Teologické aspekty Jubilea (7): Východné poklady v rímskych bazilikách
Potom, čo sme si v predchádzajúcej relácii predstavili niekoľko osobností Východu, ako Cyril a Metod, ale aj neskoršieho Izidora Kyjevského či kardinála Bessariona, ktorí pôsobili tu v Ríme, dnes si povieme niečo bližšie o východných pokladoch nachádzajúcich sa v najväčších rímskych svätyniach.
Bazilika svätého Petra
Je nielen najvyšším chrámom kresťanstva, ale dnes sa prezentuje aj ako najvýznamnejší východný relikviár v Ríme. Pod jej kupolou, ktorá je koncipovaná ako replika kupoly Hagie Sofie, a pod baldachýnom zo skrútených stĺpov pripomínajúcich ornamenty jeruzalemského chrámu ležia pozostatky svätého Petra. Pod oltárom svätého Jozefa Remeselníka spočívajú pozostatky apoštolov Šimona a Júdu. Hlava apoštola svätého Andreja, ktorú pravoslávni v čase osmanskej invázie zverili Rímu, bola v roku 1977 vrátená metropolitovi Patrasu. Relikviár bol uložený za balkónom nad sochou svätej Veroniky. Ešte vyššie, nad pendantívmi a oblúkmi kupoly, možno čítať Ježišove slová Petrovi: „Tu es Petrus et super hanc petram aedificabo Ecclesiam meam et tibi dabo claves regni caelorum“ (Mt 16, 18–19).
Oproti svätému Ambrózovi a svätému Augustínovi, doktorom západnej Cirkvi, reprezentujú svätý Ján Zlatoústy a svätý Atanáz Veľký grécku patristickú tradíciu v bernolákovskom súbore katedry sv. Petra (apsidy baziliky). Ostatky tých, ktorých byzantská tradícia oslavuje sviatkom „Troch hierarchov“, sa tiež nachádzajú v tejto impozantnej bazilike: relikvie svätého Jána Chryzostoma a svätého Gregora z Nazianzu boli do Ríma privezené okolo 8. storočia a podľa tradície boli uložené pod oltárom kaplnky kanonikov a kaplnky Panny Márie Pomocnice. V prednej časti baziliky, po pravej strane, sa nachádza oltár svätého Bazila, ktorému dominuje mozaika zobrazujúca tohto prvého kapadóckeho teológa počas slávenia Božskej liturgie, s vyobrazením mladého proariánskeho cisára Valensa, ktorý prišiel zatknúť tohto veľkého obhajcu božstva Svätého Ducha, ako padá na zem pred veľkým tajomstvom liturgie. Pod oltárom svätého Bazila leží telo mučeníka svätého Jozafata Kunceviča, ktorý svojou krvou dosvedčil príslušnosť ku katolíckej viere a vernosť pápežovi.
V ľavej časti sa nachádza oltár mučeníckej smrti svätého Petra, v ktorom je uložený sarkofág pápeža Leva IX., ktorý zomrel v roku 1054, krátko pred aktom, ktorý mal symbolizovať pretrhnutie spoločenstva medzi rímskou cirkvou a konštantínopolským patriarchom Michalom Cerulariom. Stalo sa tak prostredníctvom výmeny exkomunikácií, ktorých pripomienka bola z Cirkvi odstránená slávnostným bilaterálnym aktom – tak na katolíckej, ako aj na pravoslávnej strane – v roku 1965, ako to pripomína kamenný nápis v gréčtine a latinčine na svätých dverách baziliky. Pri centrálnych dverách portika sú veľké bronzové tabule zobrazujúce Krista, Pannu Máriu, svätých Petra a Pavla a ich mučenícku smrť. Pripomínajú Ferrarsko-florentský koncil z rokov 1438 – 1439 (vylodenie v Benátkach a privítanie cisára Jána Paleológa a konštantínopolského patriarchu Jozefa) a Rímsky koncil z roku 1440 (plné spoločenstvo koptského patriarchu a arménskeho katolikosa). Neďaleko chóru kanonikov sa nachádza hrob pápeža Inocenta VIII., ktorý je zobrazený, ako drží v ruke hrot kopije svätého Longina, rímskeho stotníka, ktorý prebodol Kristovo srdce na kríži a ktorého relikviu daroval tomuto pápežovi turecký sultán Bajazet. Apoštoli Slovanov Cyril a Metod majú svoju kaplnku v krypte a svoj medailón na pravej strane baziliky vedľa oltára svätého Václava.
Bazilika sv. Pavla za hradbami
Spolu s telom apoštola Pavla sa tu uchovávajú aj pozostatky jeho žiaka Timoteja, považovaného za prvého biskupa Efezu. Séria medailónov pápežov, obnovená po požiari v júli 1823, nám pripomína, že počas prvého tisícročia vystriedalo na katedre sv. Petra jedenásť pápežov gréckeho pôvodu (pápeži Evaristus, Telesfor, Hyginus, Anterus, Sixtus II., Eusébius, Zosimus, Teodoret, Zachariáš a pápeži Ján VI. a Ján VII.), šesť biskupov sýrskeho pôvodu (pápeži Anicét, Sergius I., Gregor III., Ján V., Sisinius a Konštantín) a jeden pápež z Epiru (svätý Eleutérius); na konci stredoveku tu bol aj krétsky pápež Alexander V. Philagathos. V celkovom zozname chýba ešte Dioskuros, pôvodom z Alexandrie.
V Eucharistickej kaplnke je byzantská mariánska mozaika jedným z nespočetných príkladov byzantského umenia alebo umenia v byzantskom štýle, ktoré zdobia kostoly v Ríme, kam sa počas storočí ikonoklastického boja uchýlilo nemálo orientálnych umelcov. Oltáre po stranách, vyrobené z malachitu, sú darom ruského cára Alexandra; alabastrové stĺpy opreté o zadnú stenu ponúkol egyptský vicekráľ Mohamed, islamskej viery. Antické bronzové dvere baziliky, odliate v Konštantínopole na náklady Pantaleoneho, bohatého občana Amalfi, v 11. storočí na objednávku biskupa Ildebranda (neskoršieho pápeža Gregora VII., vtedajšieho správcu baziliky), boli vážne poškodené pri požiari v roku 1823; po trpezlivom reštaurovaní sú dnes uchovávané v múzeu baziliky a nápisy v gréčtine a sýrčine sú na nich čitateľné dodnes. Taliansko-byzantskou inšpiráciou sú aj dnešné bronzové a strieborné dvere od Antonia Marainiho, ktoré ich nahradili.
Bazilika Santa Maria Maggiore
Slávne mozaiky na triumfálnom oblúku a v lodi (tajomstvá detstva Spasiteľa, dejiny židovského národa od Abraháma po vstup do zasľúbenej zeme) pripomínajú vyhlásenie titulu Theotokos (Matka Božia), ktorý Márii udelil Efezský koncil v roku 431. Vpredu, pod oltárom, je uchovávaná relikvia betlehemských jasličiek, zasadená do rámu z egyptského alabastru a iného mramoru z Východu.
V bazilike sa uchováva aj najvzácnejšia rímska ikona, v poslednej dobe preslávená najmä pápežom Františkom – Salus Populi Romani, ikona Bohorodičky, Záchrany rímskeho ľudu, ktorá sa pripisuje apoštolovi sv. Lukášovi.
Bazilika sv. Klimenta
Táto bazilika sa spája s mučeníckou smrťou svätého Ignáca Antiochijského v amfiteátri (Koloseu) a s prenesením ostatkov pápeža svätého Klimenta, ktoré – ako sme už spomenuli – našiel na Chersone Konštantín Filozof (svätý Cyril) a spolu so svojím bratom svätým Metodom ich priniesol do Ríma. Tieto udalosti ilustrujú maľby a fresky v hornej časti a v krypte tejto baziliky, kam boli kedysi stratené Konštantínove (Cyrilove) ostatky prinesené späť. V urne vloženej do hlavného oltára sa nachádzajú relikvie sv. Ignáca Antiochijského.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.