MAP

Kard. Pietro Parolin počas sv. omše Kard. Pietro Parolin počas sv. omše 

Svätá Monika – matka modlitby a sĺz, patrónka manželiek, matiek a žien v utrpení

V Bazilike sv. Augustína v Ríme si 27. augusta 2025 Cirkev pripomenula svätú Moniku, matku svätého Augustína. Kardinál Pietro Parolin v homílii zdôraznil jej život ako príklad neochvejnej viery a trpezlivej lásky, ktorá modlitbou priviedla k obráteniu manžela i syna. Zároveň vyzval zveriť jej ochrane všetky mamy – zvlášť tie, ktoré stratili dieťa, prežívajú bolesť z ľahostajnosti či závislostí svojich detí, a tiež ženy poznačené násilím a vojnou.

HOMÍLIA NA SLÁVNOSŤ SVÄTEJ MONIKY

Bazilika sv. Augustína

Rím, 27. augusta 2025

Drahí otcovia z Rádu svätého Augustína,

drahí koncelebrujúci kňazi,

drahí bratia a sestry v Pánovi,

teším sa, že sa môžem spolu s vami modliť na sviatok svätej Moniky, v tejto bazilike, ktorá uchováva jej telo.

Teším sa, lebo k tejto svätici mám osobitnú úctu, ale myslím, že ju máme všetci, ktorí sme tu prítomní, pretože nám je prirodzené spájať si ju s našimi mamami. Tie nám nielenže dali telesný život, ale aj s obavami o nás stáli pri nás, vychovávali nás vo viere a krok za krokom nás sprevádzali životom svojou láskou a modlitbou. A ak sú už v nebi, neprestávajú sa prihovárať u Boha a bdieť nad našou cestou.

1. Svätosť Moniky

Svätosť Moniky, ktorá sa narodila v Afrike (v Tagaste, dnešnom Alžírsku) roku 331 a zomrela v Ostii v roku 387, je stručne zhrnutá v kolekte, teda v modlitbe, ktorou sme začali naše slávenie: Boh, potešiteľ zarmútených, vyslyšal zbožné slzy svätej Moniky obrátením jej syna Augustína.

V prefácii sa pripomínajú ďalšie prvky jej svätosti: „Získala ti, Pane, svojho manžela. Duchovne živila deti, rodila ich vždy znova, keď ich videla vzďaľovať sa od teba; a doprial si jej, aby pre svoje úprimné a každodenné slzy jej syn Augustín nezahynul.“

Hlavnou starosťou svätej Moniky bolo obrátenie jej manžela, ktorý sa dal pokrstiť krátko pred smrťou, a kresťanská výchova jej troch detí: Augustína, Navigia a dcéry, ktorej meno nepoznáme.

Svätý Augustín vyznáva, že „meno Ježiš“ „nasával s materským mliekom“ (Conf. 3, 4). Píše tiež, že vo výchove matka premohla negatívny vplyv manžela – pohana, patrícia, veľmi prchkého, ktorý ju podvádzal, no ona ho znášala „láskavým správaním a nezlomnou trpezlivosťou“, až ho nakoniec priviedla ku krstu (Conf. 1, 11; 9, 9).

Pre záchranu syna ho prenasleduje až do Ríma, sprevádza do Milána a potom s ním ide späť do Ostie. A to s veľkou diskrétnosťou: nehovorí, ale sa modlí!

O svojej neusporiadanej mladosti, keď už od šestnástich rokov podľahol vášňam a bludným ideám manichejcov, Augustín priznáva: „Moja spása bola daná úprimným slzám, ktoré moja matka denne preliala.“ (De dono perseverantiae 20, 53).

Vo svojej modlitbe sa obracala k Bohu: „Pre mňa moja matka plakala pred tebou, Pane, so slzami, aké matky nikdy nevyronia ani pri telesnej smrti svojich detí […]; jej slzy tiekli v hojnosti na zem pred tvojimi očami všade, kde sa modlila.“ (Conf. 3, 11).

 

K matke píše: „Verím bez pochybností a tvrdím, že pre tvoje modlitby mi Boh daroval úmysel neuprednostňovať, nechcieť, nemyslieť a nemilovať nič iné ako dosiahnutie pravdy.“ (De Ordine 2, 20).

Príznačná je aj odpoveď jedného biskupa, na ktorého sa svätá Monika obrátila, aby presvedčil syna k návratu k viere: „Nechajte ho, uspokojte sa s modlitbou za neho, lebo nie je možné, aby syn toľkých sĺz zahynul.“ (Conf. 3, 12).

„Syn toľkých sĺz“ – to je najkrajšia definícia, akú možno dať tejto veľkej svätici. No možno ju nazvať aj „syn modlitby“.

Rozlúčka s takou matkou bola pre syna veľmi bolestná, ako vidno zo spomienok v Confessiones. Pripomína posledné chvíle, keď mu matka, „odplácajúc mojim nežnostiam svojimi pohládzaniami, hovorila, že som jej dobrý syn, a s láskavou nežnosťou spomínala, že nikdy nepočula z mojich úst tvrdé či urážlivé slovo voči nej […]; môj život bol s jej životom jedno.“ (Conf. 9, 12).

Pred nami sa tak črtá obraz syna, ktorý je plný vďaky a lásky.

2. Posolstvo pre mamy

Všetkým matkám by som rád predstavil príklad tejto manželky a matky, ktorá vrchovato uskutočnila ideál predstavený v úryvku z Knihy Sirachovcovej, ktorý sme počuli.

Obrátila manžela i syna a naučila nás, že keď sa nedá hovoriť manželovi a deťom o Bohu, treba hovoriť Bohu o manželovi a deťoch. Tajomstvo jej pedagogiky spočíva celé vo viere v účinnosť modlitby a vo vernosti slovám Ježiša, ktoré sme počuli v evanjeliu:

„Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Vari je medzi vami človek, čo by synovi, keď ho prosí o chlieb, dal kameň? Alebo keď ho prosí o rybu, podal by mu hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré veci váš Otec, ktorý je na nebesiach, tým, čo ho prosia.“ (Mt 7, 7-11).

Želal by som si, aby svätá Monika bola vyhlásená za „Ochrankyňu všetkých žien – manželiek a matiek“, pretože jej život bol živým traktátom pedagogiky.

Pod jej ochranu by som chcel zveriť všetky mamy, ktoré stratili dieťa; mamy, o ktoré sa deti nestarajú; mamy detí, čo sa stratili v priepasti drog; mamy detí nezamestnaných; mamy detí vo väzení; mamy detí vo vojne; mamy detí chorých. Všetky mamy, ktoré majú čo prosiť od Boha pre svoje deti.

No chcel by som zveriť svätej Monike aj všetky ženy týrané mužmi.

Napokon, chcel by som povzbudiť dnešné deti, aby si uvedomili neoceniteľný dar – mať alebo mať kedysi matku, ktorá nás nosila vo svojom lone. Biblia nazýva syna „múdrym“ alebo „bláznom“ podľa toho, aký má vzťah k rodičom (porov. Prís 10, 1; 15, 20).

Pripomínam aj známe príslovie: „Len dve veci nás nikdy neopustia: Božie oko a matkino srdce.“ Matka Ježiša stála na Kalvárii pri ukrižovanom Synovi (Jn 19, 25), ako stoja mamy pri svojich deťoch v čase núdze.

Preklad Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

28 augusta 2025, 14:45