杏MAP导航

V poradí ?tvrtú katechézu cyklu ?Uzdravi? svet“ 

zameral Svätý Otec na posilnenie nádeje v sú?asnej kríze, ke? vysvetlil ?al?í z princípov katolíckej sociálnej náuky: univerzálne ur?enie bohatstva zeme. Tento princíp s jeho sociálnym, ekonomickým a ekologickým dosahom je významný pre zápas s krízou post-pandémie.

Pápe? Franti?ek osobitne upozornil na právo detí na vzdelávanie, ktoré je v?ak mnohým z nich upreté nielen pre sú?asnú pandémiu, ale aj ako nespravodlivos? v dôsledku dramatickej sociálnej nerovnosti vo svete.

Svoju katechézu predniesol Svätý Otec opä? prostredníctvom televíznych kamier z pápe?skej bibliotéky. Jeho spolupracovníci z rozli?ných krajín pretlmo?ili jeho my?lienky do svetových jazykov a predniesli aj úvodný biblický citát:

?Ka?dý tretí rok oddelí? inú desiatu ?as? zo v?etkej úrody toho ?asu a nechá? ju vo svojom bydlisku. Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedi?stvo ako ty, cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojom bydlisku, nech sa najedia a nasýtia (…). Siedmy rok zachová? ú?avu [z dl?ôb]. (…) A vôbec nech niet medzi vami chudobného ani ?obráka, lebo Pán, tvoj Boh, ?a po?ehná v krajine, ktorú ti dá do vlastníctva. Ale iba ak bude? poslúcha? Pána, svojho Boha (...).“ (Dt 14,28-29; 15,1.4-5)

Univerzálne ur?enie bohatstva zeme a cnos? nádeje

4. ?as? cyklu katechéz ?Uzdravi? svet“

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Tvárou v tvár pandémii a jej sociálnym dôsledkom sú mnohí 

vystavení riziku straty nádeje. V tomto ?ase neistoty a úzkosti pozývam v?etkých, aby prijali dar nádeje, ktorá prichádza od Krista. To on nám pomáha plavi? sa po búrlivých vodách choroby, smrti a nespravodlivosti, ktoré nemajú posledné slovo o na?om kone?nom ur?ení.

Pandémia zvýraznila a preh?bila sociálne problémy, predov?etkým nerovnos?. Niektorí mô?u pracova? z domu, zatia? ?o pre mnohých iných je to nemo?né. Niektoré deti aj popri ?a?kostiach mô?u pokra?ova? v ?kolskom vzdelávaní, zatia? ?o pre ve?mi mnoho iných sa to prudko preru?ilo. Niektoré mocné národy mô?u emitova? peniaze na rie?enie krízovej situácie, zatia? ?o pre iné by to znamenalo dlhové za?a?enie budúcnosti.

Tieto príznaky nerovnosti odha?ujú sociálnu chorobu; je to vírus, ktorý pochádza z chorej ekonomiky. A musíme to jednoducho poveda?: ekonomika je chorá. Ochorela. Je chorá. Je to ovocie nespravodlivého ekonomického rastu – toto je tá choroba: ovocie nespravodlivého ekonomického rastu –, ktorý neprihliada na základné ?udské hodnoty. V dne?nom svete malý po?et ve?mi bohatých ?udí vlastní viac ne? celý zvy?ok ?udstva. Ale zopakujem to, aby nás to viedlo k premý??aniu: zopár nesmierne bohatých, skupinka, vlastní viac ne? celý zvy?ok ?udstva. Toto je ?istá ?tatistika. Je to nespravodlivos?, ktorá volá do neba!

Tento ekonomický model je zároveň ?ahostajný k po?kodzovaniu spolo?ného domu. Nestará sa o spolo?ný dom. Sme blízko k prekro?eniu mnohých z limitov na?ej nádhernej planéty, s vá?nymi a nenapravite?nými následkami: od straty biodiverzity a klimatických zmien a? po nárast morskej úrovne a zni?enie tropických lesov. Sociálna nerovnos? a zhor?ovanie ?ivotného prostredia idú ruka v ruke a majú rovnaký koreň (porov. Encyklika Laudato si´, 101): je ním hriech chcie? vlastni? a chcie? ovláda? bratov a sestry, chce vlastni? a ovláda? prírodu a samotného Boha. Ale toto nesedí s plánom stvorenia.

«Na za?iatku Boh zveril zem s jej zdrojmi spolo?nému spravovaniu ?udstva, aby sa o ňu staralo» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2402). Boh nás po?iadal vládnu? nad zemou v jeho mene (porov. Gn 1,28), obrába? ju a stara? sa o ňu ako o záhradu, záhradu v?etkých (porov. Gn 2,15). «?Obrába?“ znamená ora? alebo pracova? na zemi, ?strá?i?“ znamená chráni?, stara? sa, udr?iava?, uchováva?, bdie?» (Laudato si´, 67). Av?ak pozor, aby sme si toto nevysvet?ovali  ako vo?nú ruku robi? si so zemou ?o sa komu zachce. Nie. Existuje «vz?ah zodpovednej vzájomnosti» (tamtie?) medzi nami a prírodou. Vz?ah zodpovednej vzájomnosti medzi nami a prírodou. Dostávame od stvorenstva a dávame ná? podiel. «Ka?dé spolo?enstvo si mô?e bra? z dobra zeme to, ?o potrebuje na vlastné pre?itie, ale má aj povinnos? chráni? ju» (tamtie?). Obe strany.

V skuto?nosti zem «tu bola pred nami a bola nám daná» (tamtie?), daná od Boha «celému ?udskému pokoleniu» (KKC, 2402). A teda je na?ou povinnos?ou  zabezpe?i?, aby sa jej plody dostali v?etkým, nielen niektorým. A toto je k?ú?ový prvok ná?ho vz?ahu k pozemským dobrám. Ako pripomínali otcovia Druhého vatikánskeho koncilu: «?lovek, pou?ívajúci tieto dobrá, má pova?ova? veci, ktoré oprávnene vlastní, nielen za svoje, ale aj za spolo?né v tom zmysle, aby mohli by? na osoh nielen jemu, ale aj iným» (Pastora?ná kon?titúcia Gaudium et spes, 69). Toti? «vlastníctvo nejakého majetku robí z jeho vlastníka správcu Prozrete?nosti, aby ho urobil výnosným a podelil sa o jeho výnos s inými» (KKC, 2404). My sme správcami dobier, nie ich pánmi. Správcami. – ?Áno, ale majetok je môj.“ – Je to pravda, je tvoj, ale aby si ho spravoval, a nie mal ho egoisticky pre seba.

Na zaistenie, aby to, ?o vlastníme dávalo prínos spolo?nosti, «predstavitelia politickej moci majú v záujme spolo?ného dobra právo a povinnos? riadi? oprávnené uplatňovanie vlastníckeho práva» (KKC, 2406).[1] «Princíp podriadenosti súkromného vlastníctva spolo?nému ur?eniu dobier [...] je ?zlaté pravidlo“ spolo?enského správania a prvá zásada celého spolo?ensko-etického poriadku» (Laudato si´, 93).[2]

Majetok a peniaze sú nástroje, ktoré mô?u slú?i? poslaniu. Av?ak ?ahko ich premieňame na ciele, ?i u? individuálne alebo kolektívne. A ke? sa toto stane, dochádza k podlomeniu základných ?udských hodnôt. Homo sapiens sa deformuje a stáva sa istým druhom homo ?conomicus – v tom nedobrom zmysle – druhom ?loveka individualistického, vypo?ítavého a panova?ného. Zabúdame, ?e tým, ?e sme stvorení na Bo?í obraz a podobu, sme bytosti sociálne, tvorivé a solidárne, s nesmiernou schopnos?ou milova?. Na toto ?asto zabúdame. V skuto?nosti sme tými najviac spolupracujúcimi bytos?ami spomedzi v?etkých druhov a prekvitáme v spolo?enstve, ako je zrejmé zo skúseností svätých. Je jedno ?panielske porekadlo, ktoré mi vnukla táto veta, a hovorí takto: ?florecemos en racimo como los santos“, prekvitáme v spolo?enstve, ako to vidno zo skúsenosti svätcov.

Ke? posadnutos? vlastnením a panovaním vylu?uje milióny ?udí z prístupu k primárnym dobrám; ke? ekonomická a technologická nerovnos? je taká, ?e trhá sociálnu ?truktúru; a ke? závislos? od neobmedzeného materiálneho pokroku ohrozuje spolo?ný dom, potom nemô?eme len stá? a pozera?. Nie. Toto je sk?u?ujúce. Nemô?eme nehybne h?adie?! S na?ím poh?adom upretým na Je?i?a (porov. Hebr 12,2) a s istotou, ?e jeho láska koná prostredníctvom spolo?enstva jeho u?eníkov, musíme kona? v?etci spolo?ne, v nádeji, ?e vytvoríme nie?o iné a lep?ie. Kres?anská nádej, zakorenená v Bohu, je na?a kotva. Ona podopiera vô?u deli? sa a posilňuje na?e poslanie ako u?eníkov Krista, ktorý sa s nami podelil so v?etkým.

A toto pochopili prvé kres?anské spolo?enstvá, ktoré tak ako my pre?ívali ?a?ké ?asy. Vedomí si, ?e tvoria jedno srdce a jednu du?u, dávali v?etky svoje majetky do spolo?ného, sved?iac o hojnosti Kristovej milosti vo?i nim (porov. Sk 4,32-35). My pre?ívame krízu. Pandémia nás v?etkých uviedla do krízy. Ale nezabúdajte: z krízy nemô?eme vyjs? rovnakí. Bu? vyjdeme lep?í, alebo vyjdeme hor?í. Toto je na?a vo?ba. Budeme po kríze pokra?ova? v tomto ekonomickom systéme sociálnej nespravodlivosti a poh?dania starostlivos?ou o ?ivotné prostredie, o stvorenstvo, o spolo?ný domov? Porozmý??ajme.

Kie? doká?u kres?anské spolo?enstvá 21. storo?ia obnovi? túto skuto?nos?, – starostlivos? o stvorenstvo a sociálnu spravodlivos?: patria spolu – aby tak sved?ili o zm?tvychvstaní Pána. Ak sa staráme o majetky, ktorý nám dáva Stvorite?, ak dávame do spolo?ného to, ?o vlastníme, aby tak nikto nemal nedostatok, potom skuto?ne mô?eme vzbudzova? nádej na regeneráciu zdrav?ieho a rovnej?ieho sveta.

A ne? skon?íme, pomyslime na deti. ?ítajte ?tatistiky: ko?ké deti dnes zomierajú od hladu kvôli zlému rozdeleniu bohatstva, kvôli ekonomickému systému, ako som to u? spomenul; a ko?ko detí dnes nemá právo na ?kolské vzdelanie z toho istého dôvodu. Nech nám tento obraz núdznych detí kvôli hladu a chýbajúcemu vzdelávaniu pomô?e pochopi?, ?e z tejto krízy musíme vyjs? lep?í. ?akujem.

[1] Porov. GS, 71; Sv. Ján Pavol II., Enc. Sollicitudo rei socialis, 42; Enc. Centesimus annus, 40.48).

[2] Porov. Sv. Ján Pavol II., Enc. Laborem exercens, 19.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Pozdrav Poliakom na sviatok ?enstochovskej Madony

V závere generálnej audiencie Svätý Otec osobitne pozdravil Poliakov, ktorí dnes slávia výro?ný mariánsky odpust na Jasnej Góre v ?enstochovej, pred milostivým obrazom ?iernej Madony, ktorý si aj pápe? Franti?ek pri?iel ucti? v júli 2016 po?as Svetových dní mláde?e.

Pred závere?ným po?ehnaním pápe? Franti?ek pripomenul aj zajtraj?iu spomienku sv. Moniky, matky sv. Augustína.

-mh, jb-