杏MAP导航

Na za?iatku Pôstneho obdobia Svätý Otec Franti?ek pri istej príle?itosti povedal, ?e nás pozýva k pôstu, ale nie nato?ko od jedla, ako od ohovárania a zbyto?ných re?í. Zdá sa, ?e táto výzva Svätého Otca je aktuálna i na Slovensku. Ohováranie je ako vrch ?adovca, pod ktorým sa ?asto ukrýva hnev, nadradenos? a nepokoj vlastného vnútra. Skúsme si tieto ne?nosti v?imnú? trochu bli??ie. Ich lep?ie poznanie je prvým predpokladom k ich odstráneniu a celkom isto ovplyvní kvalitu na?ich slov.  

1. Hnev: Evagrius a Kassián u? v prvých storo?iach kres?anstva pova?ovali hnev nielen za psychické rozpolo?enie ?loveka, ale za zlého ducha, ktorý sa ?loveka zmocní, preto?e na?iel otvorenú bránu jeho srdca. Evagrius hovorí, ?e hnev je zúrivá vá?eň, ktorá oberá ?loveka o zdravý rozum. V?íma si, ako sa v hneve ?lovek mení. Nielen jeho tvár, ale celé uva?ovanie sa akoby zatemní a z jeho úst vychádzajú jedovaté slová.

Atmosféra, ktorú vytvárajú nahnevaní ?udia, 

je napätá a ich slová sú ako jedovaté ?ípy. Evagrius hovorí, ?e tak, ako ?a?ké mra?ná za?a?ujú atmosféru, tak hnev vná?a ?a?obu do du?e ?loveka a ako oblak zatieňuje slne?né lú?e, tak hnev zatieňuje rozum a pravdivé poznanie. Je len prirodzené, ?e hnevom zatemnený rozumu formuluje slová, ktoré hlboko zraňujú ?asto nevinných ?udí.

Kassián pozoruje, ako hnev oslepuje o?i srdca a nedovolí vidie? slnko spravodlivosti. Tento autor zásadne odmieta akýko?vek hnev, dokonca i tzv. spravodlivý. Ka?dý hnev toti? zaslepuje duchovný zrak a znemo?ňuje pravdivé videnie. Hovorí, ?e ?lovek prestane vidie? tak, akoby mal na o?iach klapky a je úplne jedno, ?i sú z olova alebo zo zlata. Výsledok je rovnaký. ?lovek jednoducho nevidí.

Sv. Ignác toto klamstvo hnevu a nejasného videnia aplikoval predov?etkým na proces rozli?ovania. Hovorí, ?e ak urobíme akéko?vek rozhodnutie v ?ase hnevu, v?dy to bude rozhodnutie zlé. V hneve na?e reakcie ?i výber slov majú v?dy rozkladný charakter.  

2. Nadradenos? a pýcha: ?al?ím neduhom, ktorý sa pod ohováraním ukrýva, je pocit nadradenosti a pýchy. I táto vá?eň patrí do kategórie pokú?ania zlého ducha a Evagrius ho pokladá za mimoriadne nebezpe?né predov?etkým v nábo?enskom prostredí. Hovorí, ?e predmetom nadradenosti a pýchy mô?e by? v?etko. Dokonca i dlhá modlitba, prísnej?í pôst ?i askéza mô?e by? dôvodom k pocitu dôle?itosti.

Nadradený a py?ný ?lovek sa na v?etko pozerá zo svojho Olympu a je len prirodzené, ?e na tomto vrchu vidí iba seba a sebe podobných jedincov. Je pod ich úroveň zostúpi? do ní?in iného poznania, iných problémov alebo ?a?kostí. A tak je prirodzené, ?e im nerozumie. Má len splo?tené poznanie, ktoré mu vyhradil jeho Olymp a jeho pýcha mu nedovolí pozna? viac a hlb?ie. Z jeho obmedzeného poznania potom vychádza ohováranie a nekompetentná kritika.

Evagrius prirovnáva py?ného ?loveka k vysokému stromu, v konároch ktorého je ve?mi málo drobného ovocia.  Oby?ajne ho vyzobú vtáci a takýto strom nemá ?iadny ú?itok. Naproti tomu pokorného ?loveka prirovnáva k stromu, ktorého konáre ob?a?ené ovocím sa takmer dotýkajú zeme. Sú na dosah ka?dému, kto je nablízku. Pokora priná?a bohaté ovocie my?lienok, slov i skutkov.

3. Nepokoj: Tre?ou skuto?nos?ou, ktorá sa pod ohováraním ukrýva, je vnútorný nepokoj. Ticho a ml?anie je pre ka?dého ?loveka príle?itos?ou usporiada? si svoje my?lienky a city. Ak sa mu to nepodarí, alebo ak si na to jednoducho nenájde ?as, skôr alebo neskôr sa takéto vnútro prejaví i navonok. Príli?ná kritika ?i jedovaté slová na adresu iných ?udí sú neraz prejavom autoprojekcie, ?i?e neusporiadaného vnútra, ktoré takýto ?lovek prená?a na iných.

Ján Kassian hovorí, ?e kto pozná seba samého, ?ahko sa zdr?í ohovárania, av?ak ten, ?o ohováranie nevie opusti?, ten je v skuto?nosti ?aleko od tohto poznania.

V?íma si, ako v be?nom ?ivote jestvuje istá vyvá?enos? medzi odpo?inkom a prácou, medzi nocou a dňom, medzi da?divými a slne?nými dňami. Podobnú proporciu by sme mali zachováva? medzi ml?aním a hovorením. Ak túto vyvá?enos? poru?íme a na?im slovám nepredchádza vnútorné ticho, takéto slová neskôr o?utujeme. Sv. Bazil hovorí, ?e ka?dé slovo, ktorému nepredchádza vnútorný pokoj a ticho, je zbyto?né.  

Na záver si pripomeňme nieko?ko zásad, ktoré mô?u pomôc? pretransformova?   ohováranie na slová dobrej rady.

I. Ka?dú radu ?i  napomínanie by mala predchádza? modlitba. Mala by by? slu?bou tomu druhému a v ?iadnom prípade by nemala by? násilnou korekciou.

II. ?lovek by mal by? vlastníkom toho, ?o radí. Ak niekoho upozorňuje na vá?ne a zle návyky, tie by mal ma? on sám dávno zvládnuté.  

III. Napomínanie nikdy neoberá ?loveka o slobodu. Na?e slová majú by? slu?bou a ponukou. ?i bude akceptovaná, nezávisí od nás.  

IV. Radu treba dobre podlo?i? a vysvetli?, ale nikdy netreba hovori? viac, ako je ?lovek schopný prija?.

Milí priatelia, Svätý Otec Franti?ek nás prednedávnom vyzval k pôstu od ohovárania. Skúsme sa v tomto ?ase viac zamera? na poznanie a kultiváciu ná?ho srdca, aby z neho vychádzali slová povzbudenia a dobrej rady.