杏MAP导航

Milí posluchá?i,

potom, ?o sme si v predchádzajúcej ?asti povedali nie?o o východných pokladoch v základných a najdôle?itej?ích chrámoch Ríma, dnes sa budeme venova? východnému mní?stvu a jeho prítomnosti vo ve?nom meste.

Rím v?dy vítal východných mníchov, ktorí prichádzali ako pútnici, ve?vyslanci alebo ute?enci. Klá?torné spolo?enstvá neboli v období prvej tisícro?nej cirkvi ojedinelé. Predstavujú jeden z najfascinujúcej?ích aspektov otvorenosti Ve?ného mesta vo?i Východu.

Exil sv. Atanáza z Alexandrie na Západ prispel k rozvoju mní?stva. Najmä jeho príchod do Ríma v roku 340 v sprievode mníchov Ammonia a Isidora vyvolal ?ivý záujem o mní?sky ?ivot, ako v prípade ??achti?nej Marcely, ktorej sídlo na Aventíne bolo svedkom vzniku v rokoch 382–385 mnohých cenobitických klá?torov, ?e sv. Hieronym mohol vo svojom liste 137 Principiovi napísa?: ?Rím sa stal druhým Jeruzalemom“ (Ep. 137, CSEL 56, s. 151-152). V roku 405 Giovanni Cassian po návrate z dlhých putovaní na Východe dal nový impulz tomuto ?íreniu mní?stva v Ríme.

O prítomnosti východného mní?stva sved?ia aj  náhrobné nápisy virgines (4. – 5. storo?ie), ktoré potvrdzujú tradíciu zalo?enia klá?tora mní?ok pri Sv. Lorencovi fuori le Mura, ktorých pôvod z Východu v?ak nie je istý.

Je isté, ?e východný ?enský klá?tor bol zalo?ený ur?ite v priebehu 5. storo?ia pri bazilike a katakombách S. Agnese mimo hradieb. V roku 817 grécke mní?ky nahradili latinskí reho?níci.

V?aka podpore patricija Narseta zalo?ili niektorí mnísi z Cilicie (vlasti sv. Pavla) na mieste mu?eníckej smrti apo?tola klá?tor zasvätený Theotokos a sv. Pavlovi. Po prenesení ostatkov svätého Anastasia, perzského mu?eníka (+628), bola táto nadácia nazvaná monasterium Ciliciorum sancti Vincentii et Anastasii ad Aquas Salvias. Jeho igumen sa zú?astnil na Lateránskom koncile v roku 649. Podpisy na dokumentoch tohto koncilu sú dôle?ité ako prvé spo?ahlivé svedectvá o prítomnosti východných klá?torov v Ríme. V roku 998 tu bol prijatý za mnícha sv. Bartolomej Mlad?í, neskôr zakladate? Grottaferraty. Tento klá?tor pre?iel v 12. storo?í do rúk latinských cisterciánov.

Klá?tor Sv. Sávu, najznámej?í z východných klá?torov v Ríme. Bol zalo?ený na Aventíne, s najvä??ou pravdepodobnos?ou mníchmi sabaitmi (prichádzajúcimi z klá?tora Sv. Sávu v Palestíne), koncom 6. storo?ia alebo najneskôr na za?iatku 7. storo?ia. Aj jeho igumen podpísal akty koncilu z roku 649. Niektorí mnísi boli vyslaní ako delegáti na druhý ekumenický koncil v Nicei (787). Táto mní?ska komunita, ktorá bola v kontakte so sv. Teodorom Studitom, je dolo?ená ako zmie?aná (grécko-latinská) po?as 10. storo?ia. Najneskôr v roku 1145 pre?la celá na latinský obrad.

?al?ím významným klá?torom bol klá?tor Sv. Márie a Sv. Gregora (Nazianského) v Campo Marzio. Niektoré náznaky nazna?ujú, ?e ide o grécku fundáciu z po?iatku 7. storo?ia, kde dnes stojí kostol s týmto názvom, v ktorom slú?i syrsko-katolícky klérus. Pobo?ná legenda hovorí, ?e mní?ky z klá?tora sv. Anastázie v Kon?tantínopole, aby unikli nebezpe?enstvu ikonoklastických prenasledovaní za ?ias cisárov Leona III. a Kon?tantína V., u?li v roku 750 do Ríma, kde priniesli aj telo sv. Gregora Nazianzenského. V Ríme im pápe? Zachariá? pridelil klá?tor v Campo Marzio, kde mní?ky postavili dva chrámy, jeden zasvätený Matke Bo?ej a druhý svätému Gregorovi Nazianzenskému. V 10. storo?í potom mní?ky opustili grécky obrad a prijali benediktínske pravidlá.

Klá?tor Svätých. Andreja a Lucinu alebo Monasterium Armenissarum quod appellatur Renati. Zalo?ený ako latinský klá?tor na konci 6. storo?ia, bol na za?iatku 7. storo?ia obsadený komunitou arménskych mní?ok. Aj jeho egumen podpísal akty rímskeho koncilu z roku 649. Najneskôr v 10. storo?í sa vrátil k latinskému obradu. Jeho poloha je v?ak neistá, nachádzal sa medzi Campo Marzio a Esquilino.

Klá?tor Boeziano (v súvislosti s Boethiom, cca 475-525). V biografickej správe o pápe?ovi Donovi uvedenej v Liber pontificalis (I, 348, ?. 4) sa uvádza, ?e tento pápe? (676-678) nahradil rímskymi mníchmi nestorianitas monachos syros, ktorí obývali klá?tor.

Na mieste, kde sa dnes nachádza kostol Sv. Apolinára, stál pod?a neistých tradícií kedysi klá?tor, kde na?li úto?isko grécki mnísi utekajúci pred prenasledovaním ikonoklastického cisára Leona Isaurského (717-741).

Klá?tor Sv. Silvestra alebo klá?tor SS. Stephani papae et martyris et Sylvestris papae confessoris in schola graecorum, zalo?ený pápe?om Pavlom I. (757-767) 4. júla 761, aby prijal mníchov, ktorí spievali ?almy v gréckom jazyku. V priebehu 11. storo?ia pre?iel na latinský obrad.

Klá?tor Sv. Gregora na Celiu. Okolo polovice 8. storo?ia bola skupine gréckych mníchov, ktorí utekali pred ikonoklastickým prenasledovaním, udelená mo?nos? usadi? sa v klá?tore zalo?enom svätým Gregorom Ve?kým. V zozname klá?torov intra moenia, vyhotovenom v roku 806, figuruje na tre?om mieste v poradí dôle?itosti. Je zaujímavé poznamena?, ?e zo siedmich najvä??ích rímskych klá?torov bolo pä? vedených gréckymi mníchmi. Je pravdepodobné, ?e klá?tor sa na konci 10. storo?ia vrátil benediktínom.

Klá?tor Sv. Jána Calybitu. Existencia kostola zasväteného tomuto svätému na Tiberínskej ostrove podnietila hypotézu o zalo?ení východného klá?tora, ktorý by sa datoval do 9. storo?ia.

V bazilike sv. Praxedy zalo?il pápe? Paschalis I. (817–824) klá?tor pre gréckych mníchov (Liber pontificalis II, 79 a 106), ktorý bol nahradený ?enským klá?torom, ak je pravda, ?e Theodora episcopa z nápisu v kaplnke sv. Zenona v spomínanej bazilike ozna?uje abaty?u klá?tora. Tu v roku 869 zlo?il mní?sku prísahu Kon?tantín Filozof, prijal meno Cyril a zostal tu a? do svojej smrti. Klá?tor pre?iel na mníchov z Vallombrosy na konci 12. storo?ia.

Klá?tor Sv. Cesario Graecorum in Palatio. Okolo roku 825 je na Palatínskom vrchu dolo?ená prítomnos? gréckej komunity. V roku 990 tu zomrel S. Sáva il Giovane. Tento klá?tor tu existoval a? do 14. – 15. storo?ia.

Klá?tor Sv. Vavrinca a ?tefana na cintoríne Verano. Klá?tor Sv. Vavrinca, zalo?ený pápe?om Hilariom (461-478) ved?a baziliky s rovnakým názvom (mimo múrov), bol pápe?om Levom IV. (847-855) pripojený k susednému klá?toru Sv. ?tefana a zverený gréckym mníchom. Igumen Arsenius dal zrekon?truova? baziliku sv. Vavrinca, kde spo?ívajú ostatky prvomu?eníka. V 10. storo?í ho nahradili benediktínski mnísi.

Klá?tor S. Basilio in scala mortuorum in Foro Augusti. I?lo o grécky klá?tor, ktorého existencia je dolo?ená dokumentom z 25. marca 955. V roku 1230 sa tu usadili rytieri z Rodosu.

Klá?tor sv. Bonifáca a Alexeja na Aventíne. Klá?tor zalo?il Sergio, metropolita Damasku (977-981), s povolením pápe?a Benedikta VII. (974-983). Benediktíni nahradili gréckych mníchov okolo 12. storo?ia.

Asi najdôle?itej?ím a dodnes funk?ným a jediným východným klá?torom v Ríme je Opátsvo v Grottaferrate. Opatstvo Santa Maria di Grottaferrata, vzniklo na za?iatku 11. storo?ia, práve v ?ase, ke? východné klá?torné tradície v rímskych regiónoch postupne upadali. Zalo?ili ju grécki mnísi z ju?ného Talianska, ktorí utekali pred saracénskymi nájazdmi. Pod vedením svätého Nila z Rossana ich s ve?kou priazňou prijal Gregor I., gróf z Tuscolo, ktorý im poskytol pozemky na zalo?enie nového klá?tora. Svätý Nil zomrel v roku 1004, ale stavby sa rozvíjali tak rýchlo, ?e 17. decembra 1024 pápe? Ján XIX., sám, syn Gregora z Tuscula, mohol vysväti? chrám postavený v románskom ?týle v ?ase svätého Bartolomeja Mlad?ieho, u?eníka a ?ivotopiscov svätého Nila.

Mní?sky ?ivot svätého Nila a jeho u?eníkov bol zasadený do cenobitického ducha in?pirovaného studitskou ?piritualitou, ale zachovával hodnoty pôvodného pustovníctva zdedené od ich otcov a odohrával sa v kontexte kultúrnych, teologických, duchovných a liturgických tradícií gréckej cirkvi. Je vhodné pripomenú? prínos prvých generácií k hagiografii, innofografii a byzantskej hudbe. Po?as dvadsiatich piatich rokov, v druhej polovici 12. storo?ia, sa komunita musela uchýli? do Subiaca kvôli vojnovým udalostiam, ktoré pusto?ili región.

14. a 15. storo?ie boli ve?mi temnými obdobiami, po?as ktorých silné vonkaj?ie vplyvy výrazne zmenili charakter klá?tora. V odli?nom kontexte sa od 17. storo?ia ?iasto?ne obnovila tradi?ná línia a viacerí ?lenovia komunity v Grottaferrate prispeli k zachovaniu znalosti gréckych tradícií v Ríme.

Klá?tor bol viackrát ohrozený zru?ením, a to bu? z ekonomických dôvodov zo strany politických síl, ako napríklad po?as francúzskej okupácie alebo po zru?ení Pápe?ského ?tátu, alebo z cirkevných dôvodov. V?dy v?ak existoval argument, ktorý zastavil v?etky negatívne opatrenia: ako jediný klá?tor gréckeho obradu existujúci v Ríme a na Západe, opátstvo Grottaferrata predstavuje nezamenite?né dedi?stvo neocenite?ného nábo?enského a kultúrneho významu, ktoré obohacuje samotnú rímsku cirkev a prejavuje jej univerzálnos?. Práve túto hodnotu chcel pápe? Lev XIII zdôrazni?, ke? ho nazval ?východným klenotom v pápe?skej trojkorune“.

V posledných sto rokoch bola v súlade s usmerneniami pápe?a Leva XIII. o?ivená vlastná tradícia. Aj dnes, napriek kríze mní?skych povolaní, sa liturgický ?ivot odohráva pod?a byzantskej tradície s taliansko-gréckymi zvlá?tnos?ami. Ve?mi cenné je kni?né dedi?stvo s vzácnou zbierkou gréckych rukopisov a archívne dedi?stvo. Opátstvo je tie? sídlom ?tudijných konferencií a cyklu predná?ok o histórii, liturgii, spiritualite a sakrálnom umení. Komunita, ktorá sa v posledných rokoch mierne o?ivila, má asi desa? mníchov.