杏MAP导航

Dekrét o mu?eníctve schválil pápe? Franti?ek 19. júna 2020. Bo?ia slu?obní?ka sestra Maria Laura Mainettiová (civilným menom Teresina Elsa) sa venovala vzdelávaniu, formácii a duchovnému sprevádzaniu i materiálnej pomoci de?om a dospievajúcej mláde?i. ?ila na severe Talianska v oblasti Sondria, v horskej oblasti susediacej so ?vaj?iarskom. Bola aj predstavenou komunity Kongregácie dcér Krí?a - Sestier sv. Andreja.

Sestra Maria Laura zomrela vo veku 60 rokov násilnou smr?ou. Z úkladnej vra?dy spáchanej 6. júna 2000 v obci Chiavenna pri Sondriu boli usved?ené a odsúdené tri e?te nedospelé diev?atá, vo veku 16 a 17 rokov, zapojené v satanistickom kulte.

V osudnú noc sestra Maria Laura odi?la z klá?tora, aby pomohla diev?ine, ktorá jej telefonovala, ?e po znásilnení zostala tehotná a súrne potrebuje pomoc. Bol to v?ak podvod na vylákanie sestry z klá?tora. Diev?atá ju v tmavej uli?ke omrá?ili úderom do hlavy a zavra?dili ju zasadením 19 bodných rán no?om. Ako neskôr uviedli, i?lo o satanistický rituál spojený so ?zmluvou krvi“, ktorú diev?atá uzavreli ?akoby z nudy“, v bare pri pive.

Zatia? ?o tri páchate?ky po odpykaní si trestov vo väzení u? za?ali svoje ?ivoty odznova, ich obe? sa v blízkej budúcnosti do?ká blahore?enia. Postulátorka kauzy Francesca Consoliniová v?ak v rozhovore pre talianske médium Vatican Insider vysvetlila, ?e blahore?enie nevychádza len zo samotného faktu násilnej smrti, ale ide tu aj o dokázané duchovné osobnostné kvality sestry Marie Laury Mainettiovej. Posledné slová, ktoré vy?li z úst reho?ní?ky, boli: ?Pane, odpus? im...“.

Postulátorka kauzy blahore?enia Francesca Consoliniová pochádza z Milána a spolupracovala u? na 33 kauzách blahore?enia, v 20 prípadoch bola priamo autorkou spisu ?pozície“. V pre Vatican Insider odpovedá aj na nasledujúce otázky: 

Taliansko si pamätá sestru Mariu Lauru Mainettiovú ako obe? satanistického rituálu. ?o je v?ak o nej dobré vedie? mimo jej zavra?denia?

?Postavu sestry Marie Laury treba oddeli? od faktu z ?iernej kroniky, ktorým sa tla? zaoberala do?iroka. Po?as týchto rokov som ako postulátorka objavila ?enu, ktorá ?ila základ charizmy Dcér Krí?a, ?i?e úplnú disponovanos? vo?i chudobným, chorým a predov?etkým mladým, ktorých videla ako krehkých a nechránených. Do h?bky som ?ítala niektoré poznámky, ktoré si sestra zapisovala viac menej pre seba. Z týchto písomností vychádza najavo, ?e bola v?dy pripravená da? sa do pohybu, vyhrnú? si rukávy, necha? sa zaka?dým vyru?i?, aby priniesla pomoc a útechu.

Písala: usilujme sa ?i? pohostinnos? vo?i tomu, kto ti telefonuje, kto klope na na?e dvere. Hovorila, ?e sa treba necha? ?vyru?ova?“ ostatnými, aj ke? to narú?a v?etky plány, preto?e Boh ?ije ukrytý práve v tom ?udsky nie najpríjemnej?om bratovi. Ke? prijímame toho, kto nás vyru?uje, nie sme to my, kto evanjelizuje, ale to my sme evanjelizovaní, reflektovala sestra Maria Laura. Nedá sa chápa? jej mu?eníctvo bez tejto optiky. (...)

V písomnostiach, o ktorých som hovorila, spomínala, ?e treba ma? odvahu by? osobami ?skonzumovanými“, ?i?e premenenými na pokrm pre bratov, sta? sa chlebom. Ochota darova? ?ivot sa rodí z tohto neustáleho daru, mu?eníctvo nie je faktom samým o sebe, ale korunovaním istej cesty ?ivota.“

Francesca Consoliniová z odkazu osobnosti sestry Marie Laury Mainettiovej zdôrazňuje aj nasledovné:

?To, ?o je e?te aj dnes ve?mi aktuálne, je myslím výchova, ktorú sestra Maria Laura odovzdávala mláde?i, osobitne svojim bývalým ?ia?kam, ktoré poznala ako deti a s ktorými udr?iavala mno?stvo kore?pondencie aj ke? u? boli dospelé, vydaté, matkami. U?ila ich prija? ?ivot v rozli?ných aspektoch s nasadením, pokojom, dôverou v zajtraj?ok. Mala ve?mi rada mladých a oni ju ve?mi milovali, h?adali a nachádzali v nej osobu, ktorá im dávala isté odpovede.

Mladí sú ?astokrát tak trochu rozkolísaní, nerozhodní, nepokojní. Sestra Mainettiová bola schopná ponúknu? im správne odpovede v jednotlivých chví?ach. Vidie? to v listoch, ktoré sme zhroma?dili pre kauzu blahore?enia: mnohí jej písali o radu v ?ase ?a?kostí, niekto preto, ?e pre?íval ?ia? z úmrtia. Vedela vlia? dôveru a nasmerova? aj neveriacich smerom k plnosti viery. Je pekné ako napríklad pí?e jednej bývalej ?ia?ke: rob v?etko s nad?ením, v pokojnej vízii ?ivota. Nezále?í na tom, aby sme robili ve?kolepé veci, ale tie ka?dodenné mali?ké veci bez su?ovania sa a úzkosti.“

?Jej spolusestry napríklad rozprávali, ?e ve?er, ke? boli unavené, sa stávalo, ?e nejaký chudobný ?lovek zaklopal na dvere, a to aj v dos? zúbo?enom stave. Sestra Maria Laura bola tá prvá, ktorá sa dala do práce. Postarala sa oňho, umyla ho a navarila mu. Ke? pri?li chudobní, pýtali si ju, a? napokon jedna sestra povedala: ?Vidím, ?e má? mnoho kamarátov“. - ?Nie, toto je môj Je?i?“, odpovedala jej. (...)

Svoju slu?bu vykonávala diskrétnym spôsobom, bez toho, aby svojej láske k blí?nemu robila reklamu. Mnohí objavili jej osobu a? po smrti, aj ke? omnoho viac ?udí, vrátane biskupa, farára a spolusestier, ju pova?ovalo za svätú aj po?as ?ivota.“

Z toho, ?o hovoríte sa zdá, ?e sestra Maria Laura Mainettiová by mohla by? blahore?ená aj bez mu?eníctva. Je to tak?

?Myslím, ?e jej kauza svätosti by sa mohla za?a? aj zvy?ajným spôsobom, cestou dokazovania cností. Ka?dý mu?eník, ako svätí, sa vyzna?uje cnos?ami: evanjelizácia, profesionálnos?, ako v prípade lekárov zavra?dených v misijnej krajine; spravodlivos?, ako Romero a Puglisi. Ka?dý má nejakú charakteristickú vlastnos?, ktorá závisí od kontextu. V prípade sestry Mainettiovej je konotáciou láska k blí?nemu. Toto ju urobilo mu?ení?kou, no e?te skôr sväticou.“

-zk-