杏MAP导航

HOMÍLIA NA SLÁVNOS? SVÄTEJ MONIKY

Bazilika sv. Augustína

Rím, 27. augusta 2025

Drahí otcovia z Rádu svätého Augustína,

drahí koncelebrujúci kňazi,

drahí bratia a sestry v Pánovi,

te?ím sa, ?e sa mô?em spolu s vami modli? na sviatok svätej Moniky, v tejto bazilike, ktorá uchováva jej telo.

Te?ím sa, lebo k tejto svätici mám osobitnú úctu, ale myslím, ?e ju máme v?etci, ktorí sme tu prítomní, preto?e nám je prirodzené spája? si ju s na?imi mamami. Tie nám nielen?e dali telesný ?ivot, ale aj s obavami o nás stáli pri nás, vychovávali nás vo viere a krok za krokom nás sprevádzali ?ivotom svojou láskou a modlitbou. A ak sú u? v nebi, neprestávajú sa prihovára? u Boha a bdie? nad na?ou cestou.

1. Svätos? Moniky

Svätos? Moniky, ktorá sa narodila v Afrike (v Tagaste, dne?nom Al?írsku) roku 331 a zomrela v Ostii v roku 387, je stru?ne zhrnutá v kolekte, teda v modlitbe, ktorou sme za?ali na?e slávenie: Boh, pote?ite? zarmútených, vysly?al zbo?né slzy svätej Moniky obrátením jej syna Augustína.

V prefácii sa pripomínajú ?al?ie prvky jej svätosti: ?Získala ti, Pane, svojho man?ela. Duchovne ?ivila deti, rodila ich v?dy znova, ke? ich videla vz?a?ova? sa od teba; a doprial si jej, aby pre svoje úprimné a ka?dodenné slzy jej syn Augustín nezahynul.“

Hlavnou staros?ou svätej Moniky bolo obrátenie jej man?ela, ktorý sa dal pokrsti? krátko pred smr?ou, a kres?anská výchova jej troch detí: Augustína, Navigia a dcéry, ktorej meno nepoznáme.

Svätý Augustín vyznáva, ?e ?meno Je?i?“ ?nasával s materským mliekom“ (Conf. 3, 4). Pí?e tie?, ?e vo výchove matka premohla negatívny vplyv man?ela – pohana, patrícia, ve?mi prchkého, ktorý ju podvádzal, no ona ho zná?ala ?láskavým správaním a nezlomnou trpezlivos?ou“, a? ho nakoniec priviedla ku krstu (Conf. 1, 11; 9, 9).

Pre záchranu syna ho prenasleduje a? do Ríma, sprevádza do Milána a potom s ním ide spä? do Ostie. A to s ve?kou diskrétnos?ou: nehovorí, ale sa modlí!

O svojej neusporiadanej mladosti, ke? u? od ?estnástich rokov pod?ahol vá?ňam a bludným ideám manichejcov, Augustín priznáva: ?Moja spása bola daná úprimným slzám, ktoré moja matka denne preliala.“ (De dono perseverantiae 20, 53).

Vo svojej modlitbe sa obracala k Bohu: ?Pre mňa moja matka plakala pred tebou, Pane, so slzami, aké matky nikdy nevyronia ani pri telesnej smrti svojich detí […]; jej slzy tiekli v hojnosti na zem pred tvojimi o?ami v?ade, kde sa modlila.“ (Conf. 3, 11).

K matke pí?e: ?Verím bez pochybností a tvrdím, ?e pre tvoje modlitby mi Boh daroval úmysel neuprednostňova?, nechcie?, nemyslie? a nemilova? ni? iné ako dosiahnutie pravdy.“ (De Ordine 2, 20).

Prízna?ná je aj odpove? jedného biskupa, na ktorého sa svätá Monika obrátila, aby presved?il syna k návratu k viere: ?Nechajte ho, uspokojte sa s modlitbou za neho, lebo nie je mo?né, aby syn to?kých s?z zahynul.“ (Conf. 3, 12).

?Syn to?kých s?z“ – to je najkraj?ia definícia, akú mo?no da? tejto ve?kej svätici. No mo?no ju nazva? aj ?syn modlitby“.

Rozlú?ka s takou matkou bola pre syna ve?mi bolestná, ako vidno zo spomienok v Confessiones. Pripomína posledné chvíle, ke? mu matka, ?odplácajúc mojim ne?nostiam svojimi pohládzaniami, hovorila, ?e som jej dobrý syn, a s láskavou ne?nos?ou spomínala, ?e nikdy nepo?ula z mojich úst tvrdé ?i urá?livé slovo vo?i nej […]; môj ?ivot bol s jej ?ivotom jedno.“ (Conf. 9, 12).

Pred nami sa tak ?rtá obraz syna, ktorý je plný v?aky a lásky.

2. Posolstvo pre mamy

V?etkým matkám by som rád predstavil príklad tejto man?elky a matky, ktorá vrchovato uskuto?nila ideál predstavený v úryvku z Knihy Sirachovcovej, ktorý sme po?uli.

Obrátila man?ela i syna a nau?ila nás, ?e ke? sa nedá hovori? man?elovi a de?om o Bohu, treba hovori? Bohu o man?elovi a de?och. Tajomstvo jej pedagogiky spo?íva celé vo viere v ú?innos? modlitby a vo vernosti slovám Je?i?a, ktoré sme po?uli v evanjeliu:

?Proste a dostanete, h?adajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Vari je medzi vami ?lovek, ?o by synovi, ke? ho prosí o chlieb, dal kameň? Alebo ke? ho prosí o rybu, podal by mu hada? Ke? teda vy, hoci ste zlí, viete dáva? dobré dary svojim de?om, o ?o skôr dá dobré veci vá? Otec, ktorý je na nebesiach, tým, ?o ho prosia.“ (Mt 7, 7-11).

?elal by som si, aby svätá Monika bola vyhlásená za ?Ochrankyňu v?etkých ?ien – man?eliek a matiek“, preto?e jej ?ivot bol ?ivým traktátom pedagogiky.

Pod jej ochranu by som chcel zveri? v?etky mamy, ktoré stratili die?a; mamy, o ktoré sa deti nestarajú; mamy detí, ?o sa stratili v priepasti drog; mamy detí nezamestnaných; mamy detí vo väzení; mamy detí vo vojne; mamy detí chorých. V?etky mamy, ktoré majú ?o prosi? od Boha pre svoje deti.

No chcel by som zveri? svätej Monike aj v?etky ?eny týrané mu?mi.

Napokon, chcel by som povzbudi? dne?né deti, aby si uvedomili neocenite?ný dar – ma? alebo ma? kedysi matku, ktorá nás nosila vo svojom lone. Biblia nazýva syna ?múdrym“ alebo ?bláznom“ pod?a toho, aký má vz?ah k rodi?om (porov. Prís 10, 1; 15, 20).

Pripomínam aj známe príslovie: ?Len dve veci nás nikdy neopustia: Bo?ie oko a matkino srdce.“ Matka Je?i?a stála na Kalvárii pri ukri?ovanom Synovi (Jn 19, 25), ako stoja mamy pri svojich de?och v ?ase núdze.

Preklad Martin Jarábek