杏MAP导航

Pri oltári spolu s pápe?om celebroval patriarcha Babylónie kardinál Louis Raphael Sako, ktorý je hlavou tejto východnej katolíckej cirkvi. Moderný chrám, posvätený v roku 1956, sa ozýval chaldejskými zborovými spevmi, za prítomnosti do dvesto veriacich s rú?kami na tvárach vzh?adom na opatrenia proti ?íreniu vírusu. Popri ú?asti viacerých cirkevných hodnostárov a ?lenov pápe?ského sprievodu bola osobitne významnou prítomnos? irackého prezidenta a predsedu vlády.

V biblických ?ítaniach zazneli Je?i?ove blahoslavenstvá z Matú?ovho evanjelia, Hymnus na lásku od sv. Pavla z Prvého listu Korin?anom a úryvok z Knihy Múdrosti.  Svätý Otec v homílii poukázal na jadro kres?anstva: nie majetkom a mocou, ale milosrdenstvom a láskou je ?lovek ve?ký v Bo?ích o?iach:

?Blahoslavení - pre svet - sú bohatí, mocní, slávni! Nie?o znamená ten, kto má, kto nie?o zmô?e, kto zavá?i! Pre Boha nie: nie je vä??í ten, kto má, ale ten, kto je chudobný v duchu; nie ten, kto mô?e v?etko vo?i druhým, ale ten, kto je tichý vo?i v?etkým; nie ten, kto je oslavovaný davmi, ale ten, kto je milosrdný vo?i bratovi.“

Svet sa premieňa k lep?iemu nie silou, ale svedectvom ka?dodenného ?ivota, pripomenul pápe?:

?Svedectvo je cesta pre vtelenie Je?i?ovej múdrosti. Takto sa mení svet: nie mocou a nie silou, ale blahoslavenstvami.“

Trpezlivos? je prvá vlastnos? lásky v slávnom hymne sv. Pavla. Práve ve?kodu?ná trpezlivos? 

kres?ana je prejavom ?ví?aznej múdrosti krí?a“, vysvetlil Svätý Otec:

?Kto miluje, neuzatvorí sa do seba, ke? veci nejdú dobre, ale odpovedá na zlo dobrom, pamätajúc na ví?aznú múdros? krí?a. Takto to robí Bo?í svedok: nie je pasívny, fatalistický, ne?ije v podru?í okolností, pudu, okamihu, ale je v?dy plný nádeje, preto?e je zalo?ený na láske, ktorá «v?etko zná?a, v?etko verí, v?etko dúfa, v?etko vydr?í»“.

??o nám svet berie, nie je ni?ím v porovnaní s ne?nou a trpezlivou láskou, s ktorou Pán nap?ňa svoje prís?uby,” pokra?oval pápe?. Pripomenul, ?e Bo?ie prís?uby spojené s blahoslavenstvami sa uskuto?ňujú práve ?prostredníctvom na?ich slabostí“, skrze ktoré ?Boh chce uskuto?ňova? znamenia“.

V závere homílie Svätý Otec v?etkých trpiacich povzbudil ako priamych adresátov Je?i?ových blahoslavenstiev:

?Pán ti s?ubuje, ?e tvoje meno je zapísané v jeho srdci, v nebesiach! A ja mu dnes ?akujem s vami a za vás, preto?e tu, kde pradávno pri?la na svet múdros?, v týchto ?asoch povstali mnohí svedkovia, ?asto prehliadaní správami, ale vzácni v Bo?ích o?iach; svedkovia, ktorí ?ijúc blahoslavenstvá, pomáhajú Bohu uskuto?ňova? jeho prís?uby pokoja.“

Plné znenie homílie pápe?a Franti?ka

V rámci liturgie slávenej po chaldejsky, arabsky a taliansky zazneli v spolo?ných modlitbách aj prosby v novoaramejskom dialekte sourath, v kurdskom, turkménskom a anglickom jazyku.

Duchovný a zároveň historický význam pápe?ovej náv?tevy Iraku a jeho stretnutia s Chaldejskou katolíckou cirkvou vyjadril v závere?nom príhovore chaldejský patriarcha kardinál Louis Raphael Sako. Svätému Otcovi po?akoval vrúcnymi slovami a zdôraznil aj dosah jeho náv?tevy pre budúcnos? miestnych kres?anov: 

?Pre nás, kres?anov, je táto náv?teva príle?itos?ou kona? pú? k na?im prvým koreňom, obráti? sa, a udr?iava? na?u irackú a kres?anskú identitu. Je to ?as odhodlanosti a vernosti v stopách Abraháma, ná?ho otca, s jeho láskou, s jeho vierou, s jeho trpezlivos?ou, a v 

stopách svätého Tomá?a, apo?tola na?ej krajiny, s jeho padnutím na zem a vrúcnos?ou: ?Môj Pán a môj Boh!“ (Jn 20,28).“

?Na?a prítomnos? ako kres?anov v Iraku a na Východe, nie je náhodou, ani emigráciou, ale je pod?a Bo?ieho plánu. Máme povolanie a misiu, ktorej sa nesmieme vzda?, aj napriek ?a?kostiam.

Ako pastieri musíme chápa? nové skuto?nosti a múdro reorganizova? veci, aby sme kres?anský ?ivot prispôsobili potrebám sú?asnosti, v ktorej ?ijeme, prislúchajúc k na?ej východnej autenticite, a ?erpajúc z prameňa, a nie z potô?ikov, na základe in?trukcie ?Pastora?ná konverzia farského spolo?enstva“, v ktorom sa hovorí, ?e evanjelizácia je kritériom, ktoré nás musí vies? a pohýňa?.

S Vami sa modlíme na tejto svätej om?i, aby sa uskuto?nili v?etky tieto úmysly.“

Patriarcha po?akoval v?etkým, ktorí prispeli k príprave náv?tevy pápe?a. Vyzdvihol aj prítomnos? prezidenta republiky a predsedu vlády:

?Ich prítomnos? medzi nami je znakom solidarity a starostlivosti - na zabezpe?enie jednoty na?ej krajiny, jej dedi?stva a jej civilizácie. ?akujem.“

-jb-