杏MAP导航

Starostlivos? o chorého a núdzneho ?loveka i starostlivos? o stvorenú prírodu vychádzajú z kontemplatívneho poh?adu schopného obdivova? krásu, pripomenul pápe? Franti?ek.

?Je dôle?ité obnovi? kontemplatívny rozmer, teda h?adie? na zem, na stvorenstvo ako na dar, nie ako na nie?o na vyu?ívanie pre zisk. Ke? kontemplujeme, objavujeme v iných i v prírode nie?o ove?a vä??ie ne? ich ú?itkovos? (utilitu). Tu je jadro problému: kontemplova? znamená ís? za hranicu ú?itkovosti nejakej veci. Kontemplova? krásu neznamená z nej ?a?i?, nie: kontemplovanie je nezi?tnos?. Objavíme vnútornú hodnotu vecí, ktorú im udelil Boh.“

Tento postoj je protiliekom ako proti drancovaniu a konzumnému prístupu k prírode, tak i proti vykoris?ovaniu ?udí:

?Kto nevie kontemplova? prírodu a stvorenstvo, nevie kontemplova? ?udí v ich bohatej hodnote. A kto ?ije, aby zneu?íval prírodu, skon?í tým, ?e zneu?íva ?udí a zaobchádza s nimi ako s otrokmi.“

Aj dne?ná generálna audiencia sa konala na Nádvorí sv. Damaza vo Vatikáne za prítomnosti okolo 500 veriacich. Svätý Otec sa im venoval u? pri svojom príchode, prechádzajúc pomedzi sektory. Zastavoval sa pri ?u?och, srde?ne ich pozdravoval a po?ehnával z blízka, av?ak bez osobných dotykov kvôli predpísaným opatreniam. Svätý Otec sa v?ak s prítomnými ve?a rozprával a tie? prijímal od nich mnoho osobných dar?ekov a listov. 

Siedmu katechézu z cyklu o uzdravovaní sveta v sú?asnej dobe pandémie a post-pandémie uviedol biblický úryvok z 2. kapitoly knihy Genezis:

«Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil ?loveka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrás? zo zeme stromom v?etkých druhov, na poh?ad krásnym a na jedenie chutným, i stromu ?ivota v strede raja a stromu poznania dobra a zla. […] I vzal Pán, Boh, ?loveka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strá?il.» (Gn 2,8-9.15)

Starostlivos? o spolo?ný dom a kontemplatívny postoj

7. katechéza cyklu ?Uzdravi? svet“

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Aby sme vy?li z nejakej pandémie, je potrebné sa opatrova?, a to navzájom. A je treba podporova? tých, ktorí sa starajú o najslab?ích, chorých a starých ?udí. Existuje i zvyk necha? star?ích bokom, opusti? ich, a to je nie?o mrzké. Av?ak tie osoby, ktoré pekne vystihuje ?panielsky výraz ?cuidadores“ (opatrovatelia), tí, ktorí sa starajú o chorých, zohrávajú podstatnú rolu v dne?nej spolo?nosti, aj ke? ?asto nedostávajú uznanie a odmenu, ktorú si zaslú?ia. Uja? sa starostlivosti je zlatým pravidlom na?ej ?udskosti, a priná?a so sebou zdravie a nádej (porov. Enc. Laudato si’ [LS], 70). Uja? sa toho, kto je chorý, kto to potrebuje, kto je ponechaný bokom: toto je jedno ?udské a tie? kres?anské bohatstvo.

Túto starostlivos? musíme venova? aj ná?mu spolo?nému domu: 

zemi a ka?dému stvoreniu. V?etky formy ?ivota sú vzájomne prepojené (porov. LS, 137-138), a na?e zdravie závisí od zdravia ekosystémov, ktoré Boh stvoril a poveril nás starostlivos?ou o ne (porov. Gn 2,15). Naopak, ich zneu?ívanie je ?a?kým hriechom, ktorý nivo?í, ?kodí a spôsobuje choroby (porov. LS, 8; 66). Najlep?í protiliek na toto nepatri?né zachádzanie s na?ím spolo?ným domom je kontemplácia (porov. LS, 85; 214).

Je to mo?né? Niet na to nejakej vakcíny, aby sme sa starali o spolo?ný dom, aby sme ho neponechali bokom? Aký je protiliek proti chorobe nedbania o spolo?ný dom? Je ním kontemplácia. «Ke? sa nenau?íme zastavi?, obdivova? a oceňova? krásu, nie div, ?e sa ka?dá vec premení bez ?krupú? na predmet pou?ívania a zneu?ívania» (LS, 215). I na predmet typu ?pou?i a vyho?“.

Predsa v?ak, ná? spolo?ný dom, stvorenstvo, nie je iba akýsi ?zdroj“. Stvorenia majú hodnotu samy o sebe «odzrkad?ujú, ka?dé svojím spôsobom, lú? nekone?nej Bo?ej múdrosti a dobroty» (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 339). Túto hodnotu a tento lú? bo?ieho svetla treba objavi?, a aby sme ho objavili, musíme sa stí?i?, potrebujeme na?úva?, potrebujeme kontemplova?. Kontemplácia taktie? uzdravuje du?u.

Bez kontemplácie je ?ahké upadnú? do nevyvá?eného a pový?eneckého antropocentrizmu, ná?ho ?ja“ kladeného za centrum v?etkého, ktoré nafukuje (naddimenzuje) na?u rolu ?udských bytostí, ke? nás stavia do pozície absolútnych vládcov v?etkých ostatných stvorení. Jedna pokrivená interpretácia biblických textov o stvorení prispela k tomuto zmýlenému poh?adu, ktorý vedie k vykoris?ovaniu zeme a? po jej zgniavenie.

Zneu?ívanie stvorenstva: toto je hriech. Myslíme si, ?e sme stredobodom, nárokujúc si obsadi? miesto Boha, a takto ni?íme harmóniu  stvorenstva, harmóniu Bo?ieho plánu. Stávame sa predátormi, zabúdame na na?e povolanie ochrancov ?ivota. Zaiste, mô?eme a musíme obrába? zem, aby sme sa ?ivili a rozvíjali. Ale práca nie je synonymom vykoris?ovania, a je v?dy sprevádzaná starostlivos?ou: ora? a chráni?, pracova? a stara? sa... Toto je na?a misia (porov. Gn 2,15).

Nemô?eme si nárokova? ?al?í rast na materiálnej úrovni bez toho, aby sme sa starali o spolo?ný dom, ktorý nás hostí. Na?i chudobnej?í bratia a na?a matka zem nariekajú kvôli ?kodám a nespravodlivosti, ktoré sme vyvolali a domáhajú sa iného nasmerovania. Domáhajú sa od nás obrátenia, zmeny cesty: dba? aj o zem, o stvorenstvo.

A tak je dôle?ité obnovi? kontemplatívny rozmer, teda h?adie? na zem, na stvorenstvo ako na dar, nie ako na nie?o na vyu?ívanie pre zisk. Ke? kontemplujeme, objavujeme v iných i v prírode nie?o ove?a vä??ie ne? ich ú?itkovos? (utilitu). Tu je jadro problému: kontemplova? znamená ís? za hranicu ú?itkovosti nejakej veci. Kontemplova? krásu neznamená z nej ?a?i?, nie: kontemplovanie je nezi?tnos?. Objavíme vnútornú hodnotu vecí, ktorú im udelil Boh.

Ako u?ili mnohí duchovní u?itelia, nebo, zem, more, ka?dé stvorenie má v sebe túto ikonickú schopnos?, túto mystickú kapacitu znovu nás privies? k Stvorite?ovi a k spolo?enstvu so stvorenstvom. Napríklad sv. Ignác z Loyoly na záver svojich Duchovných cvi?ení pozýva vykona? si ?Kontempláciu na dosiahnutie lásky“, ?i?e uva?ova? ako Boh h?adí na svoje stvorenia a radova? sa spolu s nimi; objavi? prítomnos? Boha v jeho stvoreniach a v slobode a bo?ej milosti ich milova? a stara? sa o ne.

Kontemplovanie, ktoré nás vedie k postoju starostlivosti, nie je nejakým h?adením na prírodu zvonku, akoby sme sami do nej neboli ponorení. No my sme vo vnútri prírody, sme sú?as? prírody. Robí sa predov?etkým vychádzajúc zvnútra, uznaním sa za sú?as? stvorenstva, ?o nás ?iní aktérmi a nie len ?isto divákmi amorfnej reality, pri ktorej by i?lo iba o jej vyu?itie.

Ten, kto takto kontempluje, zakú?a ú?as nie iba nad tým, ?o vidí, ale aj nad tým, ?e sa cíti integrálnou sú?as?ou tejto krásy; a cíti aj to, ?e je povolaný stara? sa o ňu, chráni? ju. Je tu nie?o, na ?o nesmieme zabudnú?: kto nevie kontemplova? prírodu a stvorenstvo, nevie kontemplova? ?udí v ich bohatej hodnote. A kto ?ije, aby zneu?íval prírodu, skon?í tým, ?e zneu?íva ?udí a zaobchádza s nimi ako s otrokmi. Toto je univerzálny zákon. Ak nevie? kontemplova? prírodu, bude ve?mi ?a?ké, ?e by si vedel kontemplova? ?udí, krásu osôb, brata, sestry.

Kto vie kontemplova?, ?ah?ie sa pustí do práce na zmenu toho, ?o spôsobuje úpadok a ?kodu na zdraví. Nasadí sa vo výchove a ?írení nových zvykov výroby a spotreby, aby prispel k nového modelu ekonomického rastu, ktorý zaru?í úctu k spolo?nému domu a úctu k ?u?om. ?lovek kontemplatívny v ?innosti má tendenciu sta? sa ochrancom ?ivotného prostredia: a toto je pekné! Ka?dý z nás má by? ochrancom prostredia, ?istoty prostredia, sna?i? sa spája? znalosti predkov tisícro?ných kultúr s novými technickými poznatkami, aby ná? ?ivotný ?týl bol v?dy udr?ate?ný.

Napokon, kontemplova? a stara? sa: toto sú dva postoje, ktoré ukazujú cestu na nápravu a opätovné vyvá?enie ná?ho vz?ahu ?udských bytostí so stvorenstvom. To?ko krát sa ná? vz?ah so stvorenstvom zdá by? vz?ahom medzi nepriate?mi: ni?i? stvorenstvo pre môj prospech, ?a?i? zo stvorenstva pre môj prospech. Nezabúdajme, ?e toto sa draho platí; nezabúdajme na ?panielske príslovie: ?Boh odpú??a v?dy; my odpú??ame niekedy; príroda neodpú??a nikdy“.

Dnes som ?ítal v novinách o tých dvoch ve?kých ?adovcoch v Antarktíde, blízko Amundsenovho mora: sú pred úpadkom. Bude to hrozné, preto?e úroveň mora porastie a toto prinesie mnoho ?a?kostí a ve?a zlého. A pre?o? Pre otep?ovanie, pre nedbanie o prostredie, pre nestaranie sa o spolo?ný dom. Naopak, ak máme tento vz?ah – dovolím si to slovo v obraznom zmysle – ?bratský“ vz?ah so stvorenstvom, staneme sa ochrancami spolo?ného domu, ochrancami ?ivota a ochrancami nádeje.

Budeme ochraňova? to dedi?stvo, ktoré nám Boh zveril, aby sa z neho mohli te?i? budúce generácie. A niekto mô?e poveda?: ?Nu? ja z toho e?te vyjdem v suchu“. No problém nie je, ?e ty z toho vyjde? v suchu dnes – toto hovorieval jeden nemecký teológ, protestant, skvelý Bonhoeffer – problém nie je ako z toho unikne? ty dnes; problém je: aké bude dedi?stvo, ?ivot budúcich generácií? Pomyslime na deti, na vnú?atá: ?o im zanecháme, ak zneu?ívame stvorenstvo?

Dbajme o túto cestu, takto budeme ?ochrancami“ spolo?ného domu, ochrancami ?ivota a nádeje. Chráňme dedi?stvo, ktoré nám Boh zveril, aby sa s neho mohli te?i? budúce generácie. Osobitne myslím na domorodé národy, vo?i ktorým v?etci máme dlh docenenia – aj pokánia, aby sme napravili zlo, ktoré sme im urobili. Nu? myslím aj na tie hnutia, zdru?enia, verejné skupiny, ktoré sa anga?ujú za ochranu vlastného územia s jeho prírodnými a kultúrnymi hodnotami. Nie v?dy sú tieto sociálne skuto?nosti cenené, neraz sa im dokonca preká?a, preto?e neprodukujú peniaze; ale v skuto?nosti prispievajú k pokojnej revolúcii, mohli by sme ju nazva? ?revolúciou starostlivosti“. 

Kontemplova?, aby sme boli starostliví, kontemplova?, aby sme ochraňovali, chránili seba, stvorenstvo, na?e deti, na?e vnú?atá, a chránili budúcnos?. Kontemplova?, aby sme sa starali a chránili a zanechali dedi?stvo budúcej generácii.

Nemáme tým v?ak delegova? len niektorých: toto je úlohou ka?dej ?udskej bytosti. Ka?dý z nás sa mô?e a musí sta? ?ochrancom spolo?ného domu“, schopným chváli? Boha za jeho stvorenia, kontemplova? stvorenia a chráni? ich.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb, mh-