杏MAP导航

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium, ktoré ?ítame v liturgii tejto nedele (Mk 6,1-6) nám rozpráva o nevere Je?i?ových krajanov. On, po tom ?o kázal na iných miestach Galiley, znovu prichádza do Nazareta, kde pri Márii a Jozefovi vyrastal, a v istú sobotu sa pustí do vyu?ovania v synagóge. Mnohí si pri jeho po?úvaní kládli otázku: ?Odkia? sa u neho berie v?etka táto múdros?? Nie je to predsa syn tesára a Márie, teda na?ich susedov, ktorých dobre poznáme?“ (porov. v. 1-3). Zo?i-vo?i tejto reakcii Je?i? kon?tatuje jednu pravdu, ktorá sa stala aj sú?as?ou ?udovej múdrosti: ?Proroka si v?ade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome“ (v. 4). Neraz to hovoríme.

Pristavme sa pri postoji Je?i?ových krajanov. 

Mohli by sme poveda?, ?e Je?i?a poznajú, no nerozpoznávajú, kým je. Je rozdiel pozna? a plne rozpozna?. Tento rozdiel nám toti? dáva pochopi?, ?e mô?eme pozna? rôzne skuto?nosti o nejakej osobe, urobi? si o nej predstavu, dôverova? tomu, ?o o nej hovoria ostatní, mo?no ju niekedy aj stretnú? na ulici, ale toto v?etko nesta?í. Ide len o poznanie takpovediac be?né, povrchné, ktoré ale nerozpoznáva jedine?nos? danej osoby.

Tomuto riziku sme vystavení v?etci: myslíme si, ?e vieme ve?a o nejakej osobe, no na ?kodu veci jej dávame nálepku a za?katu?kujeme ju do na?ich predsudkov. Tak isto aj Je?i?ovi krajania: poznajú ho tridsa? rokov a myslia si, ?e vedia v?etko! ?Nie je to vari ten chlapec, ktorého sme videli vyrasta?, nie je synom tesára a Márie? Nu? skade má v?etky tieto veci?“ Nedôvera. V skuto?nosti si nikdy neuvedomili, kým je naozaj Je?i?. Zastavujú sa pri vonkaj?ku a odmietajú Je?i?ovu novos?.

A tu prichádzame priamo k jadru problému: ke? necháme prevládnu? pohodlnos? zvyku a diktatúru predsudkov, je ?a?ké otvori? sa nie?omu novému a necha? sa tým uchváti?. My kontrolujeme, na?imi zvyklos?ami, na?imi predsudkami. Neraz to dopadne tak, ?e v ?ivote, v skúsenostiach a nakoniec aj u ?udí vyh?adávame iba potvrdenie na?ich ideí a na?ich schém, aby sme sa nikdy nemuseli popasova? so zmenou.

Toto sa mô?e sta? aj vo?i Bohu, práve nám veriacim, nám, ktorí si myslíme, ?e poznáme Je?i?a, ?e u? o ňom vieme mnoho, a ?e nám sta?í opakova? to, ?o doteraz. A toto vo?i Bohu nesta?í. Bez otvorenosti pre nie?o nové a najmä – dobre po?úvajte – bez otvorenia sa Bo?ím prekvapeniam, bez ?asnutia, sa viera stane unavenými litániami a pomaly vyhasína a stáva sa zvykovou, spolo?enskou oby?ajou.

Pou?il som jedno slovo: ú?as. ?o je ú?as? Ú?as je práve to, ke? sa odohrá stretnutie s Bohom: ?Stretol som Pána“. ?ítajme Evanjelium: ko?kokrát ?udia, ?o sa stretnú s Je?i?om a rozpoznajú ho, poci?ujú ú?as. A my, ?o sa týka stretnutia s Bohom, musíme ís? touto cestou: cíti? ú?as. Je to ako certifikát záruky, ?e to stretnutie je pravé, nie zvykové.

Nakoniec, pre?o Je?i?a jeho krajania nerozpoznali 

a neuverili v neho? Pre?o? Z akého dôvodu? Mô?eme v skratke poveda?, ?e neakceptujú ??kandál“ Vtelenia. Nepoznajú toto mystérium Vtelenia, nu? tajomstvo neprijímajú. Oni to nevedia, ale motív ich konania je podvedomý a vnímajú ako pohor?livé, ?e by sa ve?kos? Boha mohla zjavi? v malosti ná?ho tela, ?e by Bo?í Syn mohol by? synom tesára, ?e by sa bo?stvo mohlo ukry? v ?udstve, ?e by Boh prebýval v tvári, v slovách, v konaní jednoduchého mu?a.

Toto je ten ?kandál: vtelenie Boha, jeho konkrétnos?, jeho ?ka?dodennos?“. A Boh sa stal konkrétnym v ?loveku, v Je?i?ovi z Nazareta, stal sa spolo?níkom na ceste, stal sa jedným z nás. ?Ty si jeden z nás“: poveda? to Je?i?ovi je krásna modlitba! A ke??e je jedným z nás, tak nás chápe, sprevádza, odpú??a nám, ve?mi nás miluje.

V skuto?nosti je pohodlnej?ie ma? abstraktného a vzdialeného boha, ktorý sa nemie?a do situácií a sta?í mu viera odtrhnutá od ?ivota, od problémov, od spolo?nosti. Alebo sa nám tie? pá?i veri? v boha ?so ?peciálnymi efektmi“, ktorý koná iba výnimo?né veci a v?dy vyvoláva ve?ké emócie. Naopak, drahí bratia a sestry, Boh sa vtelil: Boh je pokorný, Boh je ne?ný, Boh je skrytý, je nám nablízku tým, ?e prebýva v be?nosti ná?ho ka?dodenného ?ivota.

A preto sme na tom podobne ako Je?i?ovi krajania: hrozí nám, ?e ke? Je?i? prejde popri nás, nerozpoznáme ho. Opä? spomeniem tú krásnu vetu sv. Augustína: ?Mám strach z Boha, z Pána, ke? pôjde okolo.“ - Ale, Augustín, pre?o sa bojí?? - ?Bojím sa, ?e ho nerozpoznám. Bojím sa, ke? Pán prechádza. Timeo Dominum transeuntem“. Nespoznávame ho, pohor?ujeme sa na ňom. Zamyslime sa, ako je na tom na?e srdce vo vz?ahu k tejto skuto?nosti.

Teraz v modlitbe prosme Pannu Máriu, ktorá prijala tajomstvo Boha v ka?dodennosti Nazareta, aby sme mali o?i i srdce slobodné od predsudkov a mali o?i otvorené pre ú?as: ?Pane, kie? ?a stretnem!“ A ke? Pána stretneme, je tu tento ú?as. Stretávame ho v be?nom ?ivote: majme o?i otvorené na Bo?ie prekvapenia, na jeho pokornú a skrytú prítomnos? v ka?dodennom ?ivote.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-