杏MAP导航

Aj v dne?nú stredu sa Svätý Otec prihovoril v katechéze pri generálnej audiencii. E?te stále to bolo len cez médiá z pápe?skej bibliotéky. Piate pokra?ovanie cyklu o modlitbe uviedli citácie z knihy Genezis:

«Pán sa prihovoril vo videní Abramovi takto: ?Neboj sa Abram, ja som tvoj ?tít. Tvoja odmena bude ve?mi ve?ká!“ Abram odpovedal: [...] ?Ve? si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedi?om!“ Ale Pán mu povedal: [...] ?Pozri na nebo a spo?ítaj hviezdy, ak mô?e?!“ A uistil ho: ?Také bude tvoje potomstvo!“ Abram uveril Bohu a to sa mu po?ítalo za spravodlivos?» (Gn 15,1.3-6).

Katechéza o modlitbe (5): Modlitba Abraháma

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V Abrahámovom ?ivote naraz zaznieva jeden hlas. Hlas, ktorý ho pozýva podniknú? absurdnú cestu: hlas, ktorý ho podnecuje vytrhnú? sa zo svojej vlasti, z koreňov svojej rodiny, aby ?iel smerom k novej, odli?nej budúcnosti. A v?etko na základe prís?ubu, ktorému len treba dôverova?. A dôverova? prís?ubu nie je ?ahké, treba na to odvahu. A Abrahám dôveroval.

Biblia ml?í o minulosti prvého patriarchu. Logika vecí 

nás vedie predpoklada?, ?e sa klaňal iným bo?stvám; mo?no bol múdrym mu?om, nau?eným skúma? nebo a hviezdy. Ve? Pán mu s?úbil, ?e jeho potomstvo bude po?etné ako hviezdy pokrývajúce nebo.

A Abrahám odchádza. Po?úva hlas Boha a dôveruje jeho slovu. Toto je dôle?ité: dôveruje Bo?iemu slovu. A s týmto jeho odchodom sa rodí nový spôsob ponímania vz?ahu s Bohom; z tohto dôvodu je patriarcha Abrahám prítomný vo ve?kých duchovných tradíciách: ?idovskej, kres?anskej a moslimskej, ako dokonalý Bo?í ?lovek, schopný podriadi? sa Bohu, aj ke? sa jeho vô?a javí ako ne?ahká, ba dokonca nepochopite?ná.

Abrahám je teda ?lovek Slova. Ke? Boh hovorí, ?lovek sa stáva prijímate?om toho Slova a jeho ?ivot miestom, kde sa chce slovo inkarnova?. Toto je jedna ve?ká novinka na ceste nábo?enstva ?loveka: ?ivot veriaceho sa za?ína chápa? ako povolanie, ?i?e ako volanie, ako miesto, kde sa uskuto?ňuje prís?ub; a on sa vo svete nepohybuje pod ?a?obou akejsi hádanky, ale skôr s mocou toho prís?ubu, ktorý sa jedného dňa uskuto?ní. A Abrahám uveril Bo?iemu prís?ubu. Uveril a ?iel, bez toho, aby vedel kam ide – tak hovorí List Hebrejom (porov. 11,8). No dôveroval.

?ítajúc knihu Genezis odhalíme, ako Abrahám pre?íval modlitbu v neustálej vernosti tomu Slovu, ktoré sa po?as jeho cesty pravidelne objavovalo. V súhrne mô?eme poveda?, ?e v ?ivote Abraháma sa viera stáva príbehom dejín. Viera sa stáva dejinami. Ba Abrahám nás svojím ?ivotom, svojím príkladom u?í tomuto krá?aniu, tejto ceste, na ktorej sa viera stáva dejinami.

Boha viac nevidíme len v kozmických fenoménoch, ako nejakého vzdialeného Boha, ktorý mô?e vzbudzova? hrôzu. Boh Abraháma sa stáva ?mojím Bohom“, Bohom mojich osobných dejín, ktorý vedie moje kroky, ktorý ma neopú??a; Boh mojich dní, spolo?ník po?as mojich dobrodru?stiev; Boh Prozrete?nosti.

Kladiem otázku sebe i vám: Máme my túto skúsenos? s Bohom? ?Môj Boh“, Boh, ktorý ma sprevádza, Boh mojich osobných dejín, Boh, ktorý vedie moje kroky, ktorý ma neopú??a, Boh mojich dní? Máme túto skúsenos?? Porozmý??ajme trochu.

Túto Abrahámovu skúsenos? dosved?uje aj jeden z najoriginálnej?ích textov dejín spirituality: Pamätný zápisok Blaisa Pascala. Za?ína sa takto: «Boh Abraháma, Boh Izáka, Boh Jakuba, nie Boh filozofov a mudrcov. Istota, istota. Cit. Rados?. Pokoj. Boh Je?i?a Krista». Tento zápisok na mali?kom pergamene, nájdený po smrti filozofa za?itý vo vnútri jeho oble?enia, nevyjadruje akúsi intelektuálnu reflexiu, ktorou mô?e jeden múdry mu? ako on ma? poňatie o Bohu, ale ?ivý pocit jeho prítomnosti, ktorý zakúsil.

Pascal si dokonca zapísal presný moment, kedy zakúsil tú realitu, s ktorou sa kone?ne stretol: ve?er 23. novembra 1654. Nie je to Boh abstraktný ?i kozmický Boh. Nie. Je to Boh osoby, povolania, Boh Abraháma, Izáka, Jakuba, Boh, ktorý je istotou, cítením, rados?ou.

«Abrahámova modlitba sa v?ak vyjadruje predov?etkým skutkami: v?ade, kde sa zastaví, tento mu? ml?ania stavia Pánovi oltár» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2570). Abrahám nebuduje chrám, ale posieva cestu kameňmi, ktoré pripomínajú, ?e tade pre?iel Boh. Boh prekvapení, ako ke? ho nav?tívil v podobe troch hostí, ktorých on i Sára starostlivo prijímajú a ktorí im ohlasujú narodenie syna Izáka (porov. Gn 18,1-15). Abrahám mal sto rokov a jeho man?elka devä?desiat, pribli?ne. A uverili, spo?ahli sa na Boha. A Sára, jeho ?ena, po?ala. V tom veku! Toto je Boh Abraháma, ná? Boh, ktorý nás sprevádza.

Takto sa Abrahám stáva dôverne blízkym s Bohom, schopný aj výmeny názorov, v?dy je v?ak verný. Hovorí s Bohom a diskutuje. A? po tú najvä??iu skú?ku, ke? ho Boh ?iada, aby obetoval svojho vlastného syna Izáka, syna na staré kolená, jediného dedi?a. Tu Abrahám ?ije vieru ako drámu, ako tápanie v noci, tentokrát pod nebom bez hviezd. A mnohokrát sa to stáva aj nám, ?e krá?ame v tme, av?ak s vierou. Sám Boh zastaví ruku Abraháma pripravenú kona?, preto?e videl jeho skuto?ne totálnu ochotu (porov. Gn 22,1-19).

Bratia a sestry, u?me sa od Abraháma, nau?me sa modlitbe s vierou: po?úva? Pána, krá?a?, vies? dialóg a? po výmenu názorov. Nemajme strach diskutova? s Pánom! Poviem aj jednu vec, ktorá sa zdá by? herézou. Mnohokrát som po?ul ?udí hovori?: ?Viete, stalo sa mi toto a nahneval som sa na Pána.“ – ?Mal si odvahu nahneva? sa na Boha?“ – ?Áno, nahneval som sa.“ – ?Nu?, toto je forma modlitby.“ Preto?e len syn je schopný nahneva? sa na otca a potom prís? za ním nanovo.

U?me sa od Abraháma modli? sa s vierou, vies? dialóg, výmenu názorov, av?ak v?dy ochotní prija? Bo?ie slovo a uvies? ho do praxe. U?me sa s Bohom hovori? ako die?a so svojím otcom: po?úva? ho, odpoveda?, diskutova?. Ale s priezra?nos?ou, ako die?a s otcom. Takto nás u?í modlitbe Abrahám. ?akujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Pápe? reagoval na vlnu násilia v USA

V prenose zo Sály bibliotéky Apo?tolského paláca sa Svätý Otec po katechéze prihovoril jednotlivým jazykovým skupinám. Tentoraz sa osobitne obrátil na veriacich v USA, kde u? osem dní trvajú násilné protesty proti rasizmu po zabití 46-ro?ného Afroameri?ana Georgea Floyda 25. mája v Minneapolise. Demon?trácie vo viacerých amerických mestách priniesli smr? viacerých osôb, vy?e 4 000 zatknutí a vyhlásenie výnimo?ného stavu v ?tyroch desiatkach miest. Pápe? Frant?iek sa americkým veriacim prihovoril týmito slovami:

?Drahí bratia a sestry v Spojených ?tátoch, sledujem s ve?kými obavami bolestné spolo?enské nepokoje vo va?ej krajine v týchto dňoch, po tragickej smrti pána Georgea Floyda.

Drahí priatelia, nemô?eme tolerova? ani zatvára? o?i pred akouko?vek formou rasizmu ?i vylú?enia a popri tom sa hlási? k obrane posvätnosti ka?dého ?udského ?ivota. Zároveň musíme uzna?, ?e «násilie posledných nocí je sebapo?kodzujúce a sebazni?ujúce. Násilím sa ni? nezíska a mnoho sa ním stráca».

Dnes sa spájam s Cirkvou v Saint Paul a v Minneapolise, i v celom USA, v modlitbe za odpo?inutie du?e Georgea Floyda a v?etkých ostatných, ktorí pri?li o ?ivot v dôsledku hriechu rasizmu.

Modlime sa za útechu ich smútiacich rodín a priate?ov a vyprosujme národné zmierenie a pokoj, po ktorom prahneme. Nech Guadalupská Panna Mária, Matka Ameriky, oroduje za v?etkých tých, ktorí pracujú za pokoj a spravodlivos? vo va?ej zemi i na celom svete.

Nech Boh ?ehná vás v?etkých i va?e rodiny.“

Po príhovoroch ?al?ím národom a jazykovým skupinám Svätý Otec na záver pripomenul aj budúcu nede?u zasvätenú Najsvätej?ej Trojici:

?Blí?iaci sa sviatok Najsvätej?ej Trojice nás privádza spä? k tajomstvu vnútorného ?ivota Trojjediného Boha, centru kres?anskej viery a pobáda nás nachádza? v láske Boha na?u útechu a ná? vnútorný pokoj.“

-zk, jb-