杏MAP导航

Roberto Paglialonga, Miroslava Holubíková 鈥� Vatican News

鈥濽啪 nie je 膷as len na analýzu; aby sa zabránilo nezvratným dôsledkom na klímu a prírodné systémy, je nevyhnutné okam啪ite kona钮.鈥� Aj takto sa pí拧e v dokumente, ktorý vypracovali Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM), Federácia ázijských biskupských konferencií (FABC) a Rada biskupov Latinskej Ameriky (CELAM), spolu s Pápe啪skou komisiou pre Latinskú Ameriku (PCAL). Na predstavení dokumentu vo Vatikáne boli prítomní zástupcovia spomínaných federácií.

Klimatická kríza je otázkou spravodlivosti 

V texte sa zdôraz艌uje, 啪e klimatická kríza 鈥瀗ie je len technickým problémom鈥�, ale 鈥瀗aliehavou realitou, existenciálnou otázkou spravodlivosti, dôstojnosti a starostlivosti o spolo膷ný domov鈥�. V snahe rie拧i钮 túto krízu je potrebné 鈥瀘dmietnu钮 falo拧né rie拧enia, ako je 鈥歾elený鈥� kapitalizmus, technokracia, komodifikácia prírody a extraktivizmus, ktoré udr啪iavajú vykoris钮ovanie a nespravodlivos钮鈥� a uprednost艌ujú zisk pred 啪ivotom. Namiesto toho je potrebná 鈥瀐lboká ekologická premena鈥�, 拧trukturálna zmena, ktorá do centra pozornosti opä钮 postaví blaho 膷loveka v jeho vz钮ahu k stvoreniu.

Výzva a úloha Cirkvi v súvislosti s konferenciou COP30

Spolo膷ná výzva dokumentu cirkví globálneho Juhu je sú膷as钮ou perspektívy nadchádzajúcej konferencie COP30, ktorá sa uskuto膷ní v brazílskom Beléme od 10. do 21. novembra 2025. Ako sa v texte uvádza, cie木om je vyzva钮 na 鈥瀝ovnos钮, spravodlivos钮 a obranu pôvodných obyvate木ov, ekosystémov, chudobných komunít鈥�, ale i 鈥瀔limatických migrantov鈥�.

Dokument, ktorý bol predlo啪ený pápe啪ovi, ilustruje záväzky, ktoré bude môc钮 aj Cirkev uvies钮 do praxe: obrana najslab拧ích pri rozhodovaní o klíme a prírode; podpora systémov zalo啪ených na solidarite, princípy múdrosti predkov; posilnenie medzikontinentálneho spojenectva medzi krajinami globálneho Juhu; ako aj zriadenie 拧peciálneho 鈥瀘bservatória klimatickej spravodlivosti鈥�, ktoré bude monitorova钮 výsledky po sebe nasledujúcich konferencií COP.

Dôraz je kladený aj na otázku vzdelávania, ktoré je rozhodujúce v boji proti 鈥瀘tvorene odmietavému a apatickému postoju, ktorý zaujímajú superbohaté segmenty spolo膷nosti, tzv. mocenské elity鈥�, pí拧e sa v dokumente, ktorý sa obracia aj na v拧etkých politicko-in拧titucionálnych 膷inite木ov a globálnych aktérov s konkrétnymi po啪iadavkami, ako sú: 鈥瀝e拧pektova钮 parí啪sku dohodu o klíme, uprednost艌ova钮 spolo膷né dobro pred ziskom; transformova钮 ekonomický systém smerom k udr啪ate木nej拧iemu rozvoju planéty;  a presadzova钮 klimatické politiky zalo啪ené na re拧pektovaní 木udských práv鈥�.

Ekologický dlh bohatých krajín

In拧piráciu pod木a dokumentu mô啪e prinies钮 spravodlivá komunitárna transformácia, v centre ktorej budú mladí 木udia a 啪eny. Aby sa to v拧ak dalo ú膷inne realizova钮 - okrem obrany suverenity pôvodných obyvate木ov a tradi膷ných komunít nad územiami, eliminácie fosílnych palív (horná hranica nárastu teploty o 1,5 °C u啪 bola prekro膷ená v 膷asovom rámci 2015 - 2024), podpory mechanizmov solidarity a re拧pektovania miestnych kultúr - je potrebná zmena ekonomickej paradigmy. Ide o to, aby 鈥瀊ohaté krajiny uznali a prevzali svoj sociálny a ekologický dlh ako hlavní aktéri historicky zodpovední za 钮a啪bu prírodných zdrojov a emisie skleníkových plynov a aby sa zaviazali k dostupnému a ú膷innému financovaniu opatrení v oblasti klímy, ktoré u啪 nebude vytvára钮 dlh鈥�.  Ako napokon dokument vyzýva, je potrebné 鈥瀦ní啪enie odles艌ovania v拧etkých biómov na nulu do roku 2030鈥�.