杏MAP导航

Roberto Paglialonga, Miroslava Holubíková – Vatican News

?U? nie je ?as len na analýzu; aby sa zabránilo nezvratným dôsledkom na klímu a prírodné systémy, je nevyhnutné okam?ite kona?.“ Aj takto sa pí?e v dokumente, ktorý vypracovali Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM), Federácia ázijských biskupských konferencií (FABC) a Rada biskupov Latinskej Ameriky (CELAM), spolu s Pápe?skou komisiou pre Latinskú Ameriku (PCAL). Na predstavení dokumentu vo Vatikáne boli prítomní zástupcovia spomínaných federácií.

Klimatická kríza je otázkou spravodlivosti 

V texte sa zdôrazňuje, ?e klimatická kríza ?nie je len technickým problémom“, ale ?naliehavou realitou, existenciálnou otázkou spravodlivosti, dôstojnosti a starostlivosti o spolo?ný domov“. V snahe rie?i? túto krízu je potrebné ?odmietnu? falo?né rie?enia, ako je ?zelený‘ kapitalizmus, technokracia, komodifikácia prírody a extraktivizmus, ktoré udr?iavajú vykoris?ovanie a nespravodlivos?“ a uprednostňujú zisk pred ?ivotom. Namiesto toho je potrebná ?hlboká ekologická premena“, ?trukturálna zmena, ktorá do centra pozornosti opä? postaví blaho ?loveka v jeho vz?ahu k stvoreniu.

Výzva a úloha Cirkvi v súvislosti s konferenciou COP30

Spolo?ná výzva dokumentu cirkví globálneho Juhu je sú?as?ou perspektívy nadchádzajúcej konferencie COP30, ktorá sa uskuto?ní v brazílskom Beléme od 10. do 21. novembra 2025. Ako sa v texte uvádza, cie?om je vyzva? na ?rovnos?, spravodlivos? a obranu pôvodných obyvate?ov, ekosystémov, chudobných komunít“, ale i ?klimatických migrantov“.

Dokument, ktorý bol predlo?ený pápe?ovi, ilustruje záväzky, ktoré bude môc? aj Cirkev uvies? do praxe: obrana najslab?ích pri rozhodovaní o klíme a prírode; podpora systémov zalo?ených na solidarite, princípy múdrosti predkov; posilnenie medzikontinentálneho spojenectva medzi krajinami globálneho Juhu; ako aj zriadenie ?peciálneho ?observatória klimatickej spravodlivosti“, ktoré bude monitorova? výsledky po sebe nasledujúcich konferencií COP.

Dôraz je kladený aj na otázku vzdelávania, ktoré je rozhodujúce v boji proti ?otvorene odmietavému a apatickému postoju, ktorý zaujímajú superbohaté segmenty spolo?nosti, tzv. mocenské elity“, pí?e sa v dokumente, ktorý sa obracia aj na v?etkých politicko-in?titucionálnych ?inite?ov a globálnych aktérov s konkrétnymi po?iadavkami, ako sú: ?re?pektova? parí?sku dohodu o klíme, uprednostňova? spolo?né dobro pred ziskom; transformova? ekonomický systém smerom k udr?ate?nej?iemu rozvoju planéty;  a presadzova? klimatické politiky zalo?ené na re?pektovaní ?udských práv“.

Ekologický dlh bohatých krajín

In?piráciu pod?a dokumentu mô?e prinies? spravodlivá komunitárna transformácia, v centre ktorej budú mladí ?udia a ?eny. Aby sa to v?ak dalo ú?inne realizova? - okrem obrany suverenity pôvodných obyvate?ov a tradi?ných komunít nad územiami, eliminácie fosílnych palív (horná hranica nárastu teploty o 1,5 °C u? bola prekro?ená v ?asovom rámci 2015 - 2024), podpory mechanizmov solidarity a re?pektovania miestnych kultúr - je potrebná zmena ekonomickej paradigmy. Ide o to, aby ?bohaté krajiny uznali a prevzali svoj sociálny a ekologický dlh ako hlavní aktéri historicky zodpovední za ?a?bu prírodných zdrojov a emisie skleníkových plynov a aby sa zaviazali k dostupnému a ú?innému financovaniu opatrení v oblasti klímy, ktoré u? nebude vytvára? dlh“.  Ako napokon dokument vyzýva, je potrebné ?zní?enie odlesňovania v?etkých biómov na nulu do roku 2030“.