杏MAP导航

Pútnici sem neprichádzajú len preto, aby sa nechali in拧pirova钮 estetickou krásou tejto baziliky, ale predov拧etkým preto, aby sa pomodlili pri hrobe pápe啪a Franti拧ka a aby sa týmto miestom duchovne povzbudili. Umelecko-symbolické objekty nesú silné posolstvo, ktoré ponúka duchovný zá啪itok a takmer prirodzene vedie k modlitbe.

Skúsme si preto v拧imnú钮 tri prvky tejto baziliky a poukáza钮 na to, ako mô啪u duchovne o啪i钮, ak sa na ne pozeráme o膷ami pútnika tú啪iaceho po modlitbe a hlb拧om pre啪ití viery.

1. Prie膷elie baziliky

Bazilika Santa Maria Maggiore na prvý poh木ad upúta pútnika svojím 拧irokým barokovým prie膷elím, v strede ktorého sa nachádza nádherný balkón po啪ehnaní. Tento balkón 膷iasto膷ne zakrýva mozaiku prie膷elia pôvodnej baziliky z 5. storo膷ia. Práve toto starobylé prie膷elie spolu s hlavnou lo膹ou nás privádzajú k dvom udalostiam, ktoré dodnes nestratili na aktuálnosti a stále nám majú 膷o poveda钮: Efezský koncil a zázra膷né sne啪enie uprostred leta.

Na Efezskom koncile bola slávnostne vyhlásená dogma o Panne Márii Bohorodi膷ke. S touto udalos钮ou súvisí aj legenda o zázra膷nom sne啪ení: rímskemu 拧木achticovi Giovannimu a jeho man啪elke sa vo sne zjavila Panna Mária a povedala im, 啪e si praje, aby jej postavili chrám na mieste, kde ráno nájdu sneh. Tú istú noc sa s rovnakým posolstvom zjavila aj pápe啪ovi Liberiovi. Ráno 5. augusta 358 objavili zasne啪ený vrch Esquilino 鈥� 膷o bolo výnimo膷né, ke膹啪e v Ríme nesne啪í ani po膷as zimy.

Tieto dve udalosti 鈥� Efezský koncil a zázra膷né sne啪enie 鈥� nemajú len historicko-legenda虂rny charakter. Sú posolstvom, ktorým sa Bohorodi膷ka prihovára aj dne拧nému svetu. Je duchovnou Matkou v拧etkých 木udí a spôsobuje, 啪e sa v 木udských srdciach rodí Kristus. Stvárni钮 Krista 鈥� to je podstata duchovného materstva. Spôsobi钮, aby v 木udských srdciach neustále rástla 啪ivá viera 鈥� a práve tieto duchovné narodenia a rast viery neustále spôsobuje Bohorodi膷ka.

Aj zázrak z 5. augusta 358, ke膹 bol vrch Esquilino zasne啪ený, má svoje pokra膷ovanie v na拧om 啪ivote. Aj my sme svedkami malých 膷i vä膷拧ích zázrakov, ke膹 sa po rokoch rozuzlia uzly naru拧ených vz钮ahov, vyrie拧ia zdanlivo nerie拧ite木né situácie alebo sa obnoví po拧kodená poves钮. Sú to 膷asto drobné, nenápadné udalosti 鈥� mali膷ké záblesky dobra, ktoré v拧ak majú pre ná拧 啪ivot ve木ký význam. Sú akoby malým narodením pre nebo, malými zázrakmi, za ktorými cítime prítomnos钮 Bohorodi膷ky.

2. Zvonica baziliky

膸al拧ím prvkom, ktorý upúta vnímavého pútnika, je ve啪a baziliky 鈥� najvy拧拧ia stredoveká zvonica v Ríme, vysoká pribli啪ne 75 metrov. Nachádza sa v nej pä钮 zvonov, z ktorých najvä膷拧í sa volá Sperduta. Názov Sperduta znamená 鈥瀞tratená鈥� alebo 鈥瀊lúdiaca鈥� a vz钮ahuje sa na zvuk zvona, ktorý sa lí拧i od ostatných. Je hlboký, mierne posmutnelý, akoby sa strácal v priestore. Zvuk Sperduty pripomína hlas Panny Márie ako Matky, ktorá volá na svoje deti 鈥� predov拧etkým na tie stratené 膷i vzdialené 鈥� a pozýva ich k návratu domov, k obráteniu.

Tento zvon zaznieva ka啪dý de艌 o 21.00 鈥� v hodinu, ke膹 sa pod木a starovekého rímskeho poriadku zatvárali mestské brány. Staré rímske legendy hovoria, 啪e práve na zvonenie Sperduty sa raz na拧lo stratené die钮a a 啪e brány mesta, ktoré sa u啪 zatvorili, sa na tento zvuk zázra膷ne otvorili, aby pustili pútnikov h木adajúcich úto膷isko v bezpe膷í mesta.

Tieto príbehy mo啪no vníma钮 ako legendy, no ich duchovný odkaz je hlboký a dodnes aktuálny: Stratené die钮a je 膷lovek, ktorý sa vzdialil od Boha, ktorý stratil vieru a zmysel svojho 啪ivota. Zatvorené mestské brány sú obrazom ná拧ho srdca, ktoré sa hriechom, egoizmom alebo príli拧nými svetskými staros钮ami zatvára pred Bohom, pred jeho Slovom, pred jeho dotykom. Zvuk Sperduty je hlasom Panny Márie, ktorý volá ku strateným a tým, 膷o zostali za hradbami Bo啪ej prítomnosti: 鈥濶ezosta艌 vonku. Vrá钮 sa domov.鈥�

3. Ikona Salus populi romani

Tretím prvkom, ktorý si chceme v拧imnú钮, je ikona Salus populi romani, nachádzajúca sa na木avo od hlavného oltára baziliky. Na ikone die钮a, ktoré Matka dr啪í v náru膷í, nespú拧钮a zrak z jej tváre. Matka pozerá na prítomných 木udí, no die钮a sa pozerá na 艌u. Pozerá sa na tvár Matky. Tak to robí ka啪dé die钮a 鈥� e拧te nepozná mnohé veci, ale pozoruje tvár matky, aby cez 艌u vycítilo, 膷o sa deje. Zachytáva pokojné, ale aj napäté chvíle. 膶asto sa rozpla膷e, ke膹 vidí ubolenú tvár matky, alebo sa usmieva, ke膹 vidí jej úsmev.

Aj Je啪i拧 na ikone Salus populi romani sa takto pozerá na svoju Matku. Z jej výrazu vycíti, 膷o sa deje. Pravou rukou ude木uje po啪ehnanie. Zvy膷ajne sme zvyknutí, 啪e k艌az alebo biskup pri po啪ehnávaní pozerá na 木udí, ktorých 啪ehná, ale tu je to inak: die钮a pozerá na Matku a cez jej tvár ude木uje po啪ehnanie tým, ktorých poh木ady sa stretli s jej poh木adom.

O膷i Bo啪ej Matky vedia o potrebách svojich detí viac ne啪 ktoko木vek iný. A to je presný obraz aj na拧ej situácie. Pred nami stojí Panna Mária, ktorá nám rozumie. Pozerá na nás s láskou a starostlivos钮ou. Po啪ehnanie jej Syna prichádza k nám cez 艌u. Je啪i拧 nespú拧钮a zrak z jej tváre 鈥� zachytí v拧etko, 膷o vidí na jej o膷iach.

Milí priatelia, nech sa v na拧ich srdciach rodí stále 啪ivá viera, ako nám to pripomína titul Bohorodi膷ky, ktorý v 5. storo膷í podnietil stavbu najvä膷拧ej mariánskej baziliky v Ríme.

Nech po膷úvame a zachytávame jemné vnuknutia a varovania Panny Márie, ktorá nás volá k sebe 鈥� ako nám to pripomína ve啪a baziliky so zvonom Sperduta.

A nech nadobudneme istotu, 啪e ná拧 啪ivot sa odohráva pod bedlivým poh木adom Panny Márie. Ona je tá, cez ktorú k nám prichádza Bo啪ie po啪ehnanie.