Biblick¨¦ postavy (3): Sv?t¨¢ Marta
Nájdeme ju iba v dvoch evanjeliách ¨C u Luká?a a u Jána; v ka?dom z nich v úplne inej situácii a predsa patrí do neve?kej skupiny postáv, u ktorých evanjelisti spomínajú ich meno. Marta ¨C toto meno pochádza z aramejského slova, ktoré znamená pani alebo gazdiná. A Marta ¨C verná svojmu menu ¨C v obidvoch evanjeliách naozaj zastáva túto úlohu.
V evanjeliu pod?a Luká?a (v desiatej kapitole) Marta vystupuje ako pani domu, ako tá, ktorá je Je?i?ovou hostite?kou, pri?om Mária je spomenutá len dodato?ne, ako Martina sestra. Zaneprázdnená gazdiná v zástere a zasnená posluchá?ka pri Je?i?ových nohách sa stali nielen v?a?ným námetom mnohých výtvarných diel, ale tie? podnetom k nekon?iacim pojednaniam o údajnej priorite duchovných zále?itostí pred tými hmotnými. Dá sa ale Martin krátky príbeh u Luká?a naozaj takto zjednodu?i??
?Marta mala plno práce s obsluhou,¡° tvrdí evanjelista, nehovorí v?ak, ?e by Martu znepokojovala práve obsluha. Plno práce nemusí nutne vies? ku starostiam a nepokoju. Zdrojom Martiných starostí a znepokojenia, ktoré jej vytýka Je?i?, mô?e by? i nie?o iné. ?o to teda je? Marta oslovuje Je?i?a: ?Pane, nedbá?, ?e ma sestra nechá samu obsluhova?? Povedz jej, nech mi pomô?e!¡°. Pozorný ?itate? mô?e v tejto ne?akane servírovanej porcii trpkosti rozpozna? hne? pä? prísad:
Pane, nedbá?...? Marta bez opodstatnenia vychádza z negatívneho predpokladu, ?e Je?i? nedbá.
Sestra ma nechá... Marta si trúfa posudzova? sestrin postoj a hodnotí ho negatívne bez toho, ?e by sa zamyslela nad Máriinou motiváciou a dôvodmi.
... samu obsluhova?. Marta sa ?tylizuje do pozície obete. Cíti sa sama. V?etci sú proti nej.
Povedz jej... Marta sa vyhýba osobnej komunikácii so sestrou a chce si z Je?i?a urobi? spojenca.
... nech mi pomô?e. Marta chce organizova?, ?o má kto robi?, aby v?etko fungovalo pod?a jej predstáv.
Toto je pä? ingrediencií jedovatého kokteilu ustaranosti a znepokojenia, ktorým sa Marta nechala priotrávi?: negatívne predporozumenie, predpojatá kritika, syndróm obeti, snaha nájs? spojencov v negatívnom posudzovaní sveta a tú?ba organizova? v?etko a v?etkých pod?a seba.
Z evanjeliového príbehu sa javí, ?e Je?i?om doporu?ený lep?í podiel nemusí nutne znamena?, ?e kontemplácia má prednos? pred aktivitou. Jedno jediné, na ?om zále?í, je venova? sa láskyplne Je?i?ovi. Nev?ta? sa vo svojom pocite krivdy, a ne?pekulova? ?o robia ?i nerobia, a ?o by mali ?i nemali kona? ostatní. Upriami? pozornos? na
Je?i?a kedyko?vek a kdeko?vek, aj uprostred akéhoko?vek mno?stva akejko?vek práce, to je ten najlep?í podiel, ktorý uchráni Martin (ale i ná?) ?ivot pred nepokojom.
Evanjelista Ján túto udalos? v Martinom dome nespomína. Martu predstavuje v inej situácii. Výslovne ju uvádza ako sestru Márie a Lazára z Betánie. Ke??e celá jedenásta kapitola Jánovho evanjelia je o Lazárovi a práve on je tu (okrem Je?i?a) stredobodom pozornosti, nie je vôbec bezvýznamné, ?e evanjelista v úvode spomína Martu na prvom mieste, ke? hovorí: ?Je?i? mal rád Martu i jej sestru a Lazára.¡° Je pravdepodobné, ?e Marta bola najstar?ia a teda zodpovedná za oboch mlad?ích súrodencov i za celú domácnos?.
Martina zodpovednos? a iniciatívnos? sa jasne prejavuje vo chvíli, ke? sa k Betánii blí?i Je?i?. Zatia? ?o Mária zostáva ostentatívne (a mo?no i trochu zanovito) sedie? doma, Marta vychádza Je?i?ovi v ústrety. Z rozhovoru, ktorý sa medzi nimi odvíja, je zrejmé, ?e sa poznajú u? dlh?iu dobu. Marta bez okolkov vyba?uje pred Je?i?om v?etko svoje sklamanie: ?Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.¡° Napriek bolesti v?ak nedovolí, aby toto vzácne priate?stvo otrávila trpkos?. Nevydiera Je?i?a vzbudzovaním pocitu viny a jedným dychom dodáva: ?Ale aj teraz viem, ?e o ?oko?vek poprosí? Boha, Boh ti to dá.¡°
A Je?i? vníma, ?e má pred sebou síce ubolenú, ale zrelú, vyrovnanú a inteligentnú ?enu. Nemusí Marte na svoje ospravedlnenie vysvet?ova?, pre?o nepri?iel skôr. Z pokra?ovania ich rozhovoru je zrejmé, ?e téma zm?tvychvstania nie je medzi nimi nová. A novinkou nie je ani Je?i?ova bo?ská moc. Marta opakovane oslovuje Je?i?a ?±Ê²¹²Ô±ð,¡° ?o znamená, ?e nie je pre ¨¾u len jeden z mnohých fundovaných u?ite?ov Zákona. Pán je titul, ktorý v biblických textoch odkazuje na Najvy??ieho. Výrok, ktorým Marta uzatvára krátky rozhovor s Je?i?om, potvrdzuje, ?e dobre vie, s kým má tú ?es?: ?Áno, Pane, ja som uverila, ?e ty si Mesiá?, Bo?í Syn, ktorý mal prís? na svet.¡°
Ak vôbec smieme na základe tak rôznorodých prame¨¾ov ako je Luká?ovo a Jánovo evanjelium zostavi? profil Martinej osobnosti, tak pred nami vystúpi nádherná uká?ka toho, ako sa v priate?stve s Je?i?om dá rás? vo viere a ?udsky dozrieva?. Z nespokojnej a trochu frustrovanej mana?érky cudzích ?ivotov sa Marta stala ?enou zrelej viery. A po privítaní drahého ale nepredvídate?ného hos?a nenápadne oslovuje svoju sestru: ?U?ite? je tu a volá ?a.¡° Marta zjavne nestratila ni? zo svojich organizátorských schopností (ve? Je?i? Máriu nespomenul), ale u? nevnucuje svoje presved?enie, nenatíska svoju vieru (ve? pred Máriou ani nenazýva Je?i?a Pánom). Len taktne pozýva svoju zadumanú sestru a ?aká, kým dorastie aj ona.
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
