杏MAP导航

Milí posluchá?i, potom, ?o sme si v predchádzajúcich reláciách povedali nie?o v?eobecne o jubileu, teraz sa na chví?ku zastavíme pri niektorých konkrétnych aktivitách. Ka?dá ?innos? Cirkvi je na Bo?iu slávu a spásu du?í, pod?a hesla ?Salus animarum suprema lex“. Jubileum 2025 sa teda zameriava na ten istý cie?: prija? nádej, ktorú nám Otec zadarmo ponúka v dare svojho Syna, ktorý za nás zomrel a vstal z m?tvych, a v Duchu Svätom, ktorý sa vlieva do na?ich s?dc, a zároveň oslavova? Boha, preto?e liturgia je jeho darom pre nás a my mô?eme ponúknu? len to, ?o nám dal. ?Tvoje z tvojho Tebe priná?ame za v?etkých a pre v?etko!“

Na dosiahnutie tohto cie?a po?as Svätého roka je potrebné dielo hlbokej vonkaj?ej a vnútornej obnovy zo strany ka?dej kres?anskej Cirkvi. Takáto obnova zodpovedá aj naliehavosti, ktorú cirkvi nemô?u odklada?, preto?e ju po?adujú veriaci, ktorí tú?ia po spolupráci so svojimi pastiermi na obnove ?ivotaschopnosti in?titúcie a gest Cirkvi v ?ase, ke? sociálne a politické bolesti a silné kultúrne výzvy spôsobujú, ?e oby?ajné opakovanie minulých gest nesta?í, a namiesto toho si vy?adujú odvá?ne rozhodnutia, aby si kres?ania plne uvedomovali, ?omu veria, a boli dôveryhodnými svedkami svojej viery. Jedno z úsilí aj poslednej synody o synodalite. Takáto obnova sa týka základných pilierov na?ej viery, ako sú Bo?ie slovo, Eucharistia, liturgia, modlitba, pôst a pod.

Východiskom ka?dej obnovy je po?úvanie Bo?ieho slova, ktoré je základným a podstatným aspektom liturgie. Konkrétnou snahou východných katolíckych cirkví je venova? osobitnú pozornos? liturgickým homíliám, nikdy ich nevynecháva?, ke? to vy?adujú normy Cirkvi, pripravova? ich s modlitbou a ?túdiom a dba? na to, aby re?pektovali svoj správny ?áner v kontexte slávenia (porov. Evangelii gaudium, 135 - 144) a boli zakorenené vo Svätom písme a liturgických textoch, vyhýbajúc sa tomu, aby sa redukovali na re?i okolností. Nemo?no zabúda?, ?e homília je vo v?etkých cirkvách obvyklým a v mnohých prípadoch jediným spôsobom formácie dospelých veriacich. Preto cirkevní otcovia hovorili o ?dvoch stoloch“, ktoré ponúkajú pokrm v liturgických tajomstvách: stole Pánovej ve?ere a stole jeho slova. 

Jubileum je pre východné katolícke cirkvi vzácnou príle?itos?ou, aby sa usilovali o stále hlb?ie poznanie vlastného dedi?stva a pokynov magistéria Cirkvi, ako o ňom vydáva? svedectvo v sú?asnom svete: ?Pozna?, uctieva?, zachováva? a podporova? ve?mi bohaté liturgické a duchovné dedi?stvo Východu má mimoriadny význam pre verné zachovávanie plnosti kres?anskej tradície a pre dosiahnutie zmierenia kres?anov Východu a Západu“ (Unitatis redintegratio, 15). Je zrejmé, ?e táto úloha sa týka predov?etkým samotných východniarov. A tu sú pozvaní práve pastieri, aby stanovili konkrétne spôsoby, ako to dosiahnu?, a aby vytvorili vhodné príle?itosti na vä??ie osvojenie si liturgického a duchovného dedi?stva, na dôstojné a slávnostné slávenie tajomstva pod?a vlastnej tradície, aby liturgia skuto?ne formovala srdcia a mysle a ukázala, ako ve?mi jej nádhera obohacuje univerzálnu Cirkev. 

Vzh?adom na osobitnú povahu jubilea, ktoré znamená radikálne obrátenie srdca, venujú východné katolícke cirkvi osobitnú pozornos? tomu, aby ?o najlep?ie vyu?ili pôstne obdobie, v ktorom sa práve nachádzame. U? aj v minulej ?asti sme sa konkrétne venovali tejto téme, lebo ide o naozaj ve?mi dôle?itý prvok jubilea, aby veriaci mohli prija? a pre?i? silu pokánia a zmierenia, ktorú nám Boh ponúka. Aj tu sú pastieri pozvaní, vzh?adom na konkrétnu tradíciu, zasväcova? ?udí do tohto hlbokého tajomstva, tak blízkeho Východu.

Východné cirkvi sa vyzna?ujú vernos?ou pôstnej praxi. Prajem si, aby tento Svätý rok bol naozaj príle?itos?ou pre východné katolícke cirkvi prehodnoti? svoje vlastné pastora?né pokyny týkajúce sa pôstu, aby mu vrátili dôle?itos?, ktorú si zaslú?i v oblasti kres?anskej askézy, tak ako to mnohí, preva?ne star?í ?udia, e?te niekde praktizujú, lebo si to pamätajú zo svojich mladých ?ias. Nech sa pôstna prax stane v?dy viac a viac prí?a?livou práve pre mladú generáciu, ktorá dnes omnoho viac ako v minulosti odpovedá na výzvy doby.

U? sa spomínalo, ?e je vhodné obnovi? plnos? slávenia ve?kono?ného tajomstva hlavne po?as Ve?kého tý?dňa a najmä po?as Ve?kono?nej vigílie. Svätý rok je ideálnym kontextom na to, aby sa najmä dve liturgické gestá slávili spôsobom, ktorý im prislúcha, pri?om sa upustí od akéhoko?vek opa?ného pou?ívania, ktoré zatemňuje plné chápanie gesta, ktoré kres?anský Východ neustále zachováva vo svojej celistvosti: a to konkrétne krst sa má slávi? ponorením (porov. In?trukcia, cit. 48) a Eucharistia sa má v?dy rozdáva? pod obojím spôsobom konsekrovaného chleba a vína (porov. In?trukcia, cit. 59). 

Bo?ie chvály a modlitba ?asoslova osobitným spôsobom ukazujú význam a krásu kres?anskej modlitby v ?ase. Mní?ske spolo?enstvá východných katolíckych cirkví a, pokia? je to mo?né, aj iné reho?né spolo?enstvá nech chvália Boha vo Svätom roku s osobitnou vá?nos?ou a nech vyu?ívajú príle?itos? na rast v poznaní a porozumení nádherných textov, ktoré im Cirkev zveruje. To isté nech sa robí aj v seminároch, aby liturgia bola prvou ?kolou pre tých, ktorí sa pripravujú na posvätnú slu?bu. Treba vynalo?i? v?etko úsilie, aby sa aj v katedrálnych chrámoch a farnostiach obnovila starobylá prax spolo?ného slávenia bo?ských chvál, najmä v nedele a sviatky, kde zanikla, a aby sa udr?ala a posilnila tam, kde sa zachovala. Tieto a mnohé ?al?ie priania sú sú?as?ou manuálu, ktorý pre tento jubilejný rok pripravilo Dikastérium pre východné cirkvi pre svojich veriacich. V tomto manuáli sa okrem iného pí?e: 

 ?Východné katolícke cirkvi sú cirkvami, ktoré sú aj dnes hlboko zranené a potrebujú lásku, starostlivos? a nádej,“ ako sa uvádza v úprimnej výzve, ktorú pápe? Franti?ek adresoval ú?astníkom zhroma?denia Diela pomoci východným cirkvám (27. júna 2024): ?Sú to cirkvi, ktoré treba milova?: strá?ia jedine?né duchovné a sapienciálne tradície a majú nám ?o poveda? o kres?anskom ?ivote, synodalite, liturgii. Spomeňme si na prvých otcov, koncily, mní?stvo – neocenite?né poklady pre Cirkev. [...] Táto krása je v?ak zranená. To?ko východných cirkví je rozdrvených ?a?kým krí?om a stali sa ?mu?eníckymi cirkvami“: nesú v sebe Kristove stigmy. Áno, tak ako bolo Pánovo telo prebodnuté klincami a kopijou, tak aj mnohé východné spolo?enstvá sú zranené a krvácajú kvôli konfliktom a násiliu, ktorým trpia. Spomeňme si na niektoré miesta, kde ?ijú: Svätá zem, Ukrajina, Sýria, Libanon, celý Blízky východ, Kaukaz a Tigraj. Práve tam, kde ?ije ve?ká ?as? východných katolíkov, zúria ohavným spôsobom barbarstvá vojny.“

Milí posluchá?i, od budúcej katechézy za?neme spolo?ne objavova? miesta v Ríme spojené s Východom a jeho rozmanitými tradíciami.