杏MAP导航

Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Pápe? Franti?ek sa o 9.30 prihovoril veriacim opä? len cez médiá zo Sály bibliotéky Apo?tolského paláca. Pripomenul slávnos? Narodenia sv. Jána Krstite?a a pokra?oval v cykle katechéz na tému modlitby 8. ?as?ou, venovanou osobnosti krá?a Dávida.

Katechézu uviedli slová ?almu 18, vyjadrujúceho dôvernú modlitbu k Bohu, ochrancovi a strá?covi. ?alm sa za?ína poznámkou, ?e ?Dávid, sluha Pánov, zlo?il slová tohto chválospevu pre Pána, ke? ho vyslobodil z moci v?etkých jeho nepriate?ov a z ruky ?aulovej“. Modlí sa takto:

?Milujem ?a, Pane, moja sila; Pane, opora moja, úto?i?te moje, oslobodite? môj, ... ty si môj ?tít, sila mojej spásy a môj ochranca. ... Ty, Pane, zapa?uje? moju pochodeň; môj Boh rozjasňuje vo mne temnoty. ... To Boh ma silou opásal, a moju cestu urobil nepo?kvrnenou.“ (? 18,2-3.29.33)

Katechéza o modlitbe (8): Modlitba Dávida

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Na na?ej ceste katechéz o modlitbe dnes stretáme krá?a Dávida. U? od mladosti milá?ik Bo?í, bol vyvolený pre jedine?nú misiu, ktorá bude zastáva? ústrednú úlohu v dejinách Bo?ieho ?udu i na?ej vlastnej viery. V evanjeliách je Je?i? viac krát nazývaný ?synom Dávida“; narodil sa toti? tak ako on v Betleheme. Práve z Dávidovho potomstva pod?a prís?ubov pochádza Mesiá?: Krá? celkom pod?a Bo?ieho srdca, v dokonalej poslu?nosti Otcovi, svojím konaním verne uskuto?ňujúci jeho plán spásy (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2579). 

Príbeh Dávida za?ína na v??koch v okolí Betlehema, kde pasie stádo svojho otca Jesseho. Je e?te mladým chlapcom, posledný z mnohých bratov. A? tak, ?e ke? prorok Samuel pod?a Bo?ieho príkazu h?adal nového krá?a, zdá sa, ?e jeho otec takmer zabudol na tohto najmlad?ieho syna (porov. 1 Sam 16,1-13). Pracoval pod holým nebom: predstavujeme si ho v priate?stve s vetrom, zvukmi prírody, lú?mi slnka. Má iba jednu spolo?nos? na pote?enie svojej du?e: citaru; a po?as dlhých dní v samote rád na nej hrával a spieval svojmu Bohu. A hrával sa i s prakom.

Tak?e Dávid je v prvom rade pastierom: ?lovek, ktorý sa stará o zvieratá, ktorý ich ochraňuje vo chvíli nebezpe?enstva, ktorý im obstaráva ob?ivu. Ke? sa Dávid z vôle Boha bude musie? stara? o ?ud, bude plni? úlohy nie ve?mi odli?né od tohto. Preto sa v Biblii obraz pastiera objavuje ?asto. Aj Je?i? sa definuje ako ?dobrý pastier“, jeho správanie je odli?né od ?oldnierskeho; Je?i? ponúka svoj ?ivot pre dobro oviec, vedie ich, pozná ka?dú z nich po mene (porov. Jn 10,11-18).

Zo svojho prvého remesla sa Dávid ve?a nau?il. Preto, ke? ho Nátan pokarhá za jeho mimoriadne ?a?ký hriech (porov. 2 Sam 12,1-15), Dávid hne? porozumie, ?e bol zlým pastierom, ?e obral iného ?loveka o jedinú ove?ku, ktorú miloval, ?e u? viac nebol pokorným slu?obníkom, ale chorobne opantaným mocou, pytliakom, ktorý zabíja a pusto?í.

Druhou charakteristickou ?rtou, ktorá je prítomná v Dávidom povolaní, je jeho básnický duch. Z tohto malého postrehu usudzujeme, ?e Dávid nebol vulgárny ?lovek, ako sa ?asto mô?e sta? jednotlivcom núteným ?i? dlho izolovane od spolo?nosti. On je naopak ?lovekom citlivým, ktorý miluje hudbu a spev. Citara ho bude stále sprevádza?: raz aby pozdvihol k Bohu hymnus radosti (porov. 2 Sam 6,16), inokedy aby vyjadril ?alospev, alebo vyznal vlastný hriech (porov. 51,3).

Svet, ktorý sa mu predstavuje pred o?ami, nie je nejakou nemou scénou: za tým, ?o sa odohráva, zachytáva svojím poh?adom vä??ie tajomstvo. Práve odtia? sa rodí modlitba: z presved?enia, ?e ?ivot nie je nie?o, ?o sa na nás privalí, ale je to podivuhodné tajomstvo, ktoré v nás vyvoláva poéziu, hudbu, v?a?nos?, chválu, prípadne ?alospev ?i prosbu. Ak nejakému ?loveku chýba tá poetická dimenzia, takpovediac ke? chýba poézia, jeho du?a kríva. Tradícia preto chcela, aby bol Dávid ve?kým umelcom v komponovaní ?almov. Tie na za?iatku nesú ?asto priamy odkaz na krá?a Izraela, a na niektoré udalosti jeho ?ivota, viac alebo menej ??achetné.

Dávid má teda sen: ?e bude dobrým pastierom. Niekedy zvládne túto úlohu na jej vý?ke, inokedy menej. To ?o je v?ak dôle?ité v kontexte dejín spásy je skuto?nos?, ?e je prorokom iného Krá?a, ktorého je on sám iba ohlásením a predobrazom.

Pozrime sa na Dávida, pouva?ujme nad ním. Svätec i hrie?nik, prenasledovaný i prenasledovate?, obe? i kat: to je protire?enie. Dávid bol týmto v?etkým, dohromady. A aj my ?asto registrujeme v na?om ?ivote protichodné ?rty; v ?ivotnom príbehu sa ?asto prehre?ujú nedôslednos?ou v?etci ?udia. V Dávidovom ?ivote je v?ak jedna ?ervená ni?, ktorá dáva do jednoty v?etko to dianie: modlitba. Tá je hlasom, ktorý nikdy neum?kne.

Dávid-svätec sa modlí; Dávid-hrie?nik sa modlí; Dávid-prenasledovaný sa modlí; Dávid-prenasledovate? sa modlí;  Dávid-obe? sa modlí. Aj Dávid-kat sa modlí. Toto je tá ?ervená ni? jeho ?ivota. Mu? modlitby. Toto je ten hlas, ktorý nikdy nezm?kne: ?i u? nadobudne tóny plesania, alebo tóny ?alospevu, v?dy je to tá istá modlitba, iba melódia sa mení. A týmto nás Dávid u?í, aby sme do dialógu s Bohom vkladali v?etko: tak rados? ako i vinu, lásku i utrpenie, priate?stvo ako aj chorobu. V?etko sa mô?e sta? slovom nasmerovaným k ?Ty“ toho, ktorý nám stále na?úva.

Dávid, ktorý poznal samotu, v?ak v skuto?nosti nebol nikdy sám! A v h?bke tohto je moc modlitby u v?etkých, ktorí jej dajú miesto vo svojich ?ivotoch. Modlitba ti dá u??achtilos?, a Dávid bol ??achetný, preto?e sa modlil. Je teda tým katom, ktorý sa modlí, kajá sa a modlitbou sa mu prinavracia u??achtilos?.

Modlitba nám dáva u??achtilos?: ona je schopná zaisti? vz?ah s Bohom, ktorý je tým pravým Spolo?níkom na ceste ?loveka, uprostred tisícov ?ivotných peripetií, dobrých ?i zlých: ale v?dy modlitba: ?akujem, Pane. Mám strach, Pane. Pomô? mi, Pane. Odpus? mi, Pane.

Taká ve?ká je Dávidova dôvera, ?e ke? bol prenasledovaný a musel utiec?, nenechal, aby ho niekto obraňoval: ?Ak ma môj Boh takto poni?uje, On vie ?o robí“. Preto?e u??achtilos? modlitby nás odovzdáva do Bo?ích rúk. Do tých rúk doráňaných z lásky, jediných bezpe?ných rúk, ktoré máme.

Sv. Ján Krstite? nás u?í, ?e Boh nezávisí od na?ich logík

V príhovoroch jednotlivým jazykovým skupinám pápe? Franti?ek pripomenul dne?nú Slávnos? Narodenia Jána Krstite?a: 

?Dnes je sviatok Narodenia sv. Jána Krstite?a. U?me sa od toho, ktorý bol predchodcom Je?i?a, schopnosti sved?i? s odvahou o Evanjeliu, bez oh?adu na na?e odli?nosti udr?iavajúc súlad a priate?stvo, ktoré sú základom dôveryhodnosti akéhoko?vek ohlasovania viery.“

Svätý Otec v ten istý deň rozoslal aj tento odkaz cez sociálnu sie?:

?Narodenie sv. Jána Krstite?a rodi?om v pokro?ilom veku nás u?í, ?e Boh nezávisí od na?ich logík a od na?ich obmedzených ?udských schopností. Treba sa u?i? dôverova? a ml?a? zo?i-vo?i tajomstvu Boha a v pokore a tichu kontemplova? jeho dielo.“

Ke??e bola táto generálna audiencia poslednou pred letným obdobím, Svätý Otec za?elal veriacim týmito slovami:

??elám vám, aby letné obdobie bolo ?asom spokojnosti a krásnych príle?itostí na kontemplovanie Boha v majstrovskom diele jeho stvorenstva.“

Ako sme u? spomenuli, stredaj?ie generálne audiencie s katechézami Svätého Otca by sa po júlovej prestávke mali opä? obnovi? v auguste, podobne ako tomu bolo aj po minulé roky.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)