杏MAP导航

Bla?enosti, Excelencie,

milí kňazi a reho?níci, drahé sestri?ky,

drahí bratia a sestry!

V?etkých vás objímam s otcovskou láskou. Som v?a?ný Pánovi, ktorý nám vo svojej prozrete?nosti dnes dovolil stretnú? sa. ?akujem Jeho Bla?enosti patriarchovi Ignácovi Youssif Younanovi a Jeho Bla?enosti kardinálovi Louisovi Sakovi za slová privítania. Sme zhroma?dení v tejto katedrále Na?ej Panej Spásy, po?ehnaní krvou na?ich bratov a sestier, ktorí tu zaplatili najvy??ou cenou za svoju vernos? Pánovi a jeho Cirkvi. Kie? nás spomienka na ich obetu in?piruje k obnove na?ej dôvery v moc krí?a a jeho spásneho posolstva odpustenia, zmierenia a znovuzrodenia. Kres?an je toti? povolaný dosved?ova? Kristovu lásku v?dy a v?ade. Toto je to evanjelium, ktoré treba hlása? a stelesňova? aj v tejto milovanej krajine.

Ako biskupi a kňazi, reho?níci a reho?ní?ky a zodpovední laici, vy v?etci zdie?ate radosti i bolesti, nádeje i úzkosti veriacich v Krista. Potreby Bo?ieho ?udu a ne?ahké pastora?né výzvy, ktorým dennodenne ?elíte, sa stali e?te náro?nej?ími v tomto ?ase pandémie. Av?ak to, ?o nemá by? nikdy zablokované ?i obmedzené, je na?a apo?tolská horlivos?, ktorú ?erpáte z prastarých koreňov, z nepretr?itej prítomnosti Cirkvi v týchto krajoch u? od prvopo?iatkov (porov. Benedikt XVI., Apo?tolská posynodálna exhortácia Cirkev na Blízkom východe, 5). Vieme, ako ?ahko sa mo?no nakazi? vírusom malomyse?nosti, ktorý, ako sa zdá, sa ob?as ?íri okolo nás. A predsa Pán nám dal ú?innú vakcínu proti tomuto hroznému vírusu: je ňou nádej. Nádej, ktorá sa rodí z vytrvalej modlitby a ka?dodennej vernosti ná?mu apo?tolátu. S touto vakcínou mô?eme ís? ?alej s v?dy novou energiou, zdie?a? rados? z evanjelia ako u?eníci misionári a ?ivé znamenia prítomnosti Bo?ieho krá?ovstva, krá?ovstva svätosti, spravodlivosti a pokoja.

Ako ve?mi potrebuje svet okolo nás po?u? túto zves?! Nikdy nezabúdajme, ?e Kristus sa hlása najmä svedectvom premenených ?ivotov v?aka radosti z evanjelia. Ako vidíme zo starobylých dejín Cirkvi v týchto krajoch, ?ivá viera v Je?i?a je “nákazlivá”, mô?e zmeni? svet. Príklad svätých nám ukazuje, ?e nasledova? Je?i?a Krista “je nielen dobré a správne, ale aj krásne; schopné naplni? ?ivot novým jasom a hlbokou rados?ou, a to aj uprostred skú?ok” (Apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 167).

?a?kosti sú sú?as?ou ka?dodenného ?ivota irackých veriacich. V posledných desa?ro?iach vy a va?i spoluob?ania ste museli ?eli? následkom vojny a prenasledovaní, krehkosti základných infra?truktúr a neustálemu zápasu o ekonomickú i osobnú bezpe?nos?, ktorý ?asto viedol k vnútorným vysíd?ovaniam a migrácii mnohých ?udí, aj kres?anov, do iných ?astí sveta. ?akujem vám, bratia biskupi a kňazi, ?e ste ostali nablízku svojmu ?udu – nablízkiu vá?mu ?udu! –, ?e ste ho podporovali, usilujúc sa uspokoji? potreby ?udí a napomáhajúc ka?dému kona? svoj diel v slu?be spolo?ného dobra. Výchovný a charitatívny apo?tolát va?ich partikulárnych cirkví predstavuje vzácny zdroj pre ?ivot jednak cirkevných spolo?enstiev, ako aj celej spolo?nosti. Povzbudzujem vás, aby ste vytrvali v tomto úsilí s cie?om zabezpe?i?, aby katolícka komunita v Iraku, hoci mali?ká ako hor?i?né zrnko (porov. Mt 13,31-32), na?alej obohacovala chod tejto krajiny ako celku.

Kristova láska nás ?iada, aby sme odlo?ili bokom ka?dý druh egocentrizmu a konkurencie. Pohýna nás k univerzálnemu spolo?enstvu a pozýva nás vytvára? komunitu bratov a sestier, ktorí sa prijímajú a starajú jedni o druhých (porov. Enc. Fratelli tutti, 95-96). Myslím na ten dôverne známy obraz koberca. Rozli?né cirkvi prítomné v Iraku, ka?dá so svojím prastarým historickým, liturgickým a duchovným dedi?stvom, sú ako mnohé jednotlivo zafarbené vlákna, ktoré navzájom poprepájané vytvárajú jedine?ný a prekrásny koberec, ktorý nielen?e sved?í o na?om bratstve, ale poukazuje aj na jeho prameň. Preto?e sám Boh je tým umelcom, ktorý vymyslel tento koberec, trpezlivo ho utkal a starostlivo ho opravuje. Chce, aby sme boli v?dy medzi sebou dobre poprepájaní ako jeho synovia a dcéry. Kie? je v?dy v na?om srdci povzbudenie sv. Ignáca Antiochijského: ?Nech nie je ni? medzi vami, ?o by vás mohlo rozdeli?..., ale majte jednu modlitbu, jedného ducha, jednu nádej, v láske a radosti” (Ad Magnesios, 6-7: PL 5, 667). Aké dôle?ité je toto svedectvo bratskej jednoty vo svete ?asto roztrie?tenom a zraňovanom rozdeleniami! Ka?dá vynalo?ené úsilie budova? mosty medzi cirkevnými, farskými a diecéznymi komunitami a in?titúciami poslú?i ako prorocké gesto Cirkvi v Iraku a ako plodná odpove? na Je?i?ovu modlitbu, aby v?etci boli jedno (porov. Jn 17,21; Cirkev na Blízkom východe, 37).

Duchovní pastieri a veriaci, kňazi, reho?níci a katechéti sa delia, hoci odli?nými spôsobmi, o zodpovednos? za udr?iavanie misie Cirkvi.

Niekedy mô?u vznika? nedorozumenia a mô?eme zakú?a? napätia. Sú to uzly, ktoré bránia v utkávaní bratstva. Tieto uzly nosíme v sebe; napokon, v?etci sme hrie?nici. Tieto uzly v?ak predsa len mô?u by? rozviazané milos?ou, vä??ou láskou. Mô?u sa uvo?ni? odpustením a bratským dialógom, trpezlivo si nesúc vzájomne bremená (porov. Gal 6,2) a povzbudzujúc sa navzájom vo chví?ach skú?ky a ?a?kostí.

Teraz by som sa chcel zvlá?? prihovori? mojim bratom biskupom. Rád uva?ujem nad na?ou biskupskou slu?bou v pojmoch blízkosti: na?ej potreby zotrváva? s Bohom v modlitbe, by? po boku veriacim zvereným do na?ej starostlivosti a na?im kňazom. Bu?te obzvlá?? nablízku va?im kňazom. Aby vo vás nevideli správcov ?i mana?érov, ale otcov, ktorým zále?í na tom, aby sa synovia mali dobre, ktorí sú s otvoreným srdcom pripravení ponúknu? svoju podporu a povzbudenie. Sprevádzajte ich svojou modlitbou, svojím ?asom, trpezlivos?ou, oceňovaním ich práce a sprevádzaním ich rastu. Takto budete pre svojich kňazov vidite?ným znamením Je?i?a, Dobrého Pastiera, ktorý pozná svoje ovce a dáva ?ivot za ne (porov. Jn 10,14-15).

Drahí kňazi, reho?níci a reho?ní?ky, katechéti, seminaristi, ktorí sa pripravujete na budúcu slu?bu, v?etci ste za?uli Pánov hlas vo svojich srdciach a ako mladu?ký Samuel ste odpovedali: ?Tu som“ (1 Sam 3,4). Táto odpove?, ktorú vás pozývam dennodenne si obnovova?, nech vedie ka?dého z vás deli? sa s Dobrou zves?ou nad?ene a s odvahou, ?ijúc a krá?ajúc neustále vo svetle Bo?ieho slova, ktoré máme dar a úlohu ohlasova?. Vieme, ?e na?a slu?ba obná?a aj administratívnu zlo?ku, ale to neznamená, ?e máme v?etok svoj ?as trávi? na stretnutiach ?i za písacím stolom. Je dôle?ité vychádza? medzi na?e ove?ky a na?ou prítomnos?ou a sprevádzaním by? k dispozícii veriacim v mestách a dedinách. Myslím na tých, ktorým hrozí, ?e ostanú pozadu – mladí, starí, chorí a chudobní. Ke? obetavo slú?ime blí?nemu, ako to vy robíte, v duchu spolucítenia, pokory, v?údnosti, s láskou, vtedy naozaj slú?ime Je?i?ovi, ako nám to sám povedal (porov. Mt 25,40). A ke? slú?ime Je?i?ovi v iných, objavujeme pravú rados?. Nevz?a?ujte sa od svätého Bo?ieho ?udu, v ktorom ste sa zrodili. Nezabúdajte na na?e mamy a na na?e staré mamy, ktoré vás “doj?ili” vo viere, ako by povedal sv. Pavol (porov. 2 Tim 1,5). Bu?te pastiermi, slu?obníkmi ?udu, a nie ?tátnymi funkcionármi, ?tátnymi úradníkmi.

V?dy v Bo?om ?ude, nikdy nie oddelení, akoby ste boli nejakou privilegovanou triedou. Nezapierajte toto vzne?ené “pokolenie”, ktorým je svätý Bo?í ?ud.

Chcel by som sa teraz vráti? k na?im bratom a sestrám, ktorí zomreli po?as teroristického atentátu v tejto katedrále pred desiatimi rokmi a ktorých kauza blahore?enia prebieha. Ich smr? nám jasne pripomína, ?e podnecovanie k vojne, nenávistné postoje, násilie a krviprelievanie sú nezlu?ite?né s nábo?enským u?ením (porov. Enc. Fratelli tutti, 285). A chcem pripomenú? v?etky obete násilností a prenasledovaní, patriace k akejko?vek nábo?enskej komunite. Zajtra sa v Ure stretnem s lídrami nábo?enských tradícií prítomných v tejto krajine, aby som opätovne hlásal na?e presved?enie, ?e nábo?enstvo má slú?i? k pri?ineniu sa o pokoj a jednotu medzi v?etkými Bo?ími de?mi. Dnes ve?er sa vám chcem po?akova? za va?e úsilie by? ?írite?mi pokoja vo vnútri spolo?enstiev i s veriacimi iných nábo?enských tradícií, rozsievajúc semienka zmierenia a bratského spolu?itia, ktoré mô?u vies? k znovuzrodeniu nádeje pre v?etkých.

Myslím zvlá?? na mladých ?udí. V?ade sú nosite?mi prís?ubu a nádeje, a najmä v tejto krajine. Tu toti? nie je len nesmierne archeologické dedi?stvo, ale nevy?íslite?né bohatstvo pre budúcnos? – a to sú mladí! Sú va?ím pokladom a treba sa o nich stara?, ?ivi? ich sny, sprevádza? ich na ceste, aby v nich rástla nádej. Hoci sú mladí, ich trpezlivos? u? bola ?a?ko skú?aná konfliktmi posledných rokov. Ale pripomeňme si, ?e oni spolu so starými ?u?mi sú ?pi?kou diamantu tejto krajiny, najchutnej?ím ovocím stromu. Je na nás – na nás –, aby sme ich zu??ach?ovali v dobre a zavla?ovali nádejou.

Bratia a sestry, krstom a birmovaním, vysviackou ?i reho?nými s?ubmi ste boli zasvätení Pánovi a poslaní by? u?eníkmi misionármi v tejto zemi tak úzko spätej s dejinami spásy. Ste sú?as?ou tých dejín verným vydávaním svedectva o Bo?ích pris?úbeniach, ktoré nikdy nezlyhajú a úsilím o vytváranie novej budúcnosti. Va?e svedectvo, dozreté v protivenstvách a posilnené krvou mu?eníkov, nech je svetlom, ktoré ?iari v Iraku i ?alej, aby ohlasovalo Pánovu ve?kos? a dávalo jasa? duchu tohto národa v Bohu, na?om Spasite?ovi (porov. Lk 1,46-47).

E?te raz ?akujem, ?e sme sa mohli stretnú?. Na?i Pani Spásy a sv. Tomá? apo?tol nech sa prihovárajú za vás a nech vás v?dy chránia. ?ehnám zo srdca ka?dého z vás aj va?e komunity. A prosím vás, modlite sa za mňa. ?akujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Andrej Klapka)

-jb-