Spoznávanie Jánovej apokalypsy (22): Slávnostný záver Biblie
Drahí poslucháči,
dostávame sa k poslednej kapitole Knihy zjavenia, ktorá je zároveň záverečnou kapitolou celej Biblie. Predstavuje skutočne slávnostný záver, napĺňajúci čitateľa či poslucháča veľkou radosťou a nádejou. Prvá časť tejto dvadsiatej druhej kapitoly završuje opis Nového Jeruzalema, ktorému sme sa venovali naposledy, a druhá časť tvorí zakončenie celej Jánovej apokalypsy, Knihy zjavenia.
Anjel, ktorý Jánovi ukázal mesto zostupujúce od Boha, ho naďalej sprevádza týmto svätým priestorom. Ukazuje mu rieku vody života, čistú ako krištáľ, ktorá vyteká od Božieho a Baránkovho trónu. Táto rieka je symbolom Ducha Svätého, ktorý vychádza súčasne od Otca i Syna a prináša život všade, kam príde – podobne ako v 47. kapitole knihy proroka Ezechiela.
Centrom svätého mesta je strom života, ktorý prináša ovocie každý mesiac a jeho lístie slúži na uzdravenie národov. Ide o obraz, ktorý poznáme už z knihy Genezis. Začiatok a koniec Biblie tak vytvárajú akúsi inklúziu – jednotný celok, ktorý vyjadruje, že to, čo sme stratili pre hriech na začiatku, nám Boh z vlastnej iniciatívy a moci vracia na konci časov – premenené a zveľadené. Posledný stupeň je vyšší než prvý.
Nový Jeruzalem je celý postavený na tom, že jeho centrom je Boh Otec a Kristus-Baránok s Duchom Svätým, ktorý „vyviera“ od nich. Jeho verní sú predstavení ako Boží služobníci – nie ako otroci, ale ako tí, ktorí z vlastného vzťahu a lásky slúžia svojmu Stvoriteľovi, vedomí si jeho slávy.
Podľa viacerých odborníkov bolo tradičné židovstvo mysliteľné aj bez postavy Mesiáša, no nebolo mysliteľné bez nádeje uvidieť raz Božiu tvár. Táto eschatologická nádej je prorocky ohlásená na samom konci Biblie – v jej poslednej kapitole –, kde Boží služobníci hľadia na Boha z tváre do tváre, bez potreby akéhokoľvek sprostredkovateľa. Ich vzťah s Bohom má byť napokon úplne bezprostredný, pričom veľmi osobne spoznajú Božiu podstatu.
Obyvatelia Nového Jeruzalema majú ešte jednu zvláštnosť: na čele nosia Božie meno. Čelo tu predstavuje viditeľné miesto, na ktoré sa Boh „podpisuje“ – teda verejne dosvedčuje, že mu patria. Obyvatelia svätého mesta sa hrdo hlásia k tomu, že sú Boží, lebo on je ich radosťou i slávou.
Na záver prvej časti tejto kapitoly, ktorá završuje opis Nového Jeruzalema ako miesta spoločného prebývania Boha uprostred svojho ľudu, je ešte zdôraznené, že svetlom Božích služobníkov je sám Boh a oni môžu spolu s ním kraľovať naveky. Kraľovanie tu vyjadruje veľkú osobnú dôstojnosť a autoritu, ktorú Boží služobníci nachádzajú vo svojom Pánovi.
Druhá časť dvadsiatej druhej kapitoly predstavuje záver Knihy zjavenia, no zároveň veľmi dobre zapadá ako záver celej Biblie. Zjavenie bolo Jánovi dané, aby ho zvestoval Božím služobníkom a povzbudil ich tak k vernosti Božej zmluve.
Ján sa stavia ako garant týchto slov, ktoré mu anjel zakazuje zapečatiť, pretože majú byť prístupné všetkým – aby sa nimi mohli dať povzbudiť. Ježiš hovorí o svojom skorom príchode a za šťastných vyhlasuje tých, ktorí si „vypierajú svoje rúcha“, teda očisťujú srdce v Baránkovej krvi. Tu jasne vidíme, že večný život s Bohom nie je vyhradený pre bezhriešnych, ale je otvorený pre všetkých očistených hriešnikov. Každý, kto chce patriť Kristovi, usiluje sa o očistenie, aby sa mu čoraz viac podobal.
Na záver kapitoly – v Zjv 22, 17 – čítame dobre známu, no nie vždy správne vysvetľovanú vetu: „A Duch i nevesta volajú: ‚Príď!‘ Aj ten, čo počúva, nech volá: ‚Príď!‘ Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.“ Niekedy sa tento výrok vzťahuje na Krista – že Duch Svätý a jeho nevesta, Cirkev, ho volajú, aby prišiel druhýkrát v sláve a nastolil spravodlivosť a večné šťastie svojich verných. Keď sa však lepšie pozrieme na tento verš, vidíme, že ide o pozvanie pre ľudí, aby prišli k prameňu vody života. Je to výzva zo strany Ducha Svätého a Cirkvi, potvrdená komunitou, ktorá počúva slová tohto proroctva – pre všetkých, ktorí túžia po plnosti života. Môžu sa priblížiť k Cirkvi a nájsť v nej prameň života – stačí len prísť a zadarmo načrieť do Božej lásky, prijať z nej toľko, koľko kto potrebuje.
Až predposledný verš tejto kapitoly hovorí o tom, ako komunita zvoláva príchod Krista – no ten je už istý a vopred ohlásený. Celá Biblia, nielen Jánova apokalypsa, je teda otvorená očakávaniu druhého Kristovho príchodu, ktorý prinesie čas plnej radosti, lásky a pokoja – bez akejkoľvek prítomnosti zla vo svete.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.