杏MAP导航

Sestra Maria Laura, rodným menom Teresina Elsa Mainetti, ktorá sa do?ila 61 rokov, pochádzala z po?etnej rodiny, bola poslednou z desiatich detí. Jej matka zomrela len pár dní po pôrode a tak ju vychovala jej najstar?ia sestra. Vo svojich 18-tich rokoch vstúpila do Kongregácie dcér Krí?a.

Sestra Maria Laura o sebe napísala: ? Existujú kon?tanty, ktoré ma v?dy sprevádzali: hlboká rados? idúca ponad ?a?kosti; istota, ?e Kristus ma miluje, odpú??a mi, obnovuje ma a nikdy ma neopú??a; láska ku ka?dej osobe ako takej, ke??e je Kristovým vtelením, osobitne tým 

najmenej milovaným“.

Z úkladnej vra?dy boli usved?ené a odsúdené tri e?te nedospelé diev?atá, vo veku 16 a 17 rokov, zapojené v satanistickom kulte.

V osudnú noc sestra Maria Laura odi?la z klá?tora, aby pomohla diev?ine, ktorá jej telefonovala, ?e po znásilnení zostala tehotná, odvrhnutá rodinou a súrne potrebuje pomoc. Bol to v?ak podvod na vylákanie sestry z klá?tora. Diev?atá ju v tmavej uli?ke omrá?ili úderom do hlavy a zavra?dili ju zasadením 19 bodných rán no?om. Ako neskôr uviedli, i?lo o satanistický rituál spojený so ?zmluvou krvi“, ktorú diev?atá uzavreli ?akoby z nudy“, v bare pri pive.

Sestra Laura pred stretnutím nemala dobré tu?enie, a tak pre istotu poprosila miestneho kňaza Ambrogia Balatiho, aby ?iel s ňou, av?ak dostato?ne vzdialený, aby nevypla?il diev?a v núdzi. Ke? sa kňaz z dia?ky uistil ?e stretnutie je skuto?né a ?e sestra hovorí s diev?a?om v uli?ke, z miesta odi?iel.   

Mons. Balati v rozhovore pre Vatican News uviedol:  ?Sestra Maria Laura mala trochu strach kvôli neskorej no?nej hodine stretnutia, av?ak bola ve?kodu?ná a nemohla odmietnu? prosbu o pomoc. ... Ve?mi jej le?ali na srdci ?udia, v?dy hovorila: v druhých je môj Je?i?. Osobitne v mláde?i.“

Reho?ní?ka Maria Laura Mainettiová

Postulátorka kauzy blahore?enia Francesca Consoliniová v rozhovore pre Vatican News uvádza:

?Bola u?ite?kou, vychovávate?kou, svoj ?ivot pre?ila s de?mi, s dospievajúcimi, s mladými. Bola ve?mi spätá so svetom mladých, hovorievala, ?e mladí sú zmyslom jej ?ivota.“ ...

 ?Sestra Maria Laura zomrela, preto?e nevedela a nechcela poveda? «nie» na prosbu o pomoc, aj ke? maskovanú a podvodnú zo strany diev?a?a, ktoré jej nazna?ilo svoju ?a?kos?. Vy?la a ?la na stretnutie, aby pomohla, a to v zmysle jej vlastných slov: «Musíme sa nau?i? necha? sa zjes? druhými». ?i?e by? ?innou, pozornou prítomnos?ou, by? v?dy ochotní necha? sa druhým vyru?i?, preto?e ten druhý je Kristus, ktorý v osobe chudobného, mladého, spolusestry, suseda ?i kohoko?vek prichádza k tebe v tej chvíli prosi? o pomoc, prosí ?a o ochotu. Hovorievala, ?e tým najvä??ím darom je objavi? Krista v bratovi a teda nestava? limity tejto ?inorodej láske, tejto ve?kodu?nosti. Je to dvojaký aspekt: vidie? Krista v druhom, ktorému ideme v danej chvíli slú?i?, pomáha?, a zároveň aby ten druhý videl Krista v nás. Ka?dodennos? definovala ako vtelenie, stretnutie mali?kostí s tajomstvom. ?Stretávam sa s Bohom tak, ako sa Mária stretla so Slovom“: toto je k?ú? celého jej ?ivota.“

Sestra Maria Laura v momente umierania svojim vrahyniam odpustila. Posledné slová, ktoré vy?li z jej úst, boli: ?Pane, odpus? im...“. Postulátorka na margo toho vysvet?uje:

?Postoj odpustenia je postojom, ktorý treba pestova? deň po dni, chví?u po chvíli, preto?e ani toto (tak ako ani mu?eníctvo), nepríde zrazu, náhodou, ale pre?íva? ho v mali?kých ka?dodenných odpusteniach. ... Sestra Maria Laura nikdy nepovedala nie na Pánove ?iadosti. Viackrát vo svojich spisoch tvrdila, ?e je ochotná darova? sa celá. Len pár dní pred smr?ou napísala, ?e je ochotná darova? ?ivot, tak ako Je?i?.“

Svedectvo ?ivota budúcej blahoslavenej je povzbudením pre ka?dého, hovorí postulátorka Francesca Consoliniová:

?Oslovuje ka?dého, preto?e ?ila ?ivot vernosti svojmu povolaniu. ... To, ?o je na nej pod?a môjho názoru najkraj?ie, je tento rozmer ka?dodennej vernosti, dôvery, h?adania Boha, bez strachovania sa a úzkosti, v pokojnej istote, ?e on ?ije uprostred nás, niekedy je ukrytý, av?ak v?dy prítomný, nikdy nie vzdialený, tak?e v?dy ho mô?e? nájs? v ka?dodenných mali?kostiach, v osobách, ktoré stretáva?, v jednoduchosti, v pokojnom, dôveryplnom odovzdaní sa, bez h?adania ve?kých, dokonalých nemo?ných vecí, ale takto, v jednoduchosti.“

-zk-