杏MAP导航

V súvislosti s Medzinárodným dňom na ochranu vzdelávania pred útokmi v kontexte ozbrojených konfliktov, vyhláseným na zo strany OSN, pápe? v závere 

audiencie povzbudil medzinárodné spolo?enstvo k zasadeniu sa za práva ?iakov a ?tudentov, ktorí nesú následky výpadkov vzdelávania v dôsledku vojen.

Vy?e ?tyri stovky veriacich mali dnes na Nádvorí sv. Damaza vo Vatikáne mo?nos? stretnú? sa so Svätým Otcom, po?úva? jeho príhovor a prija? po?ehnanie. Pápe? venoval ve?ký priestor osobnému kontaktu s pútnikmi, ke? pred audienciou dlh?í ?as prechádzal stredom nádvoria a rozprával sa s nimi.

V katechéze pápe? Franti?ek pokra?oval ?iestym dielom cyklu ?Uzdravi? svet“. Sústredil sa na ?al?í z princípov sociálnej náuky Cirkvi, ktorým je ?spolo?né dobro“ resp. ?v?eobecné dobro“ (bene comune). Vyzval k praktizovaniu tzv. ?sociálnej lásky“, a to na v?etkých úrovniach.

?Preto?e sme spolo?enské a politické bytosti, jedným z najvy??ích prejavov lásky je práve ten spolo?enský a politický, ktorý je rozhodujúci pre ?udský rozvoj i pre to, aby sme mohli ?eli? akémuko?vek druhu krízy,“ citoval pápe? slová svojej sociálnej encykliky Laudato si´.

Hoci sa politika ?asto nete?í dobrej povesti, napriek tomu ?dobrá politika je mo?ná, ba povinná“, zdôraznil pápe? Franti?ek. Je to pod?a jeho slov taká politika, ?ktorá kladie do centra ?udskú osobu a spolo?né dobro“. Svätý Otec v tejto súvislosti zdôraznil poslanie kres?anských laikov:

?Ak ?ítate dejiny ?udstva, nájdete mnoho svätých politikov, ktorí ?li touto cestou. Dá sa to v tej miere, v akej ka?dý ob?an a osobitným spôsobom ten, kto prijme spolo?enské a politické záväzky a funkcie, zakorení svoje konanie v etických princípoch a vedie ho sociálna a politická láska. Kres?ania, zvlá?? laickí veriaci, sú povolaní vydáva? o tomto dobré svedectvo, a mô?u tak robi? v?aka cnosti lásky k blí?nemu, pestujúc jej vnútorný sociálny rozmer.“

V úvode audiencie ako zvy?ajne zaznel úryvok z Bo?ieho slova, tentoraz z 15. kapitoly Matú?ovho evanjelia:

«Je?i? zvolal svojich u?eníkov a povedal: ??úto mi je zástupu, lebo u? tri dni sa zdr?iavajú pri mne a nemajú ?o jes?. A nechcem ich prepusti? hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ U?eníci mu povedali: ?Kde?e vezmeme na pú?ti to?ko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ Je?i? sa ich opýtal: ?Ko?ko máte chlebov?“ Oni odpovedali: ?Sedem a zopár rybiek.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával v?aky, lámal a dával u?eníkom a u?eníci zástupom. V?etci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných ko?ov zvy?ných odrobín». (Mt 15,32-37)

Láska a spolo?né dobro

6. katechéza pápe?a Franti?ka z cyklu ?Uzdravi? svet“

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Kríza, ktorú pre?ívame v dôsledku pandémie, zasahuje v?etkých; mô?eme z nej vyjs? lep?í, ak v?etci spolu h?adáme spolo?né dobro, v opa?nom prípade vyjdeme hor?í. ?ia?, sme svedkami toho, ?e vychádzajú najavo ?iastkové záujmy. Napríklad, je tu niekto, kto by si chcel privlastni? mo?né rie?enia, ako v prípade vakcín, a potom ich predáva? druhým. Niektorí vyu?ívajú situáciu, aby vyvolávali rozdelenie: aby h?adali ekonomické ?i politické výhody, vyvolávajúc ?i zvy?ujúc konflikty. Iní sa jednoducho nezaujímajú o utrpenie druhých, prechádzajú poved?a a idú si svojou cestou (porov. Lk 10,30-32). Sú to ctitelia Poncia Piláta, umývajú si nad tým ruky.

Kres?anská odpove? na pandémiu a na následné spolo?ensko-ekonomické krízy sa zakladá na láske, predov?etkým na Bo?ej láske, ktorá nás v?dy predchádza (porov. 1 Jn 4,19). On nás miluje ako prvý, on nás v?dy predchádza v láske i v rie?eniach. Miluje nás bezpodmiene?ne, a ke? túto Bo?iu lásku prijímame, potom mô?eme odpoveda? podobným spôsobom. Milujem nielen toho, kto mňa miluje: moju rodinu, mojich priate?ov, moju skupinu, ale aj tých, ktorí ma nemilujú, milujem aj tých, ktorí ma nepoznajú, milujem aj tých, ktorí sú cudzinci, a aj tých, ktorí mi dávajú trpie? a ktorých pokladám za nepriate?ov (porov. Mt 5,44).

Toto je kres?anská múdros?, toto je Je?i?ov postoj. A tým najvy??ím bodom svätosti, povedzme to tak, je milova? nepriate?ov, a nie je to ?ahké. Bezpochyby, milova? 

v?etkých, vrátane nepriate?ov, je ?a?ké – povedal by som, ?e je to umenie! Av?ak umenie, ktorému sa dá nau?i? a zdokona?ova? sa. Pravá láska, ktorá nás robí plodnými a slobodnými, je v?dy expanzívna a inkluzívna. Táto láska lie?i, uzdravuje a robí dobre. Mnohokrát nám viac urobí dobre jeden prejav ne?nosti ne? mnoho argumentov, jedno gesto odpustenia, a nie mnoho argumentov na sebaobranu. Je to inkluzívna láska, ktorá uzdravuje.

Tak?e, láska sa neobmedzuje na vz?ahy medzi dvoma ?i troma osobami alebo na priate?ov ?i na rodinu, ide ?alej. Zah?ňa ob?ianske a politické vz?ahy (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi [KKC], 1907-1912), vrátane vz?ahu s prírodou (Enc. Laudato si´ [LS], 231). Preto?e sme spolo?enské a politické bytosti, jedným z najvy??ích prejavov lásky je práve ten spolo?enský a politický, ktorý je rozhodujúci pre ?udský rozvoj i pre to, aby sme mohli ?eli? akémuko?vek druhu krízy (porov. tamtie?, 231).

Vieme, ?e láska robí plodnými rodiny i priate?stvá; no dobré je pamäta?, ?e zúrodňuje aj spolo?enské, kultúrne, ekonomické a politické vz?ahy, umo?ňujúc nám budova? ?civilizáciu lásky“, ako rád hovorieval sv. Pavol VI. (Posolstvo k 10. svetovému dňu pokoja 1. jan. 1977) a v jeho stopách sv. Ján Pavol II. Bez tejto in?pirácie prevláda kultúra egoizmu, kultúra ?ahostajnosti, skartovania, ?i?e odpisovania toho, koho nemám v láske, toho, ktorého nedoká?em milova? alebo tých, ktorí sú pod?a môjho zdania pre spolo?nos? neu?ito?ní.

Dnes pri vstupe mi jeden man?elský pár povedal: ?Modlite sa za nás, lebo máme postihnutého syna“. Spýtal som sa ich: ?Ko?ko má rokov? – Ve?a. – A ?o robíte? – Sprevádzame ho, pomáhame mu“. Celý ?ivot rodi?ov je pre toho postihnutého syna. Toto je láska. A nepriatelia, politickí protivníci, sa aj z ná?ho poh?adu zdajú by? politicky, spolo?ensky postihnutí, zdajú sa takí. Len Boh vie ?i takí sú, ?i nie. My ich v?ak musíme milova?, musíme vies? dialóg, musíme budova? túto civilizáciu lásky, túto civilizáciu politickú, spolo?enskú, civilizáciu jednoty celého ?udstva. To je v?etko opakom vojen, rozdelení, závistí, aj vojen v rodine. Inkluzívna láska je spolo?enská, rodinná, je politická... láska preniká v?etko!

Koronavírus nám ukazuje, ?e skuto?né dobro pre ka?dého je dobrom spolo?ným a nie len individuálnym; a aj obrátene, spolo?né dobro je skuto?ným dobrom pre jednotlivca (porov. KKC, 1905-1906). Ak niekto h?adá len vlastné dobro, je egoistom. Naopak, ?lovek je viac ?udskou osobou, je ??achetnej?í, ke? vlastné dobro otvorí v?etkým, podelí sa s ním. Zdravie, okrem toho, ?e je individuálne, je tie? verejným dobrom. Zdravá spolo?nos? je tá, ktorá sa stará o zdravie v?etkých.

Vírusu, ktorý nepozná bariéry, hranice ?i kultúrne a politické rozdiely, sa musí ?eli? láskou bez bariér, hraníc ?i rozdielov. Táto láska mô?e generova? spolo?enské ?truktúry, ktoré nás povzbudzujú skôr k deleniu sa, ne? ku konkurovaniu, ktoré nám umo?ňujú za?leňova? zranite?nej?ích, a nie ich skartova?, a ktoré nám pomáhajú prejavi? to najlep?ie z na?ej ?udskej nátury, a nie to najhor?ie. Skuto?ná láska nepozná kultúru skartovania, nevie, ?o to je. Ve? ke? milujeme a podnecujeme tvorivos?, ke? podnecujeme dôveru a solidaritu, práve tam vychádzajú najavo konkrétne iniciatívy pre spolo?né dobro (porov. Sv. Ján Pavol II., Enc. Sollicitudo rei socialis, 38).

A toto platí tak na úrovni malých ?i ve?kých komunít, ako aj na medzinárodnej úrovni. To, ?o sa robí v rodine, ?o sa robí v mestskej ?tvrti ?i v dedine, ?o sa robí vo ve?komeste i na medzinárodnej úrovni je to isté: je to rovnaké semienko, ktoré vyrastá a priná?a ovocie. Ak ty v rodine, v tvojej ?tvrti za?ne? so závis?ou, s bojom, nakoniec z toho bude ?vojna“. Naopak, ak za?ne? s láskou, deli? sa s láskou a odpustením, potom tam bude láska a odpustenie pre v?etkých.

Naopak, ak rie?enia na pandémiu priná?ajú stopy egoizmu, ?i u? osôb, podnikov alebo národov, azda sa doká?eme vymani? z koronavírusu, no istotne nie z ?udskej a spolo?enskej krízy, ktorú vírus zvýraznil a akcentoval. Tak?e, bu?te pozorní, aby ste nebudovali na piesku (porov. Mt 7,21-27)! Aby sme budovali spolo?nos? zdravú, inkluzívnu, spravodlivú a pokojamilovnú, musíme tak robi? na skale spolo?ného dobra (Sollicitudo rei socialis, 10). V?eobecné dobro je skalou. A toto je úloha nás v?etkých, nielen nejakého ?pecialistu. Svätý Tomá? Akvinský hovoril, ?e podporovanie v?eobecného dobra je povinnos?ou spravodlivosti, ktorá zaväzuje ka?dého ob?ana. Ka?dý ob?an je zodpovedný za spolo?né dobro. A pre kres?anov je to aj misia. Ako u?í sv. Ignác z Loyoly, zamera? na?e ka?dodenné sna?enia na v?eobecné dobro je spôsob ako prijíma? a ?íri? Bo?iu slávu.

?ia?, politika sa ?asto nete?í dobrej povesti, a vieme pre?o. Toto neznamená, ?e v?etci politici by boli zlí, nie, toto tým nechcem poveda?. Hovorím len, ?e ?ia?, politika sa ?asto nete?í dobrej povesti. Netreba sa v?ak vzdáva? pred touto negatívnou víziou, ale skôr reagova? preukazujúc ?inmi, ?e dobrá politika je mo?ná, ba povinná (porov. Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 1. jan. 2019) - taká, ktorá kladie do centra ?udskú osobu a spolo?né dobro. Ak ?ítate dejiny ?udstva, nájdete mnoho svätých politikov, ktorí ?li touto cestou. Dá sa to v tej miere, v akej ka?dý ob?an a osobitným spôsobom ten, kto prijme spolo?enské a politické záväzky a funkcie, zakorení svoje konanie v etických princípoch a vedie ho sociálna a politická láska. Kres?ania, zvlá?? laickí veriaci, sú povolaní vydáva? o tomto dobré svedectvo, a mô?u tak robi? v?aka cnosti lásky k blí?nemu, pestujúc jej vnútorný sociálny rozmer.

Je tu teda ?as, aby sme dali vzrás? na?ej sociálnej láske – chcel by som to zdôrazni?: na?ej sociálnej láske –, s prispením v?etkých, po?núc na?ou mali?kos?ou. V?eobecné dobro si vy?aduje ú?as? v?etkých. Ak doň ka?dý z nás prispeje svojím dielom a ak nikto nebude ponechaný mimo, budeme môc? obnovi? dobré vz?ahy na komunitnej, národnej i medzinárodnej úrovni a aj v harmónii so ?ivotným prostredím (porov. LS, 236). Takto sa v na?ich ?inoch, aj tých najskromnej?ích, zvidite?ní nie?o z Bo?ieho obrazu, ktorý v sebe nosíme, preto?e Boh je Trojica, Boh je láska. Toto je tá najkraj?ia definícia Boha v Biblii. Dáva nám ju apo?tol Ján, ktorý tak ve?mi miloval Je?i?a: Boh je láska. S jeho pomocou mô?eme uzdravi? svet pracujúc v?etci spolo?ne pre v?eobecné dobro. Nielen pre moje vlastné dobro, ale pre spolo?né dobro v?etkých.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-