杏MAP导航

Po?as stretnutia s asi ?tyrmi stovkami veriacich, ktoré sa konalo na Nádvorí sv. Damaza, vyslovil Svätý Otec po katechéze aj ?peciálnu výzvu na podporu Libanonu a vyhlásil na piatok 4. septembra deň modlitby a pôstu za Libanon.

Úvodom ku katechéze bol úryvok zo Skutkov apo?tolov o zoslaní Ducha Svätého v deň Turíc:

«Ke? pri?iel deň Turíc, boli v?etci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako ke? sa ?enie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na ka?dom z nich spo?inul jeden. V?etkých naplnil Duch Svätý a za?ali hovori? inými jazykmi, ako im Duch dával hovori?.» (Sk 2,1-4)

Solidarita a cnos? viery

5. katechéza z cyklu ?Uzdravi? svet“

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po mnohých mesiacoch obnovujeme na?e stretnutie z tváre do tváre a nie len z obrazovky do obrazovky. Z tváre do tváre. Toto je pekné!

Sú?asná pandémia zvýraznila na?u vzájomnú závislos?: 

v?etci sme prepojení jedni s druhými, ako v zlom, tak aj v dobrom. Preto, aby sme z tejto krízy vy?li lep?í, musíme tak urobi? spolo?ne, nie sami. Spolu, nie osamotene, preto?e to sa nedá! Bu? to spravíme spolo?ne, alebo neurobíme ni?. Musíme tak urobi? v?etci spolo?ne, v solidarite. Toto slovo by som dnes chcel zdôrazni?: solidarita.

Ako ?udská rodina máme spolo?ný pôvod v Bohu; obývame spolo?ný dom, planétu ako záhradu, zem, na ktorú nás Boh postavil; a máme spolo?ný cie? v Kristovi. Ke? v?ak na toto v?etko zabudneme, na?a vzájomná závislos? sa stáva závislos?ou niektorých od tých druhých - strácame túto harmóniu vzájomnej závislosti a solidarity - zvä??ujúc nerovnos? a vysúvanie na okraj. Oslabuje sa sociálna ?truktúra a po?kodzuje sa ?ivotné prostredie. Je to v?dy ten istý spôsob konania.

Preto je princíp solidarity dnes viac ne? kedyko?vek nevyhnutný, ako to u?il sv. Ján Pavol II. (porov. Enc. Sollicitudo rei socialis, 38-40). Vo vzájomne prepojenom svete zakú?ame, ?o znamená ?i? v jednej ?globálnej dedine“. Je to pekné vyjadrenie: ve?ký svet nie je ni? iné, ne? jedna globálna dedina, preto?e v?etko je vzájomne prepojené. Av?ak nie v?dy premieňame túto vzájomnú závislos? na solidaritu. Je tu dlhá cesta medzi vzájomnou závislos?ou a solidárnos?ou. Egoizmy – individuálne, národné i tie zo strany mocenských skupín – a ideologické strnulosti naopak ?ivia «?truktúry hriechu» (tamtie?, 36).

«Slovo ?solidarita“ sa akoby ?astým pou?ívaním opotrebovalo a niekedy býva nesprávne interpretované: znamená toti? omnoho viac ne? len ob?asný prejav ?tedrosti» (Apo?tolská exhort. Evangelii gaudium, 188).  Je nie?ím viac! «Vy?aduje si novú mentalitu, ktorá doká?e premý??a? v termínoch spolo?enstva a uprednostňova? ?ivoty v?etkých pred privlastňovaním dobier zo strany len niektorých» (tamtie?). Toto znamená solidarita. Nie je to len otázka pomáhania druhým, ?o je samo osebe dobré, no tu ide o viac: ide o spravodlivos? (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1938-1940). Aby vzájomná závislos? bola solidárnou a priná?ala ovocie, potrebuje silné korene v ?love?enstve a v prírode stvorenej Bohom, potrebuje úctu k tváram a k zemi.

Biblia nás u? od za?iatku varuje. Pomyslime na príbeh o Babylonskej ve?i (porov. Gn 11,1-9), ktorý opisuje, ?o sa stane, ke? sa sna?íme dosiahnu? k nebu – na?ej méte – ignorujúc na?e puto s ?udstvom, so stvorenstvom a so Stvorite?om. Je na to jeden výraz. Deje sa to zaka?dým, ke? sa niekto chce ?plha?, vy?plha? sa nahor bez toho, aby bral do úvahy ostatných: ?Ja sám!“ Pomyslime na tú ve?u. Budujeme ve?e a mrakodrapy, no ni?íme spolo?enstvo. Unifikujeme stavby a jazyky, no um?tvujeme kultúrne bohatstvo. Chceme by? pánmi Zeme, no ni?íme biodiverzitu a ekologickú rovnováhu. Rozprával som vám pri niektorej z predo?lých audiencií o rybároch zo San Benedetto del Tronto, ktorí pri?li tento rok a povedali mi: ?Vylovili sme z mora 24 ton odpadkov, z ktorých polovica boli plasty“. Len pomyslite! Títo majú zmysel pre lov rýb – to áno –, ale aj pre odstraňovanie odpadkov, aby vy?istili more. Toto zne?is?ovanie je ni?ením zeme, bez solidárnosti so zemou, ktorá je dar, a s ekologickou rovnováhou.

Pamätám si na stredoveký príbeh, ktorý opisuje tento ?Babylonský syndróm“, ktorý nastáva, ke? niet solidarity. Tento stredoveký príbeh hovorí, ?e ak pri stavaní ve?e – boli tam otroci – spadol nejaký mu? a zahynul, nikto to nekomentoval, nanajvý? ak povedali: úbo?iak, spravil chybný krok a spadol“. Naopak, ak spadla tehla, v?etci bedákali. A ak to niekto zavinil, bol potrestaný! Pre?o? Preto?e výroba tehly bola nákladná, jej príprava, vypálenie. Výroba tehly stála ?as a prácu. Jedna tehla sa cenila viac ne? ?udský ?ivot. Ka?dý z nás premý??ajme, ?o sa deje dnes. ?ia?, aj dnes sa mô?e stáva? nie?o podobné. Padá nejaká kvóta na finan?nom trhu – videli sme to v novinách v priebehu týchto dní – a správa o tom je vo v?etkých agentúrach. Padajú v?ak tisícky ?udí v dôsledku hladu a biedy, a nikto o tom nehovorí.

Diametrálnym protikladom Babylonu sú Turíce, 

po?uli sme to v úvode audiencie (porov. Sk 2,1-3). Duch Svätý zostupujúc zhora ako vietor a plameň, zachvacuje komunitu uzavretú vo Ve?eradle, vlieva jej Bo?iu silu, podnecuje ju, aby vy?la von a v?etkým ohlasovala Pána Je?i?a. Duch tvorí jednotu v rozli?nosti, vytvára harmóniu. V príbehu o Babylonskej ve?i nebola harmónia; bolo tam hnanie sa za ziskom. Tam bol ?lovek len ako púhy nástroj, púha pracovná sila, no tu, v prípade Turíc, je ka?dý z nás nástrojom, av?ak nástrojom komunitným, ktorý sa celým svojím bytím podie?a na budovaní spolo?enstva. Sv. Franti?ek z Assisi to dobre vedel a vedený Duchom Svätým nazýval v?etkých ?udí, ba dokonca i stvorenia, bratmi a sestrami (porov. Laudato si´, 11; porov. Sv. Bonaventúra, Legenda maior, VIII, 6: FF 1145). Aj brata vlka, spomeňme si.

Turícami sa Boh sprítomňuje a in?piruje vieru spolo?enstva zjednoteného v rozli?nosti a v solidarite. Rozli?nos? a solidarita zjednotené v harmónii – toto je cesta. Solidárna rozli?nos? má v sebe ?protilátky“ na to, aby jedine?nos? ka?dého – ktorá je unikátnym a neopakovate?ným darom – neochorela na individualizmus, na egoizmus. Solidárna rozli?nos? má aj protilátky na uzdravenie spolo?enských ?truktúr a procesov, ktoré zdegenerovali na systémy nespravodlivosti, na systémy útlaku (porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 192).

Tak?e solidarita je dnes cestou, ktorou sa treba ubera? smerom k post-pandémiovému svetu, smerom k uzdraveniu na?ich medzi?udských a spolo?enských chorôb. Niet inej cesty. Bu? pôjdeme vpred cestou solidarity, alebo sa veci zhor?ia. Chcem to zopakova?: z krízy nevyjdeme rovnakí ako predtým. Pandémia je krízou. Z krízy vyjdeme bu? lep?í, alebo hor?í. Musíme si vybra?. A solidarita je práve cestou k tomu, aby sme z krízy vy?li lep?í, nie s povrchnými zmenami, s akýmsi ?ahkým povrchovým náterom a v?etko je v poriadku. Nie. Lep?í!

Uprostred krízy nám solidarita vedená vierou umo?ňuje pretavi? Bo?iu lásku do na?ej globalizovanej kultúry, nie v?ak budovaním ve?í ?i múrov, ktoré rozde?ujú, no potom sa rúcajú – a ko?ko múrov sa dnes buduje –, ale utkávaním spolo?enstva a podporovaním procesov skuto?ne ?udského a solídneho rastu. A k tomuto pomáha solidarita. Polo?ím jednu otázku: Myslím na potreby ostatných? Ka?dý nech si odpovie vo svojom srdci.

Uprostred kríz a búrok, Pán nám kladie otázku a pozýva nás prebudi? a aktivova? túto solidaritu schopnú doda? pevnos?, oporu a zmysel v týchto hodinách, ke? sa zdá, ?e sa v?etko potápa. Nech nás kreativita Ducha Svätého povzbudzuje k vytváraniu nových foriem rodinnej pohostinnosti, plodného bratstva a univerzálnej solidarity. ?akujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk-