítenie percipientov, podobne i dobre mienená a dobre formulovaná rada pomô?e v objavení nových rie?ení, ktoré sú lep?ie a u?ito?nej?ie. Preto je dôle?ité, aby boli forma i obsah správne a priamo komunikované s tým, koho sa to týka. Kritické poznámky, ktoré sa sprostredkovane a ?asto i modifikovane dostanú do u?í adresátov, takmer automaticky vyvolajú odmietavý postoj, nech by boli akoko?vek dobré ?i priam  geniálne. 

4. Ako ?tvrtú blízkos? Svätý Otec ozna?il blízkos? Bo?iemu ?udu. Citoval slová svojho predchodcu, pápe?a Pavla VI., ktorý 3. decembra 1974 povedal, ?e na kri?ovatkách ?ivotných ciest ?i ideí sú v?dy jezuiti. Podotkol tie?, ?e krí?ne cesty ?i hrani?né situácie ideí a ?ivotných príbehov nie sú bez problémov a ?a?kostí. No blízkos? Bo?iemu ?udu je prirodzenou ochranou pred zlými rie?eniami a nezmyselnými ideológiami. Táto blízkos? nielen?e nám otvára srdcia, poskytuje i bezpe?ný ?rámec“ zdravého úsudku, ale o?ivuje i pamä? ná?ho pôvodu ?i na?ich koreňov.

Pri názorových kri?ovatkách by ?iadny kres?an nemal zabúda? na svoje korene. Je be?nou vecou, ?e v ?ase prázdnin a dovoleniek sa radi vraciame k príbuzným ?i do rodísk kvôli tomu, aby sme telesne a du?evne pookriali. Sám na sebe som spozoroval, ako dobre si odpo?iniem v rodnom kraji. Ide v?ak i o duchovný odpo?inok, kde si akosi prirodzene obnovíme na?e korene, kde majú svoje miesto i spomienky srdca a zá?itky z minulosti.    

Srdce je symbolom poznania, ktoré ma iné zákonitosti ako striktne racionálne ?i diskurzívne myslenie. Na?a viera je viazaná na my?lienky ?i hnutia srdca, ktoré nielen?e o?ívajú náv?tevou známych miest, ale svojím jemným hnutím mô?u poskytnú? i správnu orientáciu v nepreh?adných zákrutách zavádzajúcich ciest. Nie náhodou odporú?a sv. Ignác po ka?dom rozhodnutí po?úva?, ?o nám na?epkáva vlastné srdce.

Milí priatelia, je dobre vráti? sa k príhovorom Svätého Otca, ktoré odzneli po?as jeho apo?tolskej náv?tevy Slovenska a na?erpa? z nich posilu pre ná? duchovný ?ivot.  Nech nám k tejto posile poslú?i i jeho sloví?ko blízkos?, rozvedené v ?tyroch oblastiach.

P. Peter Dufka SJ