杏MAP导航

Veriacim sa pápe? Franti?ek prihovoril opä? zo Sály bibliotéky Apo?tolského paláca, sprevádzaný tlmo?níkmi z radov jeho spolupracovníkov. Po úvodnom pre?ehnaní predniesli vo svetových jazykoch úryvok z Markovho evanjelia:

??udia sa dopo?uli, ?e je v dome, a zi?lo sa ich to?ko, ?e u? nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. Tu pri?li k nemu s ochrnutým ?lovekom; niesli ho ?tyria. A ke? ho pre zástup nemohli prinies? a? k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lô?ko, na ktorom le?al ochrnutý. Ke? Je?i? videl ich vieru, povedal ochrnutému: ?Synu, odpú??ajú sa ti hriechy.“ […] ?Ale aby ste vedeli, ?e Syn ?loveka má na zemi moc odpú??a? hriechy“ – povedal ochrnutému: ?Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lô?ko a cho? domov.“ (Mk 2,1-5.10-11)

Katechéza ?Uzdravi? svet“

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pandémia na?alej spôsobuje hlboké rany, demaskujúc na?u zranite?nos?. Je ve?a m?tvych a ve?mi mnoho chorých, na v?etkých kontinentoch. Mnoho ?udí a mnoho rodín pre?íva dobu neistoty v dôsledku sociálno-ekonomických problémov, ktoré postihujú najmä najchudobnej?ích.

Preto musíme ma? ná? poh?ad pevne upretý na Je?i?a (porov. Hebr 12,2) - uprostred tejto pandémie upiera? poh?ad na Je?i?a - a s touto vierou objíma? nádej Bo?ieho krá?ovstva, ktoré nám sám Je?i? priná?a (porov. Mk 1,5; Mt 4,17; KKC 2816). Je to Krá?ovstvo uzdravenia a spásy, ktoré je u? prítomné medzi nami (porov. Lk 10,11). Krá?ovstvo spravodlivosti a pokoja, ktoré sa prejavuje v skutkoch lásky, ktoré zasa zvä??ujú nádej a posilňujú vieru (porov. 1 Kor 13,13). V kres?anskej tradícii viera, nádej a láska sú ove?a viac ne? len pocity alebo postoje. Sú to ?nosti vliate do nás milos?ou Ducha Svätého (porov. KKC 1812-1813): dary, ktoré nás uzdravujú a robia z nás uzdravovate?ov, dary, ktoré nám otvárajú nové horizonty, aj vtedy, ke? sa plavíme v náro?ných vodách na?ich ?asov.

Nové stretnutie s evanjeliom viery, nádeje a lásky nás pozýva osvoji? si kreatívneho a obnoveného ducha. Týmto spôsobom budeme schopní premeni? korene na?ich fyzických, duchovných a spolo?enských neduhov. Budeme môc? do h?bky uzdravi? nespravodlivé ?truktúry a de?truktívne praktiky, ktoré nás vzájomne odde?ujú, ohrozujúc ?udskú rodinu a na?u planétu.

Je?i?ovo ú?inkovanie ponúka ve?a príkladov uzdravenia. Ke? prinavracia zdravie tým, ?o sú postihnutí horú?kou (porov. Mk 1,29-34), malomocenstvom (porov. Mk 1,40- 45), ochrnutím (porov. Mk 2,1-12); ke? navracia zrak (porov. Mk 8,22-26; Jn 9,1-7), re? alebo sluch (porov. Mk 7, 31-37), v skuto?nosti tak uzdravuje nielen fyzickú nemoc – tá je skuto?ne fyzickým zlom –, ale uzdravuje celého ?loveka.

Týmto spôsobom ho znovu privádza do komunity, ako uzdraveného; oslobodzuje ho od jeho izolácie, ke??e ho uzdravil.

Pomyslime na krásne rozprávanie o uzdravení chromého v Kafarnaume (porov. Mk 21-12), ktoré sme po?uli na za?iatku tejto audiencie. Zatia? ?o Je?i? ká?e pri vstupe domu, ?tyria mu?i priná?ajú svojho chromého priate?a k Je?i?ovi; a ke? nemô?u vstúpi?, preto?e tam bol ve?ký zástup, urobia otvor do strechy a spú??ajú lô?ko pred neho. Je?i?, ktorý ká?e, vidí spú??a? sa toto lô?ko pred ním. «Ke? Je?i? videl ich vieru, povedal ochrnutému: ?Synu, odpú??ajú sa ti hriechy“» (v. 5). A potom, ako vidite?né znamenie, dodal: ?Vstaň, vezmi si lô?ko a cho? domov“» (v. 11).

Aký nádherný príklad uzdravenia! Zásah Krista je priamou odpove?ou na vieru tých ?udí, na nádej, ktorú do neho vkladajú, na ich preukázanú lásku medzi sebou navzájom. A tak Je?i? uzdravuje, ale neuzdravuje ?isto len ochrnutie. Je?i? uzdravuje v?etko, odpú??a hriechy, obnovuje ?ivot ochrnutého a jeho priate?ov. Povedali by sme, ?e sa dáva znovu narodi?. Ide o fyzické a duchovné uzdravenie, v?etko spolu, ovocie stretnutia osobného i spolo?enského. Predstavme si, ako v?aka Je?i?ovmu gestu vzrástlo toto priate?stvo, ako aj viera v?etkých prítomných v tom dome. Uzdravujúce stretnutie s Je?i?om!

A tak sa pýtajme: akým spôsobom mô?eme pomôc? dnes uzdravi? ná? svet? Ako u?eníci Pána Je?i?a, ktorý je lekárom du?e a tela, sme povolaní pokra?ova? ?v jeho diele, diele uzdravenia a spásy“ (KKC, 1421) v zmysle fyzickom, sociálnom a duchovnom.

Cirkev, hoci poskytuje Kristovu uzdravujúcu milos? prostredníctvom sviatostí, a hoci sa stará o zdravotné slu?by v najod?ahlej?ích kútoch planéty, nie je odborníkom na prevenciu alebo lie?enie pandémie. Pomáha s chorými, ale nie je expertom. A ani neudáva ?pecifické sociálno-politické usmernenia (porov. sv. Pavol VI., Apo?tolský list Octogesima adveniens, 14. mája 1971, 4). Toto je úloha politických a spolo?enských vodcov.

Predsa v?ak, v priebehu storo?í a vo svetle evanjelia rozvinula Cirkev niektoré sociálne princípy, ktoré sú základné (porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 160-208), princípy, ktoré mô?u pomôc? v napredovaní, v príprave budúcnosti, ktorú potrebujeme.

Vymenujem tie hlavné, vzájomne úzko spojené: princíp dôstojnosti ?udskej osoby, princíp spolo?ného dobra, princíp preferen?nej vo?by (opcie) pre chudobných, princíp v?eobecného ur?enia dobier, princíp solidarity, subsidiarity, princíp starostlivosti o ná? spolo?ný dom. Tieto princípy pomáhajú tým, ktorí sú v riadení a majú spolo?enské zodpovednosti v zabezpe?ovaní rozvoja, a tie? – tak ako v tomto prípade pandémie – uzdravenia osobného a sociálneho tkaniva. V?etky tieto princípy rôznymi spôsobmi vyjadrujú ?nosti viery, nádeje a lásky.

V nasledujúcich tý?dňoch vás pozývam zaobera? sa spolo?ne naliehavými otázkami, ktoré sa pandémiou dostali do popredia, predov?etkým sociálnymi chorobami. A urobíme to vo svetle evanjelia, teologálnych ?ností a princípov sociálnej náuky Cirkvi. Spolu prebádame, ako mô?e na?a katolícka sociálna tradícia pomôc? ?udskej rodine uzdravi? tento svet, ktorý trpí ?a?kými chorobami. Mojím prianím je uva?ova? a pracova? v?etci pospolu, ako nasledovatelia Je?i?a, ktorý uzdravuje, aby sme vytvorili lep?í svet, plný nádeje pre budúce generácie (porov. Apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 24. nov. 2013, 183).“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-