MAP

Mons. Vitalij Skomarovskyj Mons. Vitalij Skomarovskyj 

Ukrajina, latinská cirkev: S nádejou prijímame každý mierový krok

Biskup Vitalij Skomarovskyj, predseda latinského episkopátu na Ukrajine, vyjadruje vďačnosť pápežovi Levovi za Deň pokoja a modlitby v piatok 22. augusta, venovaný oblastiam zasiahnutým konfliktmi a dodáva: „Roky bojov nás naučili vážiť si veľkú hodnotu stability“.

Svitlana Dukhovych – Vatican News

Je to silná nádej, ktorá sa nezlomí ani pod najurputnejším a najkrutejším bombardovaním. Ukrajinské obyvateľstvo žije srdcom poznačeným rozličnými pocitmi: bolesťou z neustálych útokov ruských síl a očakávaním, že medzinárodné rokovania týchto dní otvoria cestu k mieru po viac ako tri a pol rokoch vojny, utrpenia a krutostí. Do tohto kontextu zapadá rozhodnutie pápeža Leva XIV. zasvätiť 22. august, liturgický sviatok Preblahoslavenej Panny Márie Kráľovnej, modlitbe a pôstu za vyprosenie pokoja a spravodlivosti pre národy poznačené vojnou, najmä pre Ukrajinu a Svätú zem. Rozhodnutie, ktoré s vďačnosťou prijal biskup Vitalij Skomarovskyj, predseda Konferencie biskupov Ukrajiny latinského obradu, v rozhovore pre vatikánske médiá.

Aký význam má toto pápežovo posolstvo pre Cirkev na Ukrajine?

To, že si na nás Svätý Otec spomenul, je veľmi dôležité, pretože iniciatíva Najvyššieho veľkňaza je výzvou pre celú Cirkev na svete. A povedal by som, že nielen pre Cirkev, ale aj pre všetkých ľudí dobrej vôle. Táto iniciatíva má mimoriadnu silu, a preto sme veľmi radi, že si na nás Svätý Otec spomenul. Je to odpoveď na slová Evanjelia, že modlitba a pôst sú silou, ktorá má veľký vplyv na to, čo sa deje, na samotné dejiny. Máme na to mnoho príkladov a veľmi nás teší, že tento modlitbový úmysel sa týka aj ukončenia vojny na Ukrajine. A keďže aj Svätý Otec povedal, že tento mier si vyžaduje veľké úsilie a modlitbu, radi sa spájame s inými ľuďmi v tejto modlitbe a v tomto úsilí. Mimochodom, podobný deň sme mali nedávno: z iniciatívy Medzinárodnej únie generálnych predstavených ženských reholí (UISG) bol 14. augusta vyhlásený Deň modlitby a pôstu za pokoj vo svete a zvlášť na Ukrajine. K tejto výzve sa pridala Ukrajinská gréckokatolícka cirkev a Rímskokatolícka cirkev na Ukrajine. Prirodzene, naši veriaci na túto iniciatívu odpovedali modlitbou a pôstom.

Čo si myslíte o diplomatických iniciatívach svetových lídrov na dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine? A aká je nálada veriacich a kléru, ktorí sa usilujú udržať postoj nádeje?

Ako veriaci každý deň objavujeme, že naša nádej je predovšetkým vložená do Boha. Táto nádej nikdy nesklame. Samozrejme, Boh pri uskutočňovaní svojich zámerov používa aj ľudí. A všetci, ktorí sa usilujú o mier, sú tí, čo konajú Božiu vôľu, lebo Boh chce, aby medzi ľuďmi panoval pokoj. Ale počas celej vojny sme videli, že keď človek vkladá nádej iba do ľudí, môže zažiť veľké sklamanie. Naproti tomu nádej v Boha nikdy nesklame. A ako Boh situáciu usmerní? To patrí do jeho svätej vôle. Samozrejme, tieto iniciatívy sú veľmi pozitívne a vítame všetko úsilie ľudí. Vo všeobecnosti však, keďže obyčajní ľudia nemajú veľa informácií o vnútorných procesoch, ktoré prebiehajú, naše úsilie smeruje k tomu, aby sme sa modlili a podporovali modlitbou tých, od ktorých závisí príchod mieru do našej krajiny.

V nedeľu 24. augusta si Ukrajina pripomenie 34. výročie obnovenia nezávislosti. A to v čase, keď sa stále bojuje o jej zachovanie. Mnohí za ňu položili život. Ako sa v tomto kontexte mení vnímanie hodnoty daru slobody a nezávislosti?

Keď Ukrajina v roku 1991 získala nezávislosť, pamätám si vtedajšiu náladu: veľkú radosť z toho, že sa to stalo takmer bez krviprelievania a že táto nezávislosť nebola vydobytá silou. Myslím teraz na ten okamih, lebo v dejinách, pochopiteľne, boj o jej získanie trval dlho. Ako však ukázal čas, nezávislosť je veľmi cenná a teraz vidíme, aká drahá je cena, ktorú treba zaplatiť za to, aby sme boli nezávislí. Preto si myslím, že nastávajú veľké zmeny v tom, že ľudia si viac vážia svoj národ, svojich blízkych, svojich obrancov, vlasť a nezávislosť. Pravdepodobne vedomie tejto hodnoty narástlo oveľa viac, než tomu bolo kedysi. Samozrejme, boj pokračuje a chceme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme túto nezávislosť zachovali. Myslím si, že vojna nás naučila aj tomu, aké dôležité je vážiť si mier. Vždy sme sa modlili za pokoj, ale nemyslím si, že sme si boli naplno vedomí toho, akým veľkým darom je žiť v pokoji, žiť bez vojny.

V piatok je aj pohreb 45-ročného ukrajinského vojaka, ktorý zanechal manželku a tri deti. Vykonali ste už mnoho pohrebov padlých vojakov. Ako nachádzate silu a správne slová, aby ste zakaždým ponúkli morálnu a duchovnú oporu tým, čo stratili svojich drahých?

Samozrejme, nie je to ľahké. Pohreby vojakov sú veľmi ťažkými chvíľami modlitby. Ide o ľudí, ktorí boli ešte plní života, mali svoje rodiny: rodičov, deti, manželku... Myslím si však, že práve ľudia, ktorí strácajú svojich drahých a ocitajú sa v takej ťažkej situácii, v tej chvíli nesmierne potrebujú slová viery, slová útechy. Skrze tieto slová Boh pôsobí v ich srdciach. Niekto by si mohol pomyslieť: môže v takom prípade slovo pomôcť? Ale tí, ktorí prežili takúto stratu, vedia, že toto slovo pomáha, lebo je to Božie slovo a nie iba ľudské. A ak je to Božie slovo, vždy potešuje, je to jediná vec, ktorá posilňuje, vždy dáva nádej, že toto odlúčenie nie je večné, že sa so svojimi drahými a blízkymi ešte stretneme. A tiež, že ich obeta nie je márna, ale je prejavom lásky k vlasti, k svojmu národu. A potom – život sa nekončí tu na zemi, máme večný život. Najmä keď sme na pohrebe veriacich, ktorí sa už na zemi otvorili pre rozmer večného života, dôvodom nádeje je, že ich blízki sú pred Božou tvárou a prijali svoju odmenu.

Preklad Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

22 augusta 2025, 11:38