杏MAP导航

V úvode katechézy zaznel úryvok z Písma, ktorý pre?ítali spolupracovníci Svätého Otca v ôsmich svetových jazykoch. Vybraná ?as? zo ?almov hovorí o modlitbe ?loveka spravodlivého, ktorý pokorne prosí o vedenie Pána a pevnú vytrvalos? na jeho cestách.

«Vypo?uj, Pane, moju spravodlivú ?iados?, v?imni si moju prosbu pokornú. Nakloň sluch k mojej modlitbe, ?o plynie z perí úprimných. Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; tvoje o?i vidia, ?o je správne. Skúmaj moje srdce i v noci ma nav?tív, skú?aj ma ohňom a nenájde? vo mne neprávos?. [...] Pevne dr? moje kroky na svojich chodníkoch, aby moje nohy nezakolísali» (? 17,1-3.5).

Plné znenie katechézy pápe?a Franti?ka:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes venujeme katechézu modlitbe spravodlivých.

Bo?í plán pre ?udstvo je dobrý, no v na?ej ka?dodennej skúsenosti za?ívame prítomnos? zla: je to ka?dodenná skúsenos?. Prvé kapitoly knihy Genezis opisujú postupné roz?irovanie sa hriechu v ?udských podmienkach. Adam a Eva (porov. Gen 3,1-7) pochybujú o dobrých úmysloch Boha, mysliac si, ?e majú do?inenia so závistlivým bo?stvom, ktoré im zabraňuje v ??astí. Tu sa za?ína vzbura: u? viac neveria vo ve?kodu?ného Stvorite?a, ktorý tú?i, aby boli ??astní. Ich srdce, upadajúc do poku?enia Zlého, je opantané delíriom v?emohúcnosti: ?Ak zjeme ovocie toho stromu, budeme ako Boh“ (porov v. 5). A toto je to poku?enie: táto ambícia, ktorá vstupuje do srdca. Skúsenos? v?ak ide opa?ným smerom: ich o?i sa otvárajú a zis?ujú, ?e sú nahí (v. 7), bez ni?oho. Nezabudnite na to: poku?ite? je zlý platca, platí zle.

Zlo sa stáva e?te výbu?nej?ím s druhou ?udskou generáciou, je silnej?ie: ide o skúsenos? Kaina a Ábela (porov. Gen 4,1-16). Kain je vo?i bratovi závistlivý: je tu ?erv závisti; aj ke? bol prvorodený, vidí Ábela ako rivala, ako niekoho, kto ohrozuje jeho prvenstvo. Zlo sa objavuje v jeho srdci a Kain ho nedoká?e ovláda?. Zlo za?ína vstupova? do srdca: my?lienky sú v?dy o tom, h?adie? na druhého v zlom, s podozrením. A k tomuto dochádza aj v my?lienkach: ?Tento ?lovek je zlý, ublí?i mi“. A táto my?lienka vstupuje do srdca... A tak sa dejiny prvého bratstva uzatvárajú vra?dou. Myslím dnes na ?udské bratstvo... v?ade samé vojny.

V Kainovom potomstve sa rozvíjajú remeslá a umenia, no rozvíja sa aj násilie, vyjadrené záludným spevom Lamecha, ktorý znie ako hymnus pomsty: «Zabijem mu?a, ktorý ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie. Sedem ráz pomstený bude Kain, Lamech v?ak sedemdesiatsedem ráz» (Gen 4,23-24). Pomsta: ?Urobil si to, zaplatí? za to.“ Toto v?ak nehovorí sudca, hovorím to ja. A ja sa robím sudcom situácie. A tak sa zlo ?íri ako oheň, a? kým nezaberie celý obraz: «Pán videl, ?e ?udská neres? na zemi je ve?ká a ?e v?etko zmý??anie ich srdca je ustavi?ne naklonené na zlé» (Gen 6,5). Ve?ké fresky potopy sveta (kap. 6-7) a Bábelovej ve?e (kap. 11) zjavujú, ?e je treba nový za?iatok, akoby nové stvorenie, ktoré bude ma? svoje naplnenie v Je?i?ovi Kristovi.

A predsa, na týchto prvých stránkach Biblie je napísaný aj iný príbeh, menej nápadný, ove?a pokornej?í a nábo?ný, ktorý predstavuje vykúpenie nádeje. Aj ke? sa takmer v?etci správajú ne?útostne, robiac z nenávisti a dobývania ve?ký motor ?udských dejín, sú tu osoby schopné modli? sa k Bohu s úprimnos?ou, schopné písa? osud ?loveka iným spôsobom. Ábel obetuje Bohu obetu prvotín. Po jeho smrti mali Adam a Eva tretieho syna Seta, z ktorého sa zrodil Enos (?o znamená ?smrte?ný“) a hovorí sa: «Vtedy sa za?alo vzýva? meno Pánovo» (4,26). Potom sa objavuje Enoch, postava, ktorá ?krá?ala s Bohom“ a ktorá je vzatá do neba (porov. 5,22.24). A nakoniec je tu príbeh Noeho, spravodlivého mu?a, ktorý «viedol bohumilý ?ivot» (6,9), pred ktorým Boh zadr?í svoj zámer zni?i? ?udstvo (porov. 6,7-8).

?ítajúc tieto príbehy máme dojem, ?e modlitba je ochrana, je úto?iskom ?loveka pred vlnou plnou zla, ktorá vo svete rastie. Ke? si dobre v?imneme, modlíme sa aj za to, aby sme boli zachránení sami pred sebou. Je dôle?ité modli? sa: ?Pane, prosím ?a, zachráň ma od seba samého, od mojich ambícií, od mojich vá?ní“. Modliaci sa ?udia z prvých stránok Biblie sú ?u?mi ?íriacimi pokoj: ve? modlitba, ke? je autentická, oslobodzuje od in?tinktov násilia a je poh?adom obráteným k Bohu, aby sa on opä? staral o srdce ?loveka. V Katechizme ?ítame: «Tomuto druhu modlitby sa venuje mno?stvo spravodlivých vo v?etkých nábo?enstvách» (KKC, 2569). Modlitba pestuje záhony znovuzrodenia na miestach, kde bola nenávis? ?loveka schopná jedine roz?irova? pú??. A modlitba je mocná, preto?e pri?ahuje Bo?iu moc a moc Boha v?dy dáva ?ivot: v?dy. Je to Boh ?ivota a dáva znovuzrodenie.

Preto zvrchovaná vláda Boha prechádza re?azou týchto mu?ov a ?ien, ?astokrát vo svete nepochopených ?i marginalizovaných. Av?ak svet ?ije a rastie v?aka moci Boha, ktorú títo jeho slu?obníci pri?ahujú svojou modlitbou. Sú re?azou, ktorá nerobí ?iaden hluk, ktorá sa zriedkakedy dostane na ?estné miesto do správ, a predsa je ve?mi dôle?itá, aby svetu navrátila dôveru!

Pamätám si príbeh jedného mu?a: bol ?éfom vlády, významným, nie z týchto ?ias, z minulosti. Ateista, ktorý v srdci nemal zmysel pre nábo?nos?, no v detstve po?úval starú mamu, ktorá sa modlila, a to mu v jeho srdci ostalo. A v ?a?kom momente svojho ?ivota sa tá spomienka vrátila do jeho srdca a hovoril: ?Ve? starká sa modlievala...“. Tak sa za?al modli? prostredníctvom babi?kiných formúl a na?iel tak Je?i?a.

Modlitba je re?azou ?ivota, v?dy: mnoho mu?ov a ?ien, ktorí sa modlia, zasievajú ?ivot. Modlitba zasieva ?ivot, mali?ká modlitba: preto je ve?mi dôle?ité u?i? deti modlitbe. Mňa bolí, ke? stretnem deti, ktoré sa nevedia pre?ehna?, preto?e to je prvá modlitba. Je dôle?ité, aby sa deti nau?ili modli?. Potom to mo?no aj zabudnú, vydajú sa inou cestou; no prvé modlitby nau?ené v detstve zostávajú v srdci, preto?e sú semienkom ?ivota, semienkom dialógu s Bohom.

Bo?ia cesta v dejinách Boha pre?la týmito ?u?mi: pre?la ?zvy?kom“ ?udstva, ktorý sa neprispôsobil zákonu silnej?ieho, ale prosil Boha, aby naplnil svoje zázraky a predov?etkým, aby premenil na?e srdce z kameňa na srdce z mäsa (porov. Ez 36,26). A toto modlitbe pomáha: preto?e modlitba otvára dvere Bohu, premieňajúc na?e srdce, ktoré je mnohokrát z kameňa, na ?udské srdce. A je treba mno?stvo ?udskosti a s mno?stvom ?udskosti sa dobre modlí.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-