杏MAP导航

?Vidím, ?e pápe? si je vedomý potreby zlep?i? vz?ahy medzi nábo?enstvami a nájs? základ pre spolo?né postupovanie v dôle?itých otázkach ?udstva, ktorými sú mier, spravodlivos?, klíma a mnohé ?al?ie veci, samozrejme, vrátane ?udských práv“, hovorí v rozhovore Mons. Paul Hinder, apo?tolský vikár Severnej Arábie, ktorý má okrem veriacich z Bahrajnu na starosti aj Katar, Kuvajt a Saudskú Arábiu:

Kto sú katolíci v Bahrajne?

V Bahrajne ?ije pribli?ne 80 000 katolíkov, ktorí pochádzajú z rôznych ?astí sveta, osobitne z Afriky a Ameriky, z Indie, Filipín a 

?al?ích krajín, najmä z tých susedných, ako je Libanon, Jordánsko ?i Irak. Ide o komunity obradov: latinského, sýrsko-malabarského, sýrsko-malankarského, maronitského, sýrskeho at?. To dáva miestnej cirkvi osobitný rozmer.

V Bahrajne sa uplatňuje právo ?aría, teda islamské právo, no zároveň je to krajina, kde majú nábo?enstvá slobodu kultu. Znamená to, ?e ?aría je zlu?ite?ná so stretávaním kultúr a nábo?enstiev?

V?dy zále?í na tom, ako sa aplikuje. Bahrajn bol v?ak v?dy ve?mi otvorený vo?i iným nábo?enstvám. Pokia? ide o Katolícku cirkev, musíme sa vráti? do roku 1939, ke? sme mali prvý kostol ved?a ve?kých arabských ?kôl. Táto otvorenos? je vä??ia ako v iných krajinách regiónu.

Bahrajn je prezentovaný ako ?tát, v ktorom sa uplatňuje trest smrti - a nie je prvým, ktorý pápe? Franti?ek nav?tívil - a v ktorom nie sú plne re?pektované ?udské práva. Sú bahrajnskí lídri v tejto súvislosti otvorení dialógu?

Myslím si, ?e pápe? sa diskrétne vyjadrí aj k tejto situácii. Je si jej vedomý. Samozrejme, veci tohto druhu 

pravdepodobne nebudú ma? takú publicitu, akú niektorí ?udia o?akávajú. Ale pod?a toho, ako poznám pápe?a, on nebude ml?a? a mo?no nebude verejne hovori? o takýchto otázkach.

Program pápe?a Franti?ka zah?ňa chvíle s katolíckou komunitou, ale aj ekumenickú modlitbu a stretnutie s Moslimskou radou star?ích. Uskuto?ní sa aj stretnutie s imámom Al-Tajíbom, s ktorým pápe? podpísal Dokument o ?udskom bratstve. ?o si myslíte o priate?stve, ktoré vzniklo medzi pápe?om Franti?kom a ve?kým imámom Al-Azharu?

Myslím, ?e výraz ?priate?stvo“ je správny. Videl som to u? pred tromi rokmi, ke? pápe? pri?iel do Abú Zabí. Bolo zrejmé, ?e medzi nimi vznikol osobitný vz?ah, mo?no hlb?í ako k iným moslimským lídrom. A pápe? vyu?íva tento osobitný vz?ah na napredovanie, povedal by som, v dialógu. Je zrejmé, ?e sa nechce obmedzi? len na jednu ?as? moslimského sveta a pravdepodobne bude ma? príle?itos? preh?bi? vz?ahy nielen so sunnitmi, ale aj so ?iítmi alebo s inými tendenciami v rámci moslimského sveta. Vidím, ?e pápe? si je vedomý potreby zlep?i? vz?ahy medzi nábo?enstvami a nájs? základ pre spolo?né postupovanie v dôle?itých otázkach ?udstva, ktorými sú mier, spravodlivos?, klíma a mnohé ?al?ie veci, samozrejme, vrátane ?udských práv.

Pápe?ova náv?teva mô?e da? silný podnet

Apo?tolský vikár Ju?nej Arábie Mons. Paolo Martinelli, ktorý má na starosti veriacich v Jemene, Ománe a Spojených arabských emirátoch, v rozhovore pre vatikánske médiá spomína dve hlavné charakteristiky Cirkvi v Arábii: Po prvé, je to ?Cirkev pozostávajúca z migrantov rozli?ných etník, ktoré sa odli?ujú - ako na úrovni veriacich, tak aj na úrovni zasvätených osôb a kléru“. A po druhé, Cirkev je men?inou uprostred 

moslimského obyvate?stva. Sna?í sa ?zamera? na podstatu, teda na dosved?ovanie dobrého ?ivota pod?a Evanjelia“.

Náv?teva pápe?a ?sa koná v historickom momente, ktorý mô?e by? silne ?in?piratívny“ pre podporu mieru a skuto?ného zmierenia, hovorí v rozhovore Mons. Martinelli, pri?om dodáva:

?Perzský záliv predstavuje obraz zmie?anej spolo?nosti, spolo?nosti zlo?enej z mnohých odli?ných kultúr a spiritualít, a verím, ?e toto stretnutie mô?e by? ve?kým podnetom k prehodnoteniu medzinárodných vz?ahov a mô?e in?pirova? k dobrým vz?ahom, k h?adaniu dobrého ?ivota pre v?etkých a mô?e pomôc? objavi?, ako rozdiely, rôznorodos? - v rámci lásky k v?eobecnému dobru - mô?u by? prínosom, a nie preká?kou.

Toto stretnutie sa teda koná v ?ase ve?kých obáv na celosvetovej úrovni, no jeho jadrom je práve my?lienka spolu?itia, ktoré je mo?né, zalo?eného na dobre, mieri, zmierení a podpore dobrého ?ivota pre v?etkých. Mô?e by? skuto?ným po?ehnaním nielen pre regióny Perzského zálivu, ale aj silnou in?piráciou pre inú víziu medzinárodných vz?ahov.“

-zk-