杏MAP导航

Svitlana Dukhovych – Vatican News

Je to silná nádej, ktorá sa nezlomí ani pod najurputnej?ím a najkrutej?ím bombardovaním. Ukrajinské obyvate?stvo ?ije srdcom pozna?eným rozli?nými pocitmi: boles?ou z neustálych útokov ruských síl a o?akávaním, ?e medzinárodné rokovania týchto dní otvoria cestu k mieru po viac ako tri a pol rokoch vojny, utrpenia a krutostí. Do tohto kontextu zapadá rozhodnutie pápe?a Leva XIV. zasväti? 22. august, liturgický sviatok Preblahoslavenej Panny Márie Krá?ovnej, modlitbe a pôstu za vyprosenie pokoja a spravodlivosti pre národy pozna?ené vojnou, najmä pre Ukrajinu a Svätú zem. Rozhodnutie, ktoré s v?a?nos?ou prijal biskup Vitalij Skomarovskyj, predseda Konferencie biskupov Ukrajiny latinského obradu, v rozhovore pre vatikánske médiá.

Aký význam má toto pápe?ovo posolstvo pre Cirkev na Ukrajine?

To, ?e si na nás Svätý Otec spomenul, je ve?mi dôle?ité, preto?e iniciatíva Najvy??ieho ve?kňaza je výzvou pre celú Cirkev na svete. A povedal by som, ?e nielen pre Cirkev, ale aj pre v?etkých ?udí dobrej vôle. Táto iniciatíva má mimoriadnu silu, a preto sme ve?mi radi, ?e si na nás Svätý Otec spomenul. Je to odpove? na slová Evanjelia, ?e modlitba a pôst sú silou, ktorá má ve?ký vplyv na to, ?o sa deje, na samotné dejiny. Máme na to mnoho príkladov a ve?mi nás te?í, ?e tento modlitbový úmysel sa týka aj ukon?enia vojny na Ukrajine. A ke??e aj Svätý Otec povedal, ?e tento mier si vy?aduje ve?ké úsilie a modlitbu, radi sa spájame s inými ?u?mi v tejto modlitbe a v tomto úsilí. Mimochodom, podobný deň sme mali nedávno: z iniciatívy Medzinárodnej únie generálnych predstavených ?enských reholí (UISG) bol 14. augusta vyhlásený Deň modlitby a pôstu za pokoj vo svete a zvlá?? na Ukrajine. K tejto výzve sa pridala Ukrajinská gréckokatolícka cirkev a Rímskokatolícka cirkev na Ukrajine. Prirodzene, na?i veriaci na túto iniciatívu odpovedali modlitbou a pôstom.

?o si myslíte o diplomatických iniciatívach svetových lídrov na dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine? A aká je nálada veriacich a kléru, ktorí sa usilujú udr?a? postoj nádeje?

Ako veriaci ka?dý deň objavujeme, ?e na?a nádej je predov?etkým vlo?ená do Boha. Táto nádej nikdy nesklame. Samozrejme, Boh pri uskuto?ňovaní svojich zámerov pou?íva aj ?udí. A v?etci, ktorí sa usilujú o mier, sú tí, ?o konajú Bo?iu vô?u, lebo Boh chce, aby medzi ?u?mi panoval pokoj. Ale po?as celej vojny sme videli, ?e ke? ?lovek vkladá nádej iba do ?udí, mô?e za?i? ve?ké sklamanie. Naproti tomu nádej v Boha nikdy nesklame. A ako Boh situáciu usmerní? To patrí do jeho svätej vôle. Samozrejme, tieto iniciatívy sú ve?mi pozitívne a vítame v?etko úsilie ?udí. Vo v?eobecnosti v?ak, ke??e oby?ajní ?udia nemajú ve?a informácií o vnútorných procesoch, ktoré prebiehajú, na?e úsilie smeruje k tomu, aby sme sa modlili a podporovali modlitbou tých, od ktorých závisí príchod mieru do na?ej krajiny.

V nede?u 24. augusta si Ukrajina pripomenie 34. výro?ie obnovenia nezávislosti. A to v ?ase, ke? sa stále bojuje o jej zachovanie. Mnohí za ňu polo?ili ?ivot. Ako sa v tomto kontexte mení vnímanie hodnoty daru slobody a nezávislosti?

Ke? Ukrajina v roku 1991 získala nezávislos?, pamätám si vtedaj?iu náladu: ve?kú rados? z toho, ?e sa to stalo takmer bez krviprelievania a ?e táto nezávislos? nebola vydobytá silou. Myslím teraz na ten okamih, lebo v dejinách, pochopite?ne, boj o jej získanie trval dlho. Ako v?ak ukázal ?as, nezávislos? je ve?mi cenná a teraz vidíme, aká drahá je cena, ktorú treba zaplati? za to, aby sme boli nezávislí. Preto si myslím, ?e nastávajú ve?ké zmeny v tom, ?e ?udia si viac vá?ia svoj národ, svojich blízkych, svojich obrancov, vlas? a nezávislos?. Pravdepodobne vedomie tejto hodnoty narástlo ove?a viac, ne? tomu bolo kedysi. Samozrejme, boj pokra?uje a chceme urobi? v?etko, ?o je v na?ich silách, aby sme túto nezávislos? zachovali. Myslím si, ?e vojna nás nau?ila aj tomu, aké dôle?ité je vá?i? si mier. V?dy sme sa modlili za pokoj, ale nemyslím si, ?e sme si boli naplno vedomí toho, akým ve?kým darom je ?i? v pokoji, ?i? bez vojny.

V piatok je aj pohreb 45-ro?ného ukrajinského vojaka, ktorý zanechal man?elku a tri deti. Vykonali ste u? mnoho pohrebov padlých vojakov. Ako nachádzate silu a správne slová, aby ste zaka?dým ponúkli morálnu a duchovnú oporu tým, ?o stratili svojich drahých?

Samozrejme, nie je to ?ahké. Pohreby vojakov sú ve?mi ?a?kými chví?ami modlitby. Ide o ?udí, ktorí boli e?te plní ?ivota, mali svoje rodiny: rodi?ov, deti, man?elku... Myslím si v?ak, ?e práve ?udia, ktorí strácajú svojich drahých a ocitajú sa v takej ?a?kej situácii, v tej chvíli nesmierne potrebujú slová viery, slová útechy. Skrze tieto slová Boh pôsobí v ich srdciach. Niekto by si mohol pomyslie?: mô?e v takom prípade slovo pomôc?? Ale tí, ktorí pre?ili takúto stratu, vedia, ?e toto slovo pomáha, lebo je to Bo?ie slovo a nie iba ?udské. A ak je to Bo?ie slovo, v?dy pote?uje, je to jediná vec, ktorá posilňuje, v?dy dáva nádej, ?e toto odlú?enie nie je ve?né, ?e sa so svojimi drahými a blízkymi e?te stretneme. A tie?, ?e ich obeta nie je márna, ale je prejavom lásky k vlasti, k svojmu národu. A potom – ?ivot sa nekon?í tu na zemi, máme ve?ný ?ivot. Najmä ke? sme na pohrebe veriacich, ktorí sa u? na zemi otvorili pre rozmer ve?ného ?ivota, dôvodom nádeje je, ?e ich blízki sú pred Bo?ou tvárou a prijali svoju odmenu.

Preklad Martin Jarábek