杏MAP导航

Andrea Tornielli

?Sen je privilegovaným miestom na h?adanie pravdy. A aj Boh si mnohokrát zvolil hovori? v snoch“. Tieto slová pápe?a Franti?ka v homílii z decembra 2018 pri om?i u 

Svätej Marty, vz?ahujúce sa na sv. Jozefa, mu?a tichého a konkrétneho, nám pomáhajú porozumie? poh?adu pápe?a na Amazóniu v posynodálnej exhortácii.

Text je písaný ako ?úbostný list, kde prekypujú citácie básnikov, pomáhajúce ?itate?ovi vstúpi? do kontaktu s ú?asnou krásou tohto regiónu, ale aj s jeho ka?dodennými drámami. Pre?o si Rímsky biskup ?elal da? Synode vymedzenej na ur?itý región univerzálnu hodnotu? Pre?o sa nás týka Amazónia a jej osudy?

Prechádzajúc stránkami exhortácie sa vynára odpove?. Na prvom mieste preto, ?e v?etko je prepojené: v skutku, rovnováha na?ej planéty závisí aj od zdravotného stavu Amazónie. A ke??e starostlivos? o ?udí a starostlivos? o ekosystémy nemô?u by? oddelené, nemali by nás necha? ?ahostajnými ani ni?enie ?udského a kultúrneho bohatstva domorodého obyvate?stva, ani devastácie a ?a?obné politiky, ktoré ni?ia lesy.

Je tu v?ak ?al?í prvok, ktorý robí Amazóniu celosvetovou. Dynamiky, ktoré sa tam prejavujú, anticipujú výzvy, ktoré sú nám u? blízko: dopady stále menej udr?ate?nej globalizovanej ekonómie a finan?ného systému na ?ivoty ?udí i ?ivotné prostredia; spolu?itie medzi hlboko odli?nými národmi a kultúrami; migrácie; nevyhnutnos? ochrany stvorenstva, ktorému hrozí, ?e bude nenapravite?ne po?kodené.

?Milovaná Amazónia“, protagonistka ?úbostného listu pápe?a Franti?ka, predstavuje predov?etkým výzvu pre Cirkev, povolanú nachádza? nové cesty evanjelizácie, ohlasujúc srdce kres?anského posolstva, tú kerygmu sprítomňujúcu Boha milosrdenstva, ktorý tak miloval svet, ?e na krí?i obetoval svojho Syna.

?lovek v Amazónii nie je chorobou, proti ktorej treba bojova?, aby sme sa postarali o ?ivotné prostredie. Pôvodné obyvate?stvo Amazónie treba zachova? spolu s ich kultúrami a tradíciami. Oni v?ak majú aj právo na evanjeliové svedectvo. Nemô?u by? vylú?ení z misie, z pastora?nej starostlivosti Cirkvi, výsti?ne reprezentovanej slnkom ohorenými tvárami mnohých starých misionárov, schopných strávi? celé dni v kanoe, len aby sa dostali k roztrateným skupinám ?udí a priniesli im Bo?í láskyplný dotyk spolo?ne s regenerujúcou útechou jeho sviatostí.

Svojou exhortáciou pápe? Franti?ek sved?í o poh?ade, ktorý prekonáva dialektické spory, ktoré dospeli a? k prezentovaniu synody takmer ako referenda o mo?nosti sväti? za kňazov ?enatých mu?ov. Je to dlho diskutovaná otázka, ktorá takou mô?e by? aj v budúcnosti, preto?e ?dokonalú a trvalú zdr?anlivos?“ si ?istotne nevy?aduje samotná prirodzenos? kňazstva“, ako to potvrdil Druhý vatikánsky koncil.

Je to otázka, v ktorej Petrov nástupca po modlitbe a premeditovaní rozhodol bez pripustenia zmien ?i ?al?ích mo?ností výnimiek popri tých, ktoré u? predpokladá platná cirkevná disciplína, av?ak so ?iados?ou nanovo vychádza? z podstaty. Z viery ?itej a inkarnovanej, z obnoveného misionárskeho nad?enia ako ovocia milosti, teda z toho, ?e dáme priestor Bo?iemu konaniu, a nie z na?ich marketingových stratégií ?i komunika?ných techník nábo?enských ?influencerov“.

?Milovaná Amazónia“ pozýva k ??pecifickej a odvá?nej“ odpovedi v prehodnotení organizácie a cirkevných ministérií. Dovoláva sa zodpovednosti celej Katolíckej cirkvi, aby si uvedomovala rany tých národov a ?a?kosti tých komunít, ktoré sú bez mo?nosti slávi? nede?nú Eucharistiu, a aby na to odpovedala ve?kodu?nos?ou, vyslaním nových misionárov, docenením v?etkých chariziem a vä??ím sústredením sa na nové slu?by a ministériá, ktoré sa nevia?u na vysviacku, aby ich stabilným spôsobom a uznanlivo zverovala laikom a ?enám.

Práve s poukazom na nenahradite?ný príspevok ?ien pápe? Franti?ek pripomína, ?e v Amazónii sa v?aka prítomnosti ?silných a ve?kodu?ných“ ?ien viera odovzdávala a udr?iavala ?ivou bez toho, ?e by do tých kon?ín prichádzal kňaz.