杏MAP导航

Pútnici sem neprichádzajú len preto, aby sa nechali in?pirova? estetickou krásou tejto baziliky, ale predov?etkým preto, aby sa pomodlili pri hrobe pápe?a Franti?ka a aby sa týmto miestom duchovne povzbudili. Umelecko-symbolické objekty nesú silné posolstvo, ktoré ponúka duchovný zá?itok a takmer prirodzene vedie k modlitbe.

Skúsme si preto v?imnú? tri prvky tejto baziliky a poukáza? na to, ako mô?u duchovne o?i?, ak sa na ne pozeráme o?ami pútnika tú?iaceho po modlitbe a hlb?om pre?ití viery.

1. Prie?elie baziliky

Bazilika Santa Maria Maggiore na prvý poh?ad upúta pútnika svojím ?irokým barokovým prie?elím, v strede ktorého sa nachádza nádherný balkón po?ehnaní. Tento balkón ?iasto?ne zakrýva mozaiku prie?elia pôvodnej baziliky z 5. storo?ia. Práve toto starobylé prie?elie spolu s hlavnou lo?ou nás privádzajú k dvom udalostiam, ktoré dodnes nestratili na aktuálnosti a stále nám majú ?o poveda?: Efezský koncil a zázra?né sne?enie uprostred leta.

Na Efezskom koncile bola slávnostne vyhlásená dogma o Panne Márii Bohorodi?ke. S touto udalos?ou súvisí aj legenda o zázra?nom sne?ení: rímskemu ??achticovi Giovannimu a jeho man?elke sa vo sne zjavila Panna Mária a povedala im, ?e si praje, aby jej postavili chrám na mieste, kde ráno nájdu sneh. Tú istú noc sa s rovnakým posolstvom zjavila aj pápe?ovi Liberiovi. Ráno 5. augusta 358 objavili zasne?ený vrch Esquilino – ?o bolo výnimo?né, ke??e v Ríme nesne?í ani po?as zimy.

Tieto dve udalosti – Efezský koncil a zázra?né sne?enie – nemajú len historicko-legenda?rny charakter. Sú posolstvom, ktorým sa Bohorodi?ka prihovára aj dne?nému svetu. Je duchovnou Matkou v?etkých ?udí a spôsobuje, ?e sa v ?udských srdciach rodí Kristus. Stvárni? Krista – to je podstata duchovného materstva. Spôsobi?, aby v ?udských srdciach neustále rástla ?ivá viera – a práve tieto duchovné narodenia a rast viery neustále spôsobuje Bohorodi?ka.

Aj zázrak z 5. augusta 358, ke? bol vrch Esquilino zasne?ený, má svoje pokra?ovanie v na?om ?ivote. Aj my sme svedkami malých ?i vä??ích zázrakov, ke? sa po rokoch rozuzlia uzly naru?ených vz?ahov, vyrie?ia zdanlivo nerie?ite?né situácie alebo sa obnoví po?kodená poves?. Sú to ?asto drobné, nenápadné udalosti – mali?ké záblesky dobra, ktoré v?ak majú pre ná? ?ivot ve?ký význam. Sú akoby malým narodením pre nebo, malými zázrakmi, za ktorými cítime prítomnos? Bohorodi?ky.

2. Zvonica baziliky

?al?ím prvkom, ktorý upúta vnímavého pútnika, je ve?a baziliky – najvy??ia stredoveká zvonica v Ríme, vysoká pribli?ne 75 metrov. Nachádza sa v nej pä? zvonov, z ktorých najvä??í sa volá Sperduta. Názov Sperduta znamená ?stratená“ alebo ?blúdiaca“ a vz?ahuje sa na zvuk zvona, ktorý sa lí?i od ostatných. Je hlboký, mierne posmutnelý, akoby sa strácal v priestore. Zvuk Sperduty pripomína hlas Panny Márie ako Matky, ktorá volá na svoje deti – predov?etkým na tie stratené ?i vzdialené – a pozýva ich k návratu domov, k obráteniu.

Tento zvon zaznieva ka?dý deň o 21.00 – v hodinu, ke? sa pod?a starovekého rímskeho poriadku zatvárali mestské brány. Staré rímske legendy hovoria, ?e práve na zvonenie Sperduty sa raz na?lo stratené die?a a ?e brány mesta, ktoré sa u? zatvorili, sa na tento zvuk zázra?ne otvorili, aby pustili pútnikov h?adajúcich úto?isko v bezpe?í mesta.

Tieto príbehy mo?no vníma? ako legendy, no ich duchovný odkaz je hlboký a dodnes aktuálny: Stratené die?a je ?lovek, ktorý sa vzdialil od Boha, ktorý stratil vieru a zmysel svojho ?ivota. Zatvorené mestské brány sú obrazom ná?ho srdca, ktoré sa hriechom, egoizmom alebo príli?nými svetskými staros?ami zatvára pred Bohom, pred jeho Slovom, pred jeho dotykom. Zvuk Sperduty je hlasom Panny Márie, ktorý volá ku strateným a tým, ?o zostali za hradbami Bo?ej prítomnosti: ?Nezostaň vonku. Vrá? sa domov.“

3. Ikona Salus populi romani

Tretím prvkom, ktorý si chceme v?imnú?, je ikona Salus populi romani, nachádzajúca sa na?avo od hlavného oltára baziliky. Na ikone die?a, ktoré Matka dr?í v náru?í, nespú??a zrak z jej tváre. Matka pozerá na prítomných ?udí, no die?a sa pozerá na ňu. Pozerá sa na tvár Matky. Tak to robí ka?dé die?a – e?te nepozná mnohé veci, ale pozoruje tvár matky, aby cez ňu vycítilo, ?o sa deje. Zachytáva pokojné, ale aj napäté chvíle. ?asto sa rozpla?e, ke? vidí ubolenú tvár matky, alebo sa usmieva, ke? vidí jej úsmev.

Aj Je?i? na ikone Salus populi romani sa takto pozerá na svoju Matku. Z jej výrazu vycíti, ?o sa deje. Pravou rukou ude?uje po?ehnanie. Zvy?ajne sme zvyknutí, ?e kňaz alebo biskup pri po?ehnávaní pozerá na ?udí, ktorých ?ehná, ale tu je to inak: die?a pozerá na Matku a cez jej tvár ude?uje po?ehnanie tým, ktorých poh?ady sa stretli s jej poh?adom.

O?i Bo?ej Matky vedia o potrebách svojich detí viac ne? ktoko?vek iný. A to je presný obraz aj na?ej situácie. Pred nami stojí Panna Mária, ktorá nám rozumie. Pozerá na nás s láskou a starostlivos?ou. Po?ehnanie jej Syna prichádza k nám cez ňu. Je?i? nespú??a zrak z jej tváre – zachytí v?etko, ?o vidí na jej o?iach.

Milí priatelia, nech sa v na?ich srdciach rodí stále ?ivá viera, ako nám to pripomína titul Bohorodi?ky, ktorý v 5. storo?í podnietil stavbu najvä??ej mariánskej baziliky v Ríme.

Nech po?úvame a zachytávame jemné vnuknutia a varovania Panny Márie, ktorá nás volá k sebe – ako nám to pripomína ve?a baziliky so zvonom Sperduta.

A nech nadobudneme istotu, ?e ná? ?ivot sa odohráva pod bedlivým poh?adom Panny Márie. Ona je tá, cez ktorú k nám prichádza Bo?ie po?ehnanie.