杏MAP导航

Potom, ?o sme si v predchádzajúcej relácii predstavili nieko?ko osobností Východu, ako Cyril a Metod, ale aj neskor?ieho Izidora Kyjevského ?i kardinála Bessariona, ktorí pôsobili tu v Ríme, dnes si povieme nie?o bli??ie o východných pokladoch nachádzajúcich sa v najvä??ích rímskych svätyniach.

Bazilika svätého Petra
Je nielen najvy??ím chrámom kres?anstva, ale dnes sa prezentuje aj ako najvýznamnej?í východný relikviár v Ríme. Pod jej kupolou, ktorá je koncipovaná ako replika kupoly Hagie Sofie, a pod baldachýnom zo skrútených st?pov pripomínajúcich ornamenty jeruzalemského chrámu le?ia pozostatky svätého Petra. Pod oltárom svätého Jozefa Remeselníka spo?ívajú pozostatky apo?tolov ?imona a Júdu. Hlava apo?tola svätého Andreja, ktorú pravoslávni v ?ase osmanskej invázie zverili Rímu, bola v roku 1977 vrátená metropolitovi Patrasu. Relikviár bol ulo?ený za balkónom nad sochou svätej Veroniky. E?te vy??ie, nad pendantívmi a oblúkmi kupoly, mo?no ?íta? Je?i?ove slová Petrovi: ?Tu es Petrus et super hanc petram aedificabo Ecclesiam meam et tibi dabo claves regni caelorum“ (Mt 16, 18–19).

Oproti svätému Ambrózovi a svätému Augustínovi, doktorom západnej Cirkvi, reprezentujú svätý Ján Zlatoústy a svätý Atanáz Ve?ký grécku patristickú tradíciu v bernolákovskom súbore katedry sv. Petra (apsidy baziliky). Ostatky tých, ktorých byzantská tradícia oslavuje sviatkom ?Troch hierarchov“, sa tie? nachádzajú v tejto impozantnej bazilike: relikvie svätého Jána Chryzostoma a svätého Gregora z Nazianzu boli do Ríma privezené okolo 8. storo?ia a pod?a tradície boli ulo?ené pod oltárom kaplnky kanonikov a kaplnky Panny Márie Pomocnice. V prednej ?asti baziliky, po pravej strane, sa nachádza oltár svätého Bazila, ktorému dominuje mozaika zobrazujúca tohto prvého kapadóckeho teológa po?as slávenia Bo?skej liturgie, s vyobrazením mladého proariánskeho cisára Valensa, ktorý pri?iel zatknú? tohto ve?kého obhajcu bo?stva Svätého Ducha, ako padá na zem pred ve?kým tajomstvom liturgie. Pod oltárom svätého Bazila le?í telo mu?eníka svätého Jozafata Kuncevi?a, ktorý svojou krvou dosved?il príslu?nos? ku katolíckej viere a vernos? pápe?ovi.

V ?avej ?asti sa nachádza oltár mu?eníckej smrti svätého Petra, v ktorom je ulo?ený sarkofág pápe?a Leva IX., ktorý zomrel v roku 1054, krátko pred aktom, ktorý mal symbolizova? pretrhnutie spolo?enstva medzi rímskou cirkvou a kon?tantínopolským patriarchom Michalom Cerulariom. Stalo sa tak prostredníctvom výmeny exkomunikácií, ktorých pripomienka bola z Cirkvi odstránená slávnostným bilaterálnym aktom – tak na katolíckej, ako aj na pravoslávnej strane – v roku 1965, ako to pripomína kamenný nápis v gré?tine a latin?ine na svätých dverách baziliky. Pri centrálnych dverách portika sú ve?ké bronzové tabule zobrazujúce Krista, Pannu Máriu, svätých Petra a Pavla a ich mu?enícku smr?. Pripomínajú Ferrarsko-florentský koncil z rokov 1438 – 1439 (vylodenie v Benátkach a privítanie cisára Jána Paleológa a kon?tantínopolského patriarchu Jozefa) a Rímsky koncil z roku 1440 (plné spolo?enstvo koptského patriarchu a arménskeho katolikosa). Ne?aleko chóru kanonikov sa nachádza hrob pápe?a Inocenta VIII., ktorý je zobrazený, ako dr?í v ruke hrot kopije svätého Longina, rímskeho stotníka, ktorý prebodol Kristovo srdce na krí?i a ktorého relikviu daroval tomuto pápe?ovi turecký sultán Bajazet. Apo?toli Slovanov Cyril a Metod majú svoju kaplnku v krypte a svoj medailón na pravej strane baziliky ved?a oltára svätého Václava.

Bazilika sv. Pavla za hradbami
Spolu s telom apo?tola Pavla sa tu uchovávajú aj pozostatky jeho ?iaka Timoteja, pova?ovaného za prvého biskupa Efezu. Séria medailónov pápe?ov, obnovená po po?iari v júli 1823, nám pripomína, ?e po?as prvého tisícro?ia vystriedalo na katedre sv. Petra jedenás? pápe?ov gréckeho pôvodu (pápe?i Evaristus, Telesfor, Hyginus, Anterus, Sixtus II., Eusébius, Zosimus, Teodoret, Zachariá? a pápe?i Ján VI. a Ján VII.), ?es? biskupov sýrskeho pôvodu (pápe?i Anicét, Sergius I., Gregor III., Ján V., Sisinius a Kon?tantín) a jeden pápe? z Epiru (svätý Eleutérius); na konci stredoveku tu bol aj krétsky pápe? Alexander V. Philagathos. V celkovom zozname chýba e?te Dioskuros, pôvodom z Alexandrie.

V Eucharistickej kaplnke je byzantská mariánska mozaika jedným z nespo?etných príkladov byzantského umenia alebo umenia v byzantskom ?týle, ktoré zdobia kostoly v Ríme, kam sa po?as storo?í ikonoklastického boja uchýlilo nemálo orientálnych umelcov. Oltáre po stranách, vyrobené z malachitu, sú darom ruského cára Alexandra; alabastrové st?py opreté o zadnú stenu ponúkol egyptský vicekrá? Mohamed, islamskej viery. Antické bronzové dvere baziliky, odliate v Kon?tantínopole na náklady Pantaleoneho, bohatého ob?ana Amalfi, v 11. storo?í na objednávku biskupa Ildebranda (neskor?ieho pápe?a Gregora VII., vtedaj?ieho správcu baziliky), boli vá?ne po?kodené pri po?iari v roku 1823; po trpezlivom re?taurovaní sú dnes uchovávané v múzeu baziliky a nápisy v gré?tine a sýr?ine sú na nich ?itate?né dodnes. Taliansko-byzantskou in?piráciou sú aj dne?né bronzové a strieborné dvere od Antonia Marainiho, ktoré ich nahradili.

Bazilika Santa Maria Maggiore
Slávne mozaiky na triumfálnom oblúku a v lodi (tajomstvá detstva Spasite?a, dejiny ?idovského národa od Abraháma po vstup do zas?úbenej zeme) pripomínajú vyhlásenie titulu Theotokos (Matka Bo?ia), ktorý Márii udelil Efezský koncil v roku 431. Vpredu, pod oltárom, je uchovávaná relikvia betlehemských jasli?iek, zasadená do rámu z egyptského alabastru a iného mramoru z Východu.
V bazilike sa uchováva aj najvzácnej?ia rímska ikona, v poslednej dobe preslávená najmä pápe?om Franti?kom – Salus Populi Romani, ikona Bohorodi?ky, Záchrany rímskeho ?udu, ktorá sa pripisuje apo?tolovi sv. Luká?ovi.

Bazilika sv. Klimenta
Táto bazilika sa spája s mu?eníckou smr?ou svätého Ignáca Antiochijského v amfiteátri (Koloseu) a s prenesením ostatkov pápe?a svätého Klimenta, ktoré – ako sme u? spomenuli – na?iel na Chersone Kon?tantín Filozof (svätý Cyril) a spolu so svojím bratom svätým Metodom ich priniesol do Ríma. Tieto udalosti ilustrujú ma?by a fresky v hornej ?asti a v krypte tejto baziliky, kam boli kedysi stratené Kon?tantínove (Cyrilove) ostatky prinesené spä?. V urne vlo?enej do hlavného oltára sa nachádzajú relikvie sv. Ignáca Antiochijského.