杏MAP导航

Rím sa od svojho vzniku prezentoval ako strá?ca orientálneho východného dedi?stva. Jeho zalo?enie sa spája s príchodom Aenea, mô?eme poveda?, ute?enca z dobytia Tróje, predka Romula a Rema, do Ostie. Pri koreňoch jeho kultúry stojí etruský národ, ktorý pod?a historických údajov pri?iel z ?alekej Lýdie v srdci Malej Ázie. Umenie a nábo?enstvo Rimanov tak výslovne ?erpalo z gréckej filozofie ?i mytológie a preberalo ?al?ie orientálne prvky ( ako egyptské, ?i sýrske at?.).

Toto preberanie sa netýkalo iba svetskej kultúry, ale samozrejme ?e aj kres?anstva. Východné kres?anské spomienky, ktoré obohacujú dedi?stvo mesta Ríma, sú také po?etné, ?e by sa Rím dal pova?ova? za fragment Východu na brehu rieky Tiber. Je zrejmé, ?e práve z Blízkeho východu sa kres?anstvo dostalo do srdca Rímskej rí?e a do samotného Ríma, caput mundi. U? svätý Irenej poukázal na univerzálny rozmer Ríma, hlavného mesta rí?e, obývaného obyvate?mi zo v?etkých regiónov. Ten istý doktor Cirkvi zdôraznil, ?e svätí Peter a Pavol, knie?atá apo?tolov, po prijatí bo?ského svetla na Východe ho priniesli do Ríma a svojím slovom a najmä mu?eníckou smr?ou mesto pokres?an?ili. Okrem nich sa s Urbe spájajú najmä ?al?í apo?toli. Ve?né mesto úctivo uchováva relikvie svätých Filipa a Jakuba (Bazilika dvanástich svätých apo?tolov), ?imona a Júdu Tadeá?a (Vatikánska bazilika) a Bartolomeja (v jemu zasvätenom chráme).

V prvom tisícro?í bolo najmenej pätnás? pápe?ov z Východu. Od 7. do 9. storo?ia viedli politické a cirkevné okolnosti k ve?kému prílevu východných obyvate?ov, najmä mníchov, do Ríma. V dlhom zozname východných svätcov a kultúrnych mu?ov, ktorí pri?li do Ríma, sa obmedzíme na spomenutie nieko?kých. Z najvýznamnej?ích spomenie, nám dobre známych Cyrila (826 - 869) a svätého Metoda (815 - 885). Nazývame ich ?apo?tolmi Slovanov“. Ich históriu hlavne mi na Slovensku ve?mi dobre poznáme. Bratia sa narodili v gréckej rodine vysokých úradníkov v Solúne. Metod sa po tom, ?o bol istý ?as správcom slovanskej provincie Byzantskej rí?e, stal mníchom na hore Olymp v Bitýnii. Kon?tantín, ktorý prijal meno Cyril a? v roku 868 pri svojom mní?skom svätení v Ríme, sa stal profesorom filozofie v Kon?tantínopole. V rokoch 860 - 861 boli obaja bratia poverení diplomatickou misiou ku Kazarom na severnom Kaukaze. V roku 862 ich cisár Michal III. poslal ako misionárov na Ve?kú Moravu. Pred odchodom z Kon?tantínopolu Kon?tantín vyna?iel hlaholiku, a tak sa stal iniciátorom slovanskej literatúry. Obaja bratia prelo?ili Sväté písmo, liturgické texty a niektoré diela cirkevných otcov. O nieko?ko rokov neskôr odcestovali do Ríma, aby si dali potvrdi? svoje apo?tolské poslanie. Kon?tantín Cyril tu zomiera a jeho telo bolo slávnostne ulo?ené v Bazilike svätého Klementa. Pod?a tradície to boli oni, kto preniesol relikvie svätého Klementa z Krymu do Ríma. Metod bol potom vysvätený za biskupa a vrátil sa na Moravu. Vo franských kruhoch sa stretol so silnou opozíciou a dokonca bol dva roky väznený. O jeho prepustenie sa zaslú?il pápe? Ján VIII. Neskôr Metodovi ?iaci nadviazali na jeho apo?tolát a kultúrnu ?innos? na slovanskom Balkáne. V roku 1980 vyhlásil svätý Ján Pavol II. svätých Cyrila a Metoda za patrónov Európy a venoval im a ich úlohe encykliku Slavorum Apostoli. Dve ve?ké postavy vplyvných byzantských cirkevníkov a humanistov na koncile Únie vo Florencii si zaslú?ia osobitnú zmienku, preto?e zohrali dôle?itú úlohu pri ?írení gréckej a byzantskej kultúry v Ríme, Taliansku na na?om území a inde. Samozrejme, ?e ide, len o krátku spomienky na týchto na?ich velikánov, o ktorým by sa dalo tu v Ríme ve?mi ve?a rozpráva?.

 V kontexte velikánov ?al?ou významnou osobnos?ou Východu, ktorá pozna?ila západnú cirkev a kultúru bol aj kardinál Bessarion (1402-1472). Narodil sa v Trebizonde (Malej Ázii) v roku 1402, mní?sku profesiu zlo?il v roku 1423. V rokoch 1431 a? 1436 bol ?tudentom posledného ve?kého byzantského filozofa Georga Gemista Plethona. V jeho osobe sa spájala zbo?nos? mnícha, humanizmus filozofa, rozh?adenos? teológa ?iveného u?ením cirkevných otcov a obratnos? diplomata. V roku 1437 bol zvolený za biskupského stolca v Nicei a v nasledujúcich rokoch bol ?lenom gréckej delegácie na koncile Ferrarsko-florentskej únie. Je to on, kto v mene kon?tantínopolského patriarchátu spolu s kardinálom G. Cesarinim vyhlasuje 6. júla 1439 vo florentskej katedrále úniu. V tom istom ?ase sa vrátil do Byzancie a jasne kon?tatoval nepopularitu únie. V roku 1440 sa vrátil do Talianska, pri?om sa medzitým stal kardinálom. Posledných tridsa? rokov svojho ?ivota strávil v Taliansku a západnej Európe. Ve?mi sa usiloval o to, aby sa grécke dedi?stvo dostalo do povedomia Západu, a to tak svetského, ako aj kres?anského, a bol jedným z hlavných propagátorov renesancie gréckych ?túdií v Európe. V roku 1468 daroval Benátkam svoju rozsiahlu kni?nicu gréckych rukopisov. V roku 1462 bol vymenovaný za archimandritu starobylého klá?tora Grottaferrata. Zaslú?il sa o obnovu opátstva a reformu ostatných gréckych klá?torov v Taliansku. Po zániku Byzantskej rí?e v roku 1453 vynalo?il v?etok svoj vplyv na materiálnu a morálnu pomoc svojim krajanom v exile a na mobilizáciu západných ?tátov v prospech oslobodenia Kon?tantínopolu. Zomrel v roku 1472 po návrate z misie vo Francúzsku a bol pochovaný v Bazilike dvanástich svätých apo?tolov v Ríme v pohrebnej kaplnke, ktorú sám dal postavi?.

Medzi významné osobnosti Východu patrí aj Izidor Kyjevský, metropolita a kardinál (1380/1390 - 1463). Pochádzal z Peloponézu, stal sa mníchom ako budúci kardinál Bessarion a podobne ako on bol ?iakom Georga Gemista Pletoneho. V roku 1434 ho cisár Ján VIII. poslal ako gréckeho zástupcu na koncil v Bâle a krátko po návrate do Kon?tantínopolu bol zvolený za metropolitu Kyjeva a celej Rusi. Bol posledným Grékom, ktorý zastával túto metropolitnú hodnos?. Do Moskvy pri?iel a? v roku 1437. Na Florentskom koncile bol prítomný medzi byzantskou skupinou na ?ele ruskej delegácie. Napriek opa?nému názoru svojich poradcov podpísal akt únie. Po návrate do svojej metropoly vyhlásil úniu v Moskve. Po nieko?kých dňoch ho v?ak ve?koknie?a Bazil II. dal zatknú? a uväzni?. Medzitým ho pápe? Eugen IV. vymenoval za kardinála. Izidorovi sa podarilo ujs? a vrátil sa do Ríma. Bol to on, kto 12. decembra 1452 ako pápe?ský legát vyhlásil úniu so svätou ?ofiou Kon?tantínopolskou. V posledných mesiacoch sa zú?astnil na hrdinskej obrane hlavného mesta proti osmanským útokom a pri páde Kon?tantínopolu 29. mája 1453 bol uväznený. Opä? sa mu podarilo uchýli? do Ríma, kde strávil zvy?ok ?ivota a sna?il sa zmobilizova? západné sily na oslobodenie Byzancie. Podobne ako Bessarion bol mu?om Cirkvi a humanistom, ktorý sa staral o zachovanie a odovzdávanie pokladov helenistickej a byzantskej kultúry.