杏MAP导航

Dobré zdravie, pokoj vo svete ?i v rodine a zvládnutie ?a?kostí ?i problémov neraz interpretujeme ako vypo?utie na?ich prosieb a takmer automaticky ich stoto?ňujeme s Bo?ím po?ehnaním. Av?ak, pod?a  sv. Ignáca to v?dy neplatí. Hovorí, ?e choroba je rovnakým darom, ako zdravie. Duchovná neútecha patrí k ?ivotu podobne ako útecha. Dokonca tvrdí, ?e modlitba je dobrá vtedy, ke? sme na jej konci schopní prija? Bo?iu vô?u, nech by mala akúko?vek podobu. Hoci sa mô?eme a máme modli? za v?etkých a za v?etko, v centre modlitby by malo by? predov?etkým h?adanie a plnenie Bo?ej vôle. Modlitba by teda predov?etkým mala by? nasmerovaná na to, aby sme na?li a plnili Bo?iu vô?u. Skúsme si tieto dva aspekty na?ich modlitieb v?imnú? trochu bli??ie.

1. H?adanie Bo?ej vôle

Najjednoduch?í spôsob, ako pozna? názory ?i vô?u druhej osoby, je komunikácia, ktorá sa oby?ajne uskuto?ňuje za istých okolností. Nie v?dy a v?ade mô?eme rozvinú? plodný rozhovor. Pri poznávaní a h?adaní Bo?ej vôle je to podobné. Komunikácia s Bohom  sa uskuto?ňuje za istých podmienok, ktorými sú ?asto ticho a samota. Preto evanjelista Matú? pí?e: ?Ty v?ak, ke? sa modlí?, vojdi do svojej izby, zavri dvere a modli sa k svojmu Otcovi v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, ?a odmení“ (Mt 6,6). V tichosti sa teda ?ah?ie zachytávajú Bo?ie podnety v na?om srdci a preto ju mo?no pova?ova? za jednu z  podmienok h?adania Bo?ej vôle.

?al?ou z podmienok je úprimnos? vz?ahu. Aj tu sa mô?eme oprie? o na?e be?né skúsenosti. ?udia, ktorí sa majú radi, nepotrebujú ve?a slov na to, aby sa navzájom pochopili a porozumeli si. Neraz komunikujú aj bez slov, sú schopní neverbálnej komunikácie. Poznajú sa u? tak dobre z minulosti, ?e sta?í malé gesto ?i jednoduchý poh?ad. Platí to aj o h?adaní a poznaní vôle Nebeského Otca. I tu mô?eme nadobudnú? dôverný vz?ah podobne, ako je to s blízkou osobou. Sta?í, ke? si spomenieme na na?u minulos? a na na?e skúsenosti s Bohom, na udalosti, ktoré nemohli by? náhodou, na dobrá, hodnoty a dary, ktorých sa nám dostalo nezaslú?ene. Ve? ?ím sme si zaslú?ili dobrých rodi?ov, alebo dar viery? Tak, ako sú dejiny Izraela preniknuté Bo?ou starostlivos?ou a dobrotou, tak isto nechýbajú  ani v  na?om osobnom ?ivote. Dôverný vz?ah k Bohu sa buduje spomienkou, anamnézou na jeho dobrá, ktorých sa nám dostalo v minulosti.   Preto Svätý Pavol povzbudzuje, aby sme sa synovsky obracali k Otcovi: ?Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Ot?e! Sám Duch dosved?uje ná?mu duchu, ?e sme Bo?ie deti“ (Rim 8,15-16).
?al?ím prostriedkom h?adania Bo?ej vôle je Bo?ie slovo. Pre kres?anov je prameňom poznania Bo?ej vôle predov?etkým Jeho slovo. Nesta?í ho v?ak len po?u?, uva?ova? nad ním,  alebo sa ho nau?i? naspamä? – je potrebné, aby zostúpilo do srdca ?loveka a zmenilo ho. Musí preniknú? na?u myse? a formova? ju. Len tak nás slovo urobí schopnými formulova? úsudky a rozhodova? sa v súlade s Bo?ou vô?ou. To si v?ak vy?aduje namáhavú premenu spôsobu myslenia, k ?omu nás vyzýva apo?tol Pavol: ?Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmý??ania, aby ste vedeli rozoznáva?, ?o je Bo?ia vô?a, ?o je dobré, ?o mu je milé a ?o dokonalé“ (Rim 12,2).

?al?ím spôsobom h?adania Bo?ej vôle, ktorý chceme spomenú? je ?íta? udalosti ?ivota vo svetle viery, klás? si otázky o ich význame, objavova?, s akým vnútorným postojom ich treba prija?, a h?ada? konkrétne odpovede. To si vy?aduje otvorenos? na vnuknutia Ducha Svätého: Sv. Pavol to vyjadril týmito slovami. ?Neuhá?ajte Ducha, nepoh?dajte prorockými re?ami, ale v?etko skúmajte a ?o je dobré, toho sa dr?te. Chráňte sa zla v akejko?vek podobe“ (1 Sol 5,19-21).

2. Plnenie Bo?ej vôle.

H?adanie Bo?ej vôle by bolo neu?ito?né, ak by sa k nemu nepridalo jej plnenie. Je prirodzené, ?e ?lovek tú?i dosiahnu? to, ?o pova?uje za dobré. Realizácia Bo?ej vôle v na?om ?ivote je v?ak dobro, ktoré prevy?uje v?etky iné dobrá. Nedosahuje sa v?ak hne?, ale je to postupný proces, ?asto sprevádzaný vnútorným zápasom. Ten je daný neustálou ozvenou a recidívou vlastnej vôle. V nestrá?ených momentoch sa v na?ej mysli znova a znova objaví to, ?o duchovní autori nazývajú múrom medzi nami a Bohom: na?a vlastná egoistická a hrie?na tendencia. A tak aj prosebná modlitba, ktorá mala spo?iatku ?isto utilitaristický charakter, (Bo?e daj mi to ?i ono) sa mô?e postupne sta? modlitbou otvorenosti a slobody vo?i Bo?ej vôli. Svätá Terézia z Lisieux pí?e: ?Teraz ma vedie len odovzdanos?, nemám iný kompas! U? nemô?em s tú?bou prosi? o ni? iné, iba o plnenie Bo?ej vôle v mojej du?i.“ Najvy??í príklad tejto modlitby nám ponúka samotný Je?i? v Getsemanskej záhrade: ?Ot?e môj, ak je to mo?né, nech ma minie tento kalich! No nie ako ja chcem, ale ako ty“ (Mt 26,39). Je to najvy??ie prijatie a plnenie Otcovej vôle, ktoré sa o?akáva i od ka?dého kres?ana. Plnenie Bo?ej vôle nebolo nikdy ?ahkou cestou. Bol to v?dy ?a?ký a namáhavý proces, ?i u? v rodine, v reholi ?i v akomko?vek inom povolaní. Stojí ?loveka ve?a námahy, a ak to tak nie je, treba si polo?i? zásadnú otázku: ?Koho vô?u plním?“ A toto je istá kontrolka, ktorá signalizuje plnenie Bo?ej vôle. Námaha a úsilie, nie pohoda a prechádzka ru?ovou záhradou.

?al?ou kontrolkou plnenia Bo?ej vôle je tichá rados?, ktorá sa v srdci takéhoto ?loveka udomácni. Akýsi tajomný pokoj zavládne vo vnútri ?loveka, ktorý vie, pre?o trpí a pre?o prekonáva preká?ky a ?a?kosti.

Poslednou kontrolkou, ktorú chceme spomenú? je harmónia v disharmónii. Bo?ia vô?a je v?dy v súlade s Bo?ími i cirkevnými prikázaniami, a harmonicky zapadá do cirkevnej tradície. Silne kontrastuje s nespravodlivos?ou, násilím a ?udskou zlobou.

Milí priatelia, nejestvuje vä??ie dobro pre ?loveka, ako h?adanie a plnenie Bo?ej vôle. Nech sú obe tieto skuto?nosti stále viac obsahom na?ich modlitieb[1].

Porov. U. Occhialini, ?Volontà di Dio e preghiera”  in Enciclopedia della preghiera, C. Rossini e P. Sciadini (Edd.),  Libreria Editrice Vaticana 2007, 280-282.