Druhá katechéza z cyklu Uzdravi? svet: Viera a ?udská d?stojnos?
Svätý Otec Franti?ek sa o 9.30 prihovoril veriacim z pápe?skej bibliotéky. Pokra?oval druhou ?as?ou svojho nového cyklu reflexie v duchu sociálnej náuky Cirkvi nad pandémiou a obdobím post-pandémie. Tentoraz sa osobitne zameral na princíp neodňate?nej dôstojnosti ?udskej osoby.
Generálnu audienciu uviedlo ?ítanie z knihy Genezis: «A stvoril Boh ?loveka na svoj obraz, na Bo?í obraz ho stvoril, mu?a a ?enu ich stvoril. Boh ich po?ehnal a povedal im: ?Plo?te a mno?te sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad v?etkou zverou, ?o sa hýbe na zemi!“ ... I vzal Pán, Boh, ?loveka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strá?il.» (Gn 1,27-28; 2,15).
Uzdravi? svet (2): Viera a ?udská dôstojnos?
Plné znenie katechézy
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Pandémia dala do popredia to, akí sme v?etci zranite?ní a vzájomne prepojení. Ak sa nebudeme stara? jeden o druhého, po?núc tými poslednými, ktorí sú najviac zasiahnutí, vrátane stvorenstva, nemô?eme svet uzdravi?.
Treba pochváli? anga?ovanos? mnohých ?udí,
ktorí v týchto mesiacoch dokazujú ?udskú a kres?anskú lásku k svojmu blí?nemu tým, ?e sa venujú chorým napriek ohrozeniu vlastného zdravia. Sú to hrdinovia! Ka?dopádne koronavírus nie je jediným ochorením, proti ktorému treba bojova?, ale pandémia odhalila ?ir?ie sociálne patológie. Jednou z nich je pokrivené videnie ?loveka, poh?ad, ktorý ignoruje jeho dôstojnos? a vz?ahový charakter. Niekedy h?adíme na druhých ako na predmety; predmety na pou?itie a zahodenie. V skuto?nosti v?ak tento typ poh?adu zaslepuje a podnecuje individualistickú a agresívnu kultúru odpadu, ktorá premieňa ?udskú bytos? na spotrebný tovar (porov. Apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 53; Encyklika Laudato si', 22).
Vo svetle viery naopak vieme, ?e Boh h?adí na mu?a a ?enu iným spôsobom. On nás stvoril nie ako predmety, ale ako milované osoby, schopné milova?; stvoril nás na svoj obraz a podobu (porov. Gn 1,27). Týmto spôsobom nám dal jedine?nú dôstojnos? a pozval nás ?i? v spolo?enstve s ním, v spolo?enstve s na?imi sestrami a bratmi, v úcte ku v?etkému stvorenstvu. V spolo?enstve, ?i?e v harmónii, mô?eme to tak poveda?. Stvorenie je harmónia, ku ktorej sme povolaní, aby sme ju ?ili. A v tomto spolo?enstve, v tejto harmónii, ktorá je spolo?enstvo, nám Boh dáva schopnos? plodi? a chráni? ?ivot (porov. Gn 1,28-29), pracova? a stara? sa o zem (porov. Gn 2,15; Laudato si', 67). Je zrejmé, ?e bez harmónie sa nedá plodi? a chráni? ?ivot; bude zni?ený.
O tom individualistickom poh?ade, ktorý nie je harmóniou, máme príklad v evanjeliách, v ?iadosti matky u?eníkov Jakuba a Jána (porov. Mt 20,20-28). Chcela by, aby zasadli po pravici a ?avici nového krá?a. Ale Je?i? ponúka iný typ nazerania: poh?ad slu?by, darovania ?ivota pre druhých, a potvrdzuje to vzápätí tým, ?e navracia zrak dvom slepcom a robí z nich svojich u?eníkov (porov. Mt 20,29-34). Snaha o ?plhanie sa v ?ivote nahor, o nadradenos? nad inými, to ni?í harmóniu. Je to logika dominancie, ovláda? ostatných. Harmónia je nie?o iné: je to slu?ba.
Poprosme teda Pána, aby nám dal o?i pozorné pre bratov a sestry, zvlá?? tých, ?o trpia. Ako Je?i?ovi u?eníci nechcime by? ?ahostajnými, ani individualistami, to sú dva nepekné postoje proti harmónii. ?ahostajnos?: ja si h?adím na druhú stranu; a individualizmus: ?len pre mňa“, pozerám iba na vlastný záujem. Harmónia stvorená Bohom od nás ?iada h?adie? na druhých, na potreby iných, na problémy druhých, by? v spolo?enstve. Chcime uzna? v ka?dej osobe, akejko?vek rasy, jazyka ?i postavenia by bola, ?udskú dôstojnos?. Harmónia ?a vedie k rozpoznaniu ?udskej dôstojnosti, tá harmónia stvorená Bohom, s ?lovekom v strede.
Druhý vatikánsky koncil zdôrazňuje, ?e táto dôstojnos? je neodňate?ná, preto?e «bola stvorená na Bo?í obraz» (porov. Gaudium et spes, 12). Ona je základom celého sociálneho ?ivota a ur?uje jeho princípy konania. V modernej kultúre je referen?ným bodom najbli??ím k princípu neodňate?nej dôstojnosti ?udskej osoby V?eobecná deklarácia ?udských práv, ktorú sv. Ján Pavol II. definoval ako ?mí?nik na dlhej a ?a?kej ceste ?udstva“ (Prejav ku Generálnemu zhroma?deniu OSN, 2. okt. 1979, 7) a ako ?jeden z najvy??ích prejavov ?udského vedomia“ (Prejav ku Generálnemu zhroma?deniu OSN, 5. okt. 1995, 2). Práva nie sú len individuálne, ale aj sociálne; vz?ahujú sa na národy a krajiny (porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 157). ?udská bytos? je v skuto?nosti vo svojej osobnej dôstojnosti bytos?ou spolo?enskou, sociálnou, stvorenou na obraz Trojjediného Boha. Sme sociálni, musíme ?i? v tejto sociálnej harmónii, ale ke? je tu sebectvo, ná? poh?ad nesmeruje k druhým, k spolo?enstvu, ale vracia sa k nám samotným, a toto nás robí ?karedými, zlými, sebeckými, ni?iac harmóniu.
Toto obnovené povedomie dôstojnosti ka?dej ?udskej bytosti má seriózne sociálne, ekonomické a politické dôsledky. H?adie? na brata a na celé stvorenstvo ako na prijatý dar Otcovej lásky podnecuje postoje pozornosti, starostlivosti a ?asnutia. Takto veriaci ?lovek, ke? kontemplatívne h?adí na blí?neho ako na brata, a nie ako na cudzinca, pozerá na neho so súcitom a empatiou, nie s opovrhnutím ?i nepriate?stvom. A nazerajúc na svet vo svetle viery, sna?í sa rozvinú? za pomoci milosti svoju tvorivos? a entuziazmus, a tak nájs? rie?enia na tragédie dejín. Chápe a rozvíja svoje schopnosti ako zodpovednosti, ktoré pramenia z jeho viery (porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 157), ako Bo?ie dary, ktoré treba da? do slu?by ?udstvu a stvorenstvu.
Zatia? ako v?etci pracujeme na zdolaní vírusu, ktorý postihuje v?etkých bez rozdielu, viera nás vyzýva, aby sme sa vá?ne a aktívne anga?ovali proti ?ahostajnosti k po?liapavaniu ?udskej dôstojnosti. Proti tejto kultúre ?ahostajnosti, ktorá sprevádza kultúru odhadzovania (skartovania): ?e veci, ktoré sa ma nedotýkajú, ma nezaujímajú. Viera v?dy po?aduje aby sme sa nechali uzdravi? a obráti? z ná?ho individualizmu, tak osobného ako aj kolektívneho; napríklad straníckeho individualizmu.
Kie? nám Pán ?prinavráti zrak“, aby sme nanovo objavili, ?o znamená by? ?lenmi ?udskej rodiny. A kie? sa tento poh?ad pretaví do konkrétnych ?inov spolucítenia a úcty vo?i ka?dej osobe a do starostlivosti a ochrany ná?ho spolo?ného domu.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
-mh, jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.