杏MAP导航

Tý?deň po Ve?kono?nej nedeli Cirkev slávi Nede?u Bo?ieho milosrdenstva. História tohto sviatku úzko súvisí so zjaveniami sestre Faustíne Kowalskej, ktorá vo svojom denníku uvádza, ?e ve?er 22. februára 1931 sa jej zjavil samotný Je?i?. Mal na sebe oble?ené biele rúcho, jednu ruku mal pozdvihnutú na po?ehnanie, druhou sa dotýkal svojho odevu. Z poodhaleného rúcha mu vychádzali dva lú?e, jeden ?ervený a jeden svetlý. Po chvíli povedal sestre: Nama?uj obraz pod?a toho, ako ma teraz vidí?, dolu s nápisom: Je?i?u, dôverujem Ti. Tú?im, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo va?ej kaplnke a potom aj na celom svete. S?ubujem, ?e du?a, ktorá bude tento obraz uctieva?, nezahynie.

Sviatkom Bo?ieho milosrdenstva oslavujeme zm?tvychvstalého Krista, ktorý cez sestru Faustínu zjavuje svoje milosrdenstvo vo?i nám. Mô?e sa zda?, akoby i?lo o sviatok istoty a pohody. Milosrdenstvo je vlastnos?ou Boha, ktorý dá v?etkému dobrý koniec, a my sa na tento proces mô?eme pokojne prizera?. Nie je to v?ak celkom tak. V tejto ve?kodu?nosti Boha je nie?o, ?o sa dotýka ka?dého z nás a ?o nazna?uje samotné slovo Milosrdenstvo.

Latinské slovo pre milosrdenstvo je misericordia. 

Skladá sa z dvoch slov: miseria - boles?, utrpenie a cor - srdce. Kombinácia týchto dvoch slov popisuje pocit, ktorý pre?íva ten, kto ?trpí v srdci“. Boles? a dobro Je?i?ovho srdca so sebou úzko súvisia, ale i s nami je to podobne. Boles? a dobro sú city, ktoré i v na?ich srdciach rezonujú spolo?ne. Niektorí autori hovoria o tom ?e istý druh ?a?kostí je podmienkou kultivácie ná?ho vlastného vnútra. Ide o bolesti, ktoré mô?u formova? a zu??ach?ova? na?e srdcia. Skúsme si v?imnú? tri z nich, ktoré v tomto ?ase pre?ívame ?astej?ie, ako inokedy. Sú  to obavy, samota a straty.

Obavy: U? viac ako rok do ná?ho ?ivota vstupuje prvok neistoty. Nevieme presne poveda?, kedy sa pandémia skon?í a aké bude ma? dôsledky. Táto neistota zasahuje ?ivot ka?dého z nás a vyvoláva obavy. V dejinách Cirkvi máme v?ak nemálo príkladov duchovných osobností, ktoré z takéhoto stavu dokázali vy?a?i?. S hlbokou vierou a dôverou ?akali, ako Pán pomô?e rie?i? ich momentálnu krízu. A Pán sa skuto?ne postaral.

Nedávno bol uverejnený ?lenok o ?ene, ktorej v priebehu jedného tý?dňa zomrel jedenás?ro?ný syn a jej obetavý man?el. Bola to známa rodina z Pezinku, preto?e boli profesionálnymi rodi?mi. Ich rukami pre?lo ?trnás? detí. Okrem toho mali e?te piatich vlastných synov. O jedného z nich pri?li na jeseň minulého roka, ke? bol hospitalizovaný pre be?né zápalové ochorenie. Tý?deň nato otcovi rodiny zlyhalo srdce a Mária, jeho man?elka, zostala na v?etko sama. Ustarostená  matka v?ak hovorí:  ?V nede?né ráno mal ná? pán farár svätú om?u za môjho man?ela a  v kázni povedal, ?e tým, ako bol Igor po?as ?ivota starostlivý, ako v?etkým slú?il, ?e to sa nestratí, ale naopak, to sa e?te posilní. Jeho starostlivos? bude teraz bezhrani?ná, bez obmedzenia tela, ?asu a priestoru, ?e nám bude i na?alej pomáha?“. A tak to naozaj je. Ka?dý deň to zakú?ame. Stále nám pomáha, posiela nám ?udí, ktorí sa o nás starajú, tak ako to robil kedysi on.  Na otázku: ?Nedesí vás budúcnos??“, odpovedala: ?Nechávam ju v Bo?om náru?i  a viem, ?e On sa o v?etko postará“.

Samota: Nútená izolácia a samota je pre niektorých ?udí ne?ahká skúsenos?. 

Osobná odlú?enos? od blízkych je istý druh bolesti, ktorú za?ívame. Av?ak samota a odlú?enos? nemá len svoje negatívne stránky. V samote ?lovek vníma celý svet trochu inak. I samotné jeho vnútro sa mu v tichu pravdivej?ie odhalí. V tichu a samote sa z h?bky srdca vyplavia impulzy, ktoré sme zatla?ili do úzadia a na ktoré sme dávno zabudli. V  tichu uva?ujeme, ?ítame, plánujeme, ale predov?etkým sa stretávame s Bohom. Zapo?úva? sa do vlastného srdca znamená zapo?úva? sa do Bo?ieho hlasu v nás samotných. A tak toto obmedzenie sa dá dobre vyu?i? a mô?e by? pre nás idarom.

Jedným z tých, ktorí ?a?kosti samoty a izolácie priam geniálne zúro?ili, bol  egyptský mních Ján Klimak, autor známej knihy Rebrík do neba. Tento askéta, ?ijúci v 7. storo?í, u? ako 16-ro?ný mladík vstúpil do klá?tora na vrchu Sinaj.  Neskôr pre?il v samote 40 rokov a nadobudol to?ko duchovnej múdrosti, ?e z jeho diela dodnes ?erpajú zasvätené osoby kres?anského Východu. Posledné roky ?ivota pre?il ako predstavený klá?tora, kde sa pred ?tyridsiatimi rokmi zoznamoval s tajomstvami duchovného ?ivota. Tam dokázal majstrovsky zúro?i? v?etky  duchovné poznatky, ktoré nadobudol v samote.

Straty: Zdravie nejedného z nás je v tomto období ohrozené. Choroba, strata zdravia sa niektorých z nás silne dotkla. Niekto dokonca stratil blízku osobu. Málokomu v?ak zi?lo na um, ?e i táto boles? doká?e kultivova? na?e srdce. I z týchto strát mô?eme získa?. Dostojevskij vo svojom denníku pí?e o tom, ?e v deň, ke? bol odsúdený na trest smrti, stál pred vykonaním rozsudku a pozeral sa na v?etko dookola. Aké boli nádherné lú?e slnka, 

aký bol ú?asný vzduch, ktorý vdychoval, aký bol nádherný svet okolo neho, aký bol vzácny ka?dý moment jeho ?ivota práve vtedy, ke? stál na prahu smrti. ?Oh”, povedal si v tomto momente, ?keby mi udelili milos?, nestratil by som u? ani jediný moment.“ Milos? mu udelili, ale sám kon?tatuje: ?Ko?ko momentov ?ivota bolo neskôr stratených.“ Mnoho ?udí nevie naplno ?i?, preto?e si nepripustia my?lienky na smr?. Nie ani nato?ko preto, ?e by mali z nej strach, ale skôr preto, ?e posúvajú smr? do vzdialenej budúcnosti. Podvedome toti? veria tomu, ?e ak ju nechajú vzdialene neprístupnú, nikdy ich nezasiahne so svojou plnou silou.

Milí priatelia, Bo?ie milosrdenstvo nám ponúka bezpe?nos? a istotu. Zaháňa na?e obavy, samotu a nahrádza straty. Jeho lú?e milosti nás osvet?ujú, ale dávajú nám ú?as? i na Jeho bolesti.