Vy?la posynod¨¢lna apo?tolsk¨¢ exhort¨¢cia Querida Amazonia - Milovan¨¢ Amaz¨®nia
Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán
?Touto exhortáciou chcem vyjadri? rezonancie, ktoré vo mne vyvolal tento proces dialógu a rozli?ovania. Nebudem tu rozvíja? v?etky otázky, bohato predstavené v
Závere?nom dokumente. Nemienim ho ani nahrádza? ani opakova?¡° (2) - objas¨¾uje Svätý Otec v úvode svoj zámer. ?Preferoval som v tejto exhortácii ten dokument necitova?, preto?e pozývam pre?íta? si ho v celku¡°. (3)
(Milovaná Amazónia) je text pomerne stru?ného rozsahu, rozdelený do 111 odstavcov v ?tyroch kapitolách. Pápe? Franti?ek ho adresuje ?Bo?iemu ?udu a v?etkým ?u?om dobrej vôle¡°. Zdôraz¨¾uje, ?e sa neobracia len na oblas? deviatich krajín Amazónie, ale na celý svet.
Svätý Otec dal ve?ký dôraz na samotné jadro viery, ?i?e kerygmatické ohlasovanie. Vysvetlil dôle?itos? inkulturácie vo viacerých rozmeroch, zdôraznil úlohu laikov, nosite?ov rozli?ných darov a chariziem v slu?be spolo?enstvu.
Svätý Otec novým dokumentom potvrdil chápanie k¨¾azstva presne v línii doteraj?ieho Magistéria. Na pomoc Amazónii trpiacej nedostatkom k¨¾azov povzbudzuje v?etkých biskupov, aby podporovali modlitbu za k¨¾azské povolania a aby ve?kodu?ne nasmerúvali do Amazónie tých, u ktorých sa ukazuje misionárske povolanie.
Ve?ký dôraz dáva pápe? Franti?ek na úlohu ?ien v Cirkvi. Vysvet?uje ich nezastupite?nú doménu, ktorá nemá ni? spolo?né s klerikalizáciou ?ien. Nazna?uje potrebu zadefinovania niektorých ?pecifických úloh ?ien, v ktorých by boli potvrdzované aj formou mandátu od cirkevnej autority.
?tyri sny pápe?a Franti?ka o Amazónii
V úvode svojej apo?tolskej exhortácie, podpísanej 2. februára 2020 v Lateráne, Svätý Otec pí?e:
?V?etko, ?o Cirkev ponúka, sa musí vteli? (inkarnova?) originálnym spôsobom v ka?dom mieste sveta, tak aby Kristova nevesta prijala mnohoraké tváre, ktoré lep?ie preuká?u nevy?erpate?né bohatstvo milosti. Ohlasovanie sa musí inkarnova?, inkarnova? sa musí spiritualita, inkarnova? sa musia ?truktúry Cirkvi. Preto si skromne dovolím v tejto krátkej exhortácii formulova? ?tyri ve?ké sny, ku ktorým ma Amazónia in?piruje. (6)
Snívam o Amazónii, ktorá bojuje za práva tých najchudobnej?ích, pôvodných obyvate?ov, tých najposlednej?ích, kde sa ich hlasu bude na?úva? a ich dôstojnos? sa bude rozvíja?.
Snívam o Amazónii, ktorá bráni kultúrne bohatstvo, ktorým sa vyzna?uje, v ktorom sa vyníma v tak rozmanitých podobách krása ?loveka.
Snívam o Amazónii, ktorá dôkladne chráni neodolate?nú prírodnú krásu, ktorá ju zdobí, ten prekypujúci ?ivot, ktorý nap?¨¾a jej rieky a lesy.
Snívam o kres?anských komunitách schopných zaanga?ova? sa a inkarnova? sa v Amazónii, a? do takej miery, ?e darujú Cirkvi nové tváre s amazonskými ?rtami.¡° (7)
Dôraz na cirkevný a evanjeliza?ný rozmer
Po tomto úvode sa Svätý Otec postupne v ?tyroch kapitolách venuje spomenutým snom: 1. Sociálny sen, 2. Kultúrny sen, 3. Ekologický sen. Najvä??iu pozornos? v?ak pápe? Franti?ek venuje ?tvrtej kapitole zameranej na evanjeliza?nú misiu Cirkvi. Táto 4. kapitola s názvom Ekleziálny sen má oproti predchádzajúcim trom viac ako dvojnásobný rozsah (49 bodov, ?. 61-109) a tvorí tak skoro polovicu dokumentu.
V?etky ?tyri kapitoly sú pretkávané poetickými citáciami myslite?ov a literátov z krajín amazonského regiónu resp. latinskoamerického kontinentu (napr. Pablo Neruda). Z pápe?ských dokumentov je najviac citované Laudato si´, Evangelii gaudium, Christus vivit, ako aj texty sv. Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Podobne sú to aj dokumenty Latinskoamerickej biskupskej rady ?i jednotlivých biskupských konferencií krajín Amazónie. Pápe? Franti?ek necituje Závere?ný dokument synody o Amazónii, uvádza v?ak my?lienky z pracovného dokumentu Instrumentum laboris, pripraveného e?te pred synodou.
1. Sociálny sen
V 1. kapitole o ?sociálnom sne¡° pápe? upozor¨¾uje na záva?né sociálne problémy regiónu, a to nielen v pralesoch, ale vo ve?kej miere v mestách. Citujúc Benedikta XVI. odsudzujúceho devastáciu ?ivotného prostredia i hrozby vo?i ?udskej dôstojnosti, pápe? Franti?ek medzi prí?inami menuje tzv. ?falo?nú mystiku¡°, ktorá ?neuznáva práva pôvodných obyvate?ov, alebo ich jednoducho ignoruje¡°. Národné i medzinárodné ekonomické operácie ?kodiace Amazónii a jej obyvate?om vyzýva nazva? pravým menom: ?nespravodlivos? a zlo?in¡°. Slovami sv. Jána Pavla II. varuje, aby sa globalizácia nestala ?novým typom kolonializmu¡°. Výzvou je preto ?zaisti? globalizáciu v solidárnosti, globalizáciu bez marginalizácie¡°.
Pápe? Franti?ek okrem poézie uvádza aj mimoriadne drsné fakty, napr. o venezuelských domorodcoch sadisticky týraných zotro?ovate?mi pri ?a?be kau?uku. Ochrancami indiánov boli práve misijní k¨¾azi. Svätý Otec pripomína, ako Evanjelium in?pirovalo aj zákony v prospech indiánov, citujúc napr. breve pápe?a Pavla III. z roku 1537, ktorým odsúdil rasistické tézy, uznajúc ?udskú dôstojnos? indiánov, a to bez oh?adu na to, ?i sú kres?anmi alebo nie, a zakázal ich zotro?ovanie. (18)
?Dnes sa Cirkev nemô?e menej anga?ova?¡°, pí?e pápe? Franti?ek a pripomína jej ?prorockú úlohu¡°. Zárove¨¾ priznáva, ?e boli prípady, ke? sa ?p?enica pomie?ala s kúko?om¡°: ?Pokorne prosím o odpustenie, nielen za previnenia samotnej Cirkvi, ale za zlo?iny proti domorodým etnikám po?as tzv. konkvisty Ameriky¡°. (19) Domorodých obyvate?ov treba pova?ova? za ?hlavných partnerov¡° v sociálnom dialógu, zdôraz¨¾uje pápe? Franti?ek. (26)
2. Kultúrny sen
V 2. kapitole (Kultúrny sen) pápe? pou?íva termín ?amazonský mnohosten¡° a ?iada vyhnú? sa tomu, aby sa na pôvodné kmene h?adelo ako na ?necivilizovaných divochov¡°. (29) Dôraz dáva na ?udr?iavanie kore¨¾ov¡° a na ?medzikultúrne stretnutie¡°, pri?om autentickým spôsobom uchovania identity pod?a jeho slov ?nie je izolovanie sa, ktoré ochudob¨¾uje¡°.
?Nie je preto mojím úmyslom navrhova? indigenizmus kompletne uzavretý, nehistorický, statický, ktorý sa vyhýba akejko?vek forme premie?avania¡°, pí?e pápe? Franti?ek. (37) Upozor¨¾uje aj na koloniza?nú inváziu masmédií: ?Treba podporova? pre pôvodné kmene alternatívne komunikácie vychádzajúce z ich vlastných jazykov a kultúr¡°. (39)
3. Ekologický sen
Tretia kapitola (Ekologický sen) poukazuje na múdros? pôvodného obyvate?stva, in?pirujúcu k starostlivosti o stvorenstvo a zákazu jeho zneu?ívania. ?Zneu?íva? prírodu znamená zneu?íva? predkov, bratov a sestry, stvorenie a Stvorite?a, za?a?ujúc hypotékou budúcnos?¡°. (42) Osobitný priestor venuje pápe? Franti?ek vode, personifikovanej Amazonkou, a to aj poetickými slovami Pabla Nerudu (Amazonas, 1938) o jej patriarchálnom majestáte.
K otázke ekonomických záujmov národných a medzinárodných podnikov pápe? poznamenáva, ?e ?rie?enie nespo?íva v akejsi ?internacionalizácii¡° Amazónie, ale rastie vá?nos? zodpovednosti národných vlád¡°. (50) Potrebné je, aby zásahy do teritória boli ?udr?ate?né, ochra¨¾ujúc zárove¨¾ ?ivotný ?týl a hodnotové systémy obyvate?ov. Im, a ?peciálne pôvodným kme¨¾om, prislúcha aby dostali ... kompletnú a transparentnú informáciu oh?adom projektov, ich dôsledkov, vplyvov a rizík ... a takto mohli da? alebo odoprie? svoj súhlas, prípadne navrhnú? alternatívy¡°. (51) Treba preto nástoji? na ?vytvorení normatívneho systému, ktorý ur?í neprekro?ite?né hranice a zaistí ochranu ekosystémov¡°, pí?e pápe? Franti?ek.
Od pôvodných obyvate?ov sa mo?no nau?i? Amazóniu kontemplova?, milova? a cíti? sa s ¨¾ou spojení, aby sa tak stala na?ou, tak ako matka. (55) Citujúc Je?i?ove slová, ?e pred Bo?ími o?ami ani pár vrabcov nie je nezabudnutých (Lk 12,6), Svätý Otec vysvet?uje, ?e ?my veriaci nachádzame v Amazónii teologické miesto, priestor, kde sa sám Boh ukazuje a volá svoje deti¡°. (57) Cirkev chce preto ponúka? svoj mnohoraký príspevok pre udr?iavanie a rozvoj Amazónie.
4. Ekleziálny sen
?tvrtý sen pápe?a Franti?ka je ekleziálny, ?i?e cirkevný. Obracia sa v ¨¾om u? priamej?ie na katolíckych veriacich a duchovných pastierov. Najprv ve?mi dôraznými slovami hovorí o viere a nevyhnutnosti ohlasovania. ?Nehanbime sa za Je?i?a Krista¡°, vyzýva pápe? a cituje sv. Pavla (1 Kor 9,16): ?Beda mi, keby som Evanjelium nehlásal!¡° (62)
?Autentické rozhodnutie v prospech chudobných a zabudnutých, ktoré nás jednak vedie k ich vyslobodzovaniu z materiálnej biedy a obrane ich práv, znamená, ?e im ponúkame priate?stvo s Pánom, ktorý ich pozdvihuje a dáva im dôstojnos?. Bolo by smutné, keby od nás dostali náukový kódex alebo morálny imperatív, ale nie to ve?ké spásonosné zvestovanie, to misionárske volanie, ktoré smeruje k srdcu a dáva zmysel v?etkému ostatnému.¡° (63)
Ústredné miesto kerygmy
Dôraz na ohlasovanie prízvukuje pápe? Franti?ek slovami z Evangelii gaudium: ?Celá kres?anská formácia je predov?etkým preh?bením kerygmy¡° (?. 165). ?Kerygma a bratská láska tvoria ve?kú syntézu celého obsahu Evanjelia¡°, bez ktorej nemo?no Amazónii nie?o ponúka?. Svätý Otec to dokladá vzormi evanjelizátorov Latinskej Ameriky sv. Turíbia de Mongrovejo a sv. Josého de Anchietu. (65)
V?dy nové ohlasovanie kerygmy umo?¨¾uje prehlbova? ?nevyhnutný proces inkulturácie, ktorý nepoh?da ni?ím z toho dobrého, ?o u? existuje v amazonských kultúrach, ale to zhroma??uje a privádza k plnosti vo svetle Evanjelia¡°. (66) Týmito slovami II. vatikánskeho koncilu (Gaudium et spes, ?. 44) a tie? v duchu Evangelii gaudium (?. 115), ?e ?milos? predpokladá kultúru¡°, pápe? Franti?ek hovorí o ?novej syntéze¡° Evanjelia s danou kultúrou. (68) Cirkev preto potrebuje v Amazónii ?na?úva? múdrosti predkov¡° a ?rozpozna? hodnoty prítomné v ?týle ?ivota pôvodných spolo?enstiev¡°. (70)
Inkulturácia sociálna a duchovná: amazonská svätos?
Vzh?adom na situácie chudoby a odvrhnutia v Amazónii musí ma? táto inkulturácia ?silný sociálny ráz s pevnou obranou ?udských práv, dávajúc za?iari? tvári Krista, ktorý sa osobitne citlivo stoto?nil so slabými a chudobnými¡°. (75) ?Sú?asne musí inkulturácia Evanjelia v Amazónii lep?ie integrova? sociálny rozmer s duchovným, aby tak chudobní nemuseli chodi? h?ada? mimo Cirkev spiritualitu, odpovedajúcu na ich tú?bu po nadprirodzenom rozmere¡°. (76)
Takýto prístup má umo?ni? ?zrod svedectiev svätosti s amazonskou tvárou, ktoré nebudú kópiami vzorov z iných miest¡°. ?Predstavme si svätos? s amazonskými ?rtami, povolanú oslovi? univerzálnu Cirkev,¡° vyzýva pápe? Franti?ek. (77) Upozor¨¾uje na potenciál ?udovej zbo?nosti, pri?om uvádza skúsenos? biskupov Peru o stvárnení ?udových ??t katolicizmu, ktoré sa vyvinuli z prvotného ohlasovania a prená?ajú sa z generácie na generáciu i s pozmeneným významom.
?Neunáhlime sa ozna?i? ako poveru alebo pohanstvo niektoré nábo?enské prejavy, ktoré sa rodia spontánne zo ?ivota ?udí. Skôr treba vedie? rozpozna? p?enicu, ktorá rastie pomedzi kúko?¡°. (78)
?Je mo?né ur?itým spôsobom prija? domorodý symbol bez toho, ?e by sme ho nevyhnutne ozna?ili za idolatrický (modloslu?obný). Mýtus nesúci duchovný zmysel mo?no valorizova? a nepova?ova? ho v?dy za pohanský omyl. Niektoré nábo?enské slávnosti obsahujú posvätný význam a sú priestorom pre zjednotenie a bratstvo, aj ke? sa ?iada pomalý proces o?is?ovania a dozrievania.¡° (79)
Význam sviatostí a inkulturácia liturgie
V kultúrach Amazónie s úzkym vz?ahom k stvorenstvu majú sviatosti osobitný význam pri inkulturácii spirituality, pokra?uje Svätý Otec. V eucharistii Boh ?spája nebo a zem, objíma celé tvorstvo. Z tohto dôvodu mô?e by? motiváciou pre na?u starostlivos? o ?ivotné prostredie¡°.
?Toto nám umo?¨¾uje zhroma?di? v liturgii mnohé prvky vlastné skúsenosti domorodcov v ich dôvernom kontakte s prírodou a stimulova? domorodé prejavy v spevoch, tancoch, rítoch, gestách a symboloch. U? II. vatikánsky koncil ?iadal toto úsilie o inkulturáciu liturgie u domorodých národov, ale ubehlo vy?e pä?desiat rokov a máme malé pokroky v tomto smere.¡° (82)
Inkulturácia ministeriality
Svätý Otec sa dôkladne venuje aj otázke k¨¾azstva, pri?om jasne potvrdzuje trvalé u?enie Magistéria. ?Treba, aby bola ministerialita usporiadaná tak, aby slú?ila ?astej?iemu sláveniu Eucharistie, aj vo vzdialenej?ích a skrytých komunitách,¡° pí?e pápe? Franti?ek. Kon?tatuje, ako u? Dokument z Aparecidy (2007) referoval o probléme komunít zostávajúcich dlhé obdobia bez nede?nej Eucharistie. ?Zárove¨¾ v?ak treba k¨¾azov, ktorí doká?u chápa? zvnútra citlivos? amazonských kultúr,¡° pripomína pápe?. (86)
?alej Svätý Otec vysvet?uje osobitný charakter poslania a toto?nosti k¨¾aza:
?Spôsob usporiadania ?ivota a vykonávania slu?by k¨¾azov nie je monolitný a nadobúda rozli?né odtienky na rozli?ných miestach zeme. Preto je dôle?ité ur?i? to, ?o je u k¨¾aza to viac ?pecifické, ?o nemo?no delegova?. Odpove? spo?íva vo sviatosti posvätného rádu, ktorá ho pripodob¨¾uje Kristovi ¨C k¨¾azovi. A prvý uzáver je, ?e takýto výlu?ný charakter prijatý v posvätnom ráde uschop¨¾uje jedine jeho predseda? Eucharistii. Toto je jeho ?pecifická funkcia, principiálna a nedelegovate?ná.
Niektorí si myslia, ?e to, ?o odli?uje k¨¾aza je moc, skuto?nos?, ?e je najvy??ou autoritou komunity. Ale sv. Ján Pavol II. vysvetlil, ?e hoci je k¨¾azstvo pova?ované za ?hierarchické¡°, táto funkcia sa nerovná tomu, ?e stojí nad ostatnými, ale ?je úplne zameraná na svätos? údov Krista¡°. Ke? sa potvrdzuje, ?e k¨¾az je znakom ?Krista ¨C hlavy¡°, prvoradý význam je ten, ?e Kristus je prame¨¾om milosti: On je hlavou Cirkvi, ?preto?e má moc komunikova? milos? v?etkým údom Cirkvi¡°. (87)
K¨¾az je znakom tejto Hlavy, ktorá vlieva milos? predov?etkým ke? slávi Eucharistiu, zdroj a vrchol celého kres?anského ?ivota. Toto je jeho ve?ká moc, ktorú mo?no prija? jedine vo sviatosti k¨¾azskej vysviacky. Preto len on mô?e poveda?: ?Toto je moje telo¡°. Sú aj iné slová, ktoré mô?e poveda? jedine on: ?Ja ?a rozre?ujem od tvojich hriechov¡°. Preto?e sviatostné odpustenie je v slu?be hodného eucharistického slávenia. V týchto dvoch sviatostiach je srdce jeho výlu?nej identity.¡° (88)
Výzva na podporu k¨¾azských a misionárskych povolaní
?V ?pecifických okolnostiach Amazónie, osobitne v jej pralesoch a od?ahlých miestach, je potrebné nájs? spôsob na zabezpe?enie k¨¾azskej slu?by. Laici budú môc? ohlasova? Slovo, vyu?ova?, organizova? svoje spolo?enstvá, slávi? niektoré sviatosti, h?ada? rozli?né vyjadrenia pre ?udovú nábo?nos? a rozvíja? mnohoraké dary, ktoré im vlieva Duch Svätý. Ale potrebujú slávenie Eucharistie, preto?e ona ?tvorí Cirkev¡°; a tu nám prichádza poveda?, ?e ?budova? kres?anské spolo?enstvo vôbec nie je mo?né, ak nemá svoje korene a svoj stredobod v slávení najsvätej?ej Eucharistie¡°. Ak opravdivo veríme, ?e je to tak, je naliehavé kona? tak, aby amazonské národy nezostali bez Chleba nového ?ivota a sviatosti odpustenia. (89)
Táto naliehavá nevyhnutnos? ma vedie k tomu, aby som povzbudil v?etkých biskupov, osobitne tých v Latinskej Amerike, nielen aby podporovali modlitbu za k¨¾azské povolania, ale aj aby boli ve?kodu?nej?í, ke? usmernia tých, u ktorých sa ukazuje misionárske povolanie, aby si vybrali Amazóniu. Sú?asne treba h?bkovo revidova? ?truktúru a obsah ako po?iato?nej, tak aj trvalej formácie k¨¾azov, tak aby nadobudli postoje a schopnosti potrebné pre dialóg s amazonskými kultúrami. Táto formácia musí by? výsostne pastorálna a napomáha? rastu k¨¾azského milosrdenstva.¡° (90)
?ivé spolo?enstvá s anga?ovanos?ou laikov
?Kto predsedá Eucharistii, musí uzdravova? spolo?enstvo, ktoré nie je nejakou ochudobnenou jednotou, ale ktoré prijíma mnohoraké bohatstvo darov a chariziem, ktoré Duch tejto komunite ude?uje.¡° (91)
?Eucharistia, ako zdroj a vrchol, si preto vy?aduje, aby sa rozvíjalo toto mnohoraké bohatstvo. Je tu nevyhnutná potreba k¨¾azov, ale to nevylu?uje, ?e sa riadnym spôsobom trvalí diakoni ¨C ktorých by v Amazónii malo by? omnoho viac ¨C, reho?ní?ky i samotní laici ujmú zodpovedností dôle?itých pre rast spolo?enstva a ?e budú dozrieva? v plnení takýchto funkcií v?aka primeranému sprevádzaniu.¡° (92)
?Toto si vy?aduje v Cirkvi schopnos? otvára? cesty odvahe Ducha, ma? dôveru a konkrétne dovoli? rozvinutie vlastnej cirkevnej kultúry, markantne laickej. Výzvy Amazónie vy?adujú od Cirkvi ?peciálne úsilie o zrealizovanie kapilárnej prítomnosti, ?o je mo?né len prostredníctvom ú?inného protagonizmu laikov.¡° (94)
Pápe? Franti?ek ?alej venuje pozornos? úlohe zasvätených osôb. Spomína aj tzv. ?základ¨¾ové spolo?enstvá¡°, ktoré v minulosti ?asto pomohli formova? kres?anov zapálených pre vieru.
Vzh?adom na vysokú ?udskú mobilitu vo vnútri Amazónie pápe? hovorí o potrebe ?premý??a? nad putovnými misionárskymi skupinami¡°. Rovnako si pastora?nú pozornos? vy?adujú mestské spolo?enstvá, osobitne na perifériách. (98)
Sila a dar ?ien
V Amazónii jestvujú komunity, ktoré sa dokázali udr?a? a odovzdáva? ?alej vieru po dlhý ?as aj bez toho, ?e by do ich kon?ín zavítal k¨¾az aj desiatky rokov. ?Toto sa stalo mo?ným v?aka prítomnosti silných a ve?kodu?ných ?ien: ?ien, ktoré krstili, katechizovali, u?ili modlitbe, boli to misionárky, bezpochyby povolané a pobádané Duchom Svätým.¡° Svedectvo týchto ?ien urobilo silný dojem aj po?as synody, spomína Svätý Otec. (99)
?Toto nás pozýva roz?íri? poh?ad, aby sme sa vyhli zu?ovaniu ná?ho chápania Cirkvi na funk?né (funkcionálne) ?truktúry. Takýto redukcionizmus by nás viedol k zmý??aniu, ?e ?enám by sa uznal istý status a vä??ia ú?as? v Cirkvi jedine vtedy, ak by sa im dal prístup k sväteniu (posvätnému stavu). Ale v skuto?nosti by táto vízia obmedzila perspektívy, orientovala by nás ku klerikalizácii ?ien, zmen?ila by ve?kú hodnotu toho, ?o u? poskytli a ukradomky by to provokovalo ochudobnenie ich nepostrádate?ného príspevku. (100)
Je?i? sa predstavuje ako ?eních komunity sláviacej Eucharistiu, cez postavu mu?a, ktorý jej predsedá ako znak jediného K¨¾aza. Tento dialóg medzi ?eníchom a nevestou, ktorý sa povzná?a do adorácie a posväcuje komunitu, by nás nemal uzatvori? v ?iastkových predstavách oh?adom moci v Cirkvi. Preto?e Pán chcel prejavi? svoju moc a svoju lásku prostredníctvom dvoch ?udských tvárí: tváre svojho Bo?ieho Syna, ktorý sa stal ?lovekom a tváre stvorenia, ktorým je ?ena, Mária.
?eny dávajú svoj príspevok Cirkvi spôsobom im vlastným a predl?ujúc silu a nehu Márie, Matky. Týmto spôsobom sa neobmedzujeme na akési funk?né nastavenie, ale vstupujeme do dôvernej ?truktúry Cirkvi. Takto radikálne chápeme, pre?o bez ?ien Cirkev padá, a takto by sa boli rozpadli mnohé komunity Amazónie, ak by ich ?eny nepodr?ali, nepodporili a nepostarali sa o ne. To ukazuje, aká moc ich charakterizuje.¡° (101)
?V Cirkvi, ktorá je synodálnou, by ?eny, ktoré de facto plnia ústrednú rolu v amazonských komunitách, mali ma? mo?nos? prístupu k funkciám a aj k cirkevným slu?bám, ktoré by si nevy?adovali posvätný stav a dovo?ovali by lep?ie vyjadri? miesto, ktoré je im vlastné. Je dobré pamäta?, ?e takéto slu?by v sebe zah?¨¾ajú istú stabilitu, verejné uznanie a mandát zo strany biskupa. Toto tie? zaru?uje, aby ?eny mali reálny a ú?inný dosah na organizáciu, na dôle?itej?ie rozhodnutia a na vedenie komunity, av?ak bez toho, aby to prestali robi? ?týlom vlastným ich ?enskému rázu.¡° (103)
Ekumenický dialóg vychádza z pevnej identity
V závere sa pápe? Franti?ek venuje otázke mnohonábo?enského charakteru Amazónie. ?Veriaci potrebujú nachádza? priestory, aby viedli dialóg a konali spolu pre spolo?né dobro a pozdvihnutie tých najchudobnej?ích. Nejde tu o to, aby sme sa v?etci stali viac ?light¡° ?i o skrývanie vlastných presved?ení¡°, upozor¨¾uje pápe?. (106) Práve naopak, treba vychádza? z bohatstva vlastnej identity, aby sme aj iných mohli obohati? jej osobitným príspevkom. Svätý Otec tu konkrétne menuje poklad Svätého písma, sedem sviatostí, vieru v jediného vykupite?a sveta Je?i?a Krista a hlbokú úctu k jeho Matke. (107)
V závere posynodálnej apo?tolskej exhortácie sa pápe? Franti?ek obracia na Pannu Máriu v modlitbe za Amazóniu. (111)
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
Aktualizované: 13.2.2020, 10:34
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
