Peter Dufka SJ: Prija? hos?a je postoj srdca
Duchovné stretnutie
Slovensko ?ije v o?akávaní náv?tevy pápe?a Franti?ka. I ke? nechýbajú rôzne polemiky ?i výmeny názorov oh?adom jeho príchodu, ide o historickú náv?tevu Petrovho nástupcu, ktorej cie?om je predov?etkým duchovné dobro veriacich. ?o v?ak predpokladá tento duchovný ú?itok zo stretnutia? Viaceri autori hovoria v?eobecne o duchovných stretnutiach, ktoré si vy?adujú pripravenos? srdca, schopnos? vníma? a vytvára? jednotu.
1. Pripravenos? srdca
Okrem poznania ?loveka, na náv?tevu ktorého sa chystáme, je u? na za?iatku potrebné pripravi? priestor pre duchovné ovocie, ktoré nám toto stretnutie mô?e prinies?. Táto príprava pod?a viacerých autorov spo?íva v o?istení srdca. Takéto vnútro ?ah?ie zachytí duchovné bohatstvo o?akávanej osoby a nezostane len pri povrchnom, vonkaj?om poh?ade. Pod?a svätého Tomá?a Akvinského sa ?lovek potrebuje neustále o?is?ova?, preto?e kontaktom s prízemnými vecami sa ?asto zne?istí. Toto o?is?ovanie sa deje predov?etkým prostredníctvom sviatosti zmierenia. Teodor Studita je presved?ený o tom, ?e v srdci ?loveka prebieha boj vá?ní a protichodných my?lienok a? dovtedy, pokia? sa nezbaví zloby a zlých návykov. Srdce ?loveka prirovnáva k po?u, na ktorom sa odohráva bitka. Bojovníci na koňoch rozvíria prach, ktorý spôsobuje nepreh?adné situácie a ?ahko sa prihodí, ?e niektorí vojaci za nepriate?a pova?ujú spolubojovníka a naopak. Podobne je to i s duchovnou situáciou ?loveka. ?istota srdca spreh?adní bojové pole ná?ho srdca a umo?ní jasnú vidite?nos?. Pomô?e zadefinova? a rozli?ova? priate?ov od nepriate?ov.
O duchovných osobách sa v?dy hovorilo, ?e ich spôsob ?ivota neo?is?uje len ich samotných, ale o?is?uje a skrá??uje celý svet. To bol dôvod, pre?o ?udia ne?etrili námahu, len aby stretli ?loveka, ktorý im nie?o povie, ktorého prítomnos? mô?u za?i? a zakúsi?. ?Ot?e, povedz mi slovo ?ivota“. Toto bola známa veta, ktorá motivovala ?udí tú?iacich po duchovnom raste prekonáva? ve?ké vzdialenosti len preto, aby si vypo?uli slová duchovného otca. Boli presved?ení, ?e cez slová, ktoré im adresoval duchovný otec, k nim hovorí samotný Duch Svätý.
K príprave na stretnutie oby?ajne patrí i výber vecí, ktoré si so sebou mô?eme zobra?. Asketická literatúra tieto veci posúva do oblasti my?lienok a zdôrazňuje slobodu od vlastných názorov a poh?adov. V opa?nom prípade síce ?lovek uskuto?ní krok smerom k stretnutiu, ale obkolesený múrom zafixovaných my?lienok si vytvára bariéru, ktorá mu bráni v prijatí iných ?udí a iných poh?adov.
2. Schopnos? vníma?
V tradícii sa náv?teva pútnických miest ?i samotné putovanie ?asto spájalo s rytmickým opakovaním krátkych modlitieb, ktoré sledovali rytmus krokov. Tieto krátke modlitby upokojovali vnútro ?loveka a pripravovali ho na duchovný zá?itok miesta, na ktoré putoval. I s prípravou na stretnutie s duchovnou osobnos?ou je to podobne. I tu modlitba upokojuje vnútro, odháňa ru?ivé my?lienky a otvára srdce na duchovné podnety.
O?is?ovanie a zmena zmý??ania, ako príprava na stretnutie, má svoje opodstatnenie. Je podmienkou na získanie nových duchovných dobier. Svätý Pavol tieto dobrá prirovnáva k novému odevu, ke? hovorí: ?Ako Bo?í vyvolenci, svätí a milovaní, oble?te si hlboké milosrdenstvo, láskavos?, pokoru, miernos? a trpezlivos?“ (Kol 3, 12).
Vyzliec? sa z duchovných zmätkov a obliec? si nového ?loveka bol jedným z centrálnych aspektov liturgie krstu. Skôr, ako katechumeni zostúpili do krstného prameňa, vyzliekli sa zo svojich ?iat a pokrstení si obliekli nový odev. Ke? sa ?lovek vymaňuje z hriechu a zakúsi ví?azstvo na ním, postupne sa v ňom za?ína rozvíja? citlivos? na duchovné podnety. Toto je akoby nový odev, ktorý si oblieka a ktorý takmer automaticky v ?loveku zvy?uje citlivos? na pravdu, dobro a krásu.
I pri dôle?itých stretnutiach mô?e dôjs? k objavom právd viery práve prostredníctvom zá?itku, atmosféry ?i vizuálnych a akustických vnemov. Zrazu sa nás z toho, ?o vnímame, nie?o dotkne, nie?o nás osloví. ?a?ko sa o tomto momente hovorí. Podobne je to i s umeleckým dielom. Mô?eme popísa? externú formu diela, ale pre?o sa nás dotklo, to jednoducho presahuje na?e verbálne schopnosti.
3. Vytvára? jednotu
Vo?akedy bol zvyk darova? si ako znak priate?stva s inou osobou keramickú tabu?ku rozlomenú na dve ?asti. To bolo výsti?ným symbolom priate?stva a jeho najhlb?ej podstaty. Nech boli ?asti tabu?ky hocijako rozdielne a priam vo v?etkých záhyboch rozlomenej plochy protichodné, predsa zapadali do seba. Toto je podstatou jednoty. Príbuznos? v rozdielnosti. Práve táto podobnos? v nepodobnosti vyvoláva rados? z druhého a tým aj rados? zo spolo?ného stretnutia. Ve?mi dôle?itým znakom jednoty je ma? ú?as? na du?evnom a duchovnom ?ivote toho druhého. Prejavuje sa to cez vzájomné na?úvanie, ?akanie, ale aj chvíle ticha, ktoré sú prejavom hlbokého a vzájomného prijatia.
Jednota sa neraz komunikuje poh?adom. Nikdy nezabudnem, ako mi moja matka hovorila o stretnutí so svätým pápe?om Jánom Pavlom II. Prijal ju na osobitnú náv?tevu ako matku troch kňazov u? v pokro?ilom ?tádiu svojej choroby. Nevládal s ňou komunikova? a ani to nebolo potrebné. Svojím hlbokým poh?adom sa zah?adel do jej o?í a to bolo pre ňu viac, ne? akéko?vek slová. Pocítila jeho duchovnú i ?udskú blízkos?. Takmer prorockým poh?adom jej akoby predpovedal podobnú budúcnos?. Obaja odi?li k Nebeskému Otcovi na nede?u Bo?ieho milosrdenstva.
Milí priatelia, o nieko?ko dní nav?tívi Slovensko pápe? Franti?ek. Skúsme sa na toto stretnutie disponova? prípravou vlastného srdca, ktorá vedie k vnímavosti a k jednote s ním.
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
