杏MAP导航

Eremiti ?ili asketickým spôsobom ?ivota. Ich názov bol odvodený od slova eremo, ?o ozna?ovalo miesto, kde ?ili. Bola to oby?ajne pú??, miesto samoty a izolácia.  Podstatným cie?om eremitu v?ak nebola askéza, ani vnútorný pokoj ?i odstup od okolitého sveta.

Eremita bol ?lovek, ktorý opustil svet za ú?elom h?adania Boha. Spôsob ?ivota mu mal napomôc? k nadobudnutiu mystickej skúsenosti s Ním. Bola to cesta, nie prístav; prostriedok, a nie cie?. ?ivotný ?týl eremitov bol pozna?ený istým zriekaním, izoláciou a nepohodou, ale podstatne viedol k stretnutiu s Bohom.   

Eremitský ?ivot z?aleka nemá dnes takú popularitu 

ako v prvých storo?iach kres?anstva. To v?ak neznamená, ?e moderný ?lovek tú?iaci po istých hodnotách tento ?ivotný ?týl niekedy nepotrebuje. Dôkazom toho je Charles de Foucauld, ktorý ?as? ?ivota pre?il na pú?ti, alebo Carlo Caretto, ktorý napísal knihu Pú?? uprostred mesta.

Aké sú hodnoty eremitov, ktoré mô?u obohati? i ?loveka dne?ka? Aký symbolický  význam priná?ajú, ktorý je platný i dnes? Skúsme si v?imnú? ich ?tyri charakteristiky.

1. Eremita ne?il v centre pozornosti, ale v ústraní. Toto mu pomáhalo zbavi? sa falo?ného pocitu nenahradite?nosti, v?adeprítomnosti a komplexu dôle?itosti. Ako napríklad: Ni? nepôjde dobrým smerom, ak nezasiahnem ja. Ak sa k tomu nevyjadrím ja. Z týchto a podobných predstáv o sebe samom sa pomerne rýchlo vylie?il.

Niektorí z eremitov  sa dokázali priam s geniálnou ?ahkos?ou oslobodi? od pút nezdravých vz?ahov a nadmerného majetku, ktorými boli spútaní a ktoré ich paralyzovali. V tomto zmysle boli chudobní, nenaviazaní na veci a ?udí. Boli v?ak slobodní od chamtivosti a egoistického zbierania zbyto?ností. Charakterizovala ich ?etrnos? a sústredenos? na podstatné veci. Nebol to v?ak ?ivot presiaknutý komplexom menejcennosti. Práve naopak. Tento spôsob ?ivota im pomohol k lep?iemu spoznaniu seba samých a nadobudnutiu vlastnej identity.

A toto je nie?o, ?o i nás mô?e nau?i? na?a izolácia. Nie sme nenahradite?ní v externej ?innosti. Nemusíme v?etko ma? a v?ade by?. Av?ak vo vnútornej ?innosti sme nenahradite?ní. Nikto iní iba my sami mô?eme zo svojho srdca odstráni? falo?ný pocit dôle?itosti, egoizmus ?i neskrotenú tú?bu po vlastnení.  Len v samote a izolácii mô?eme pravdivo spozna? tieto hnutia ná?ho srdca.    

2. Eremita konal pokánie. Pokánie, ale i celá askéza, na ktorú sa eremita podujal, vyjadruje, ?e ?lovek nezostáva v procese spásy pasívny. Má mo?nos? aktívne spolupracova? na Bo?om stvorite?skom diele predov?etkým prácou na zve?a?ovaní vlastného vnútra. Pokáním sa o?is?uje od hriechov a ich dôsledkov. ?lovek je stvorený na obraz a podobu Boha. Hriechom ale túto podobu stráca. Hriech mu nasadí akoby falo?nú masku, ktorou sa u? na Boha nepodobá. Preto túto podobu musí opä? nadobudnú?, a to prácou na sebe samom, askézou a pokáním.

I na?e teraj?ie ?domáce väzenia“ sú istou formou askézy ?i pokánia. Nemô?eme robi? to, ?o by sme chceli, cestova? tam, kam by sme chceli. K týmto obmedzeniam mô?eme ma? dvojaký postoj. Mô?eme protestova?, hneva? sa na ne a v?etko kritizova?, alebo ich mô?eme vníma? ako sú?as? situácie, v ktorej sa nachádzame. Ak ich vezmeme ako sú?as? askézy a pokánia, mô?u nás dokonca vnútorne obnovi?, prinavráti? nám podobu Boha, ktorú sme hriechom na ?as stratili.

3. Eremita vedel ml?a? a ?il v tichosti. Stával sa majstrom slova v?aka kultivácii ticha. Medzi hovorenými slovami si doprial ?as na reflexiu. Jeho silencium nebolo prázdnym ml?aním, nebol to dôsledok neschopnosti komunikova? ?i odmietanie rozhovoru. Ml?anie bolo podmienkou tvorenia vlastných my?lienok. Bolo prostriedkom komunikácie s Bohom a následne s ?u?mi. 

Na?im slovám oby?ajne nepredchádza ml?anie. Na to jednoducho nemáme ?as. Preto takéto slová  neraz zraňujú a dlhodobo pozna?ia na?e vz?ahy. Nútená izolácia spôsobená pandémiou nám obmedzila mo?nos? osobnej komunikácie, ale nie mo?nos? uva?ova? a reflektova?. Mô?e nás nau?i? poveda? viac, ale men?ím mno?stvom slov. V?aka tichu a ml?aniu mô?u na?e slová nadobudnú? kvalitu, ktorú predtým nemali.

4. Eremita bol kontemplatívny v ?innosti. Sv. Benedikt obdivoval eremitov,  ktorí nadobudli silné vô?ové vlastnosti. Bol presved?ený o tom, ?e tí, ktorí zvládli samotu, doká?u ?ah?ie zvláda? i poku?enia rôzneho druhu. Doká?u ove?a ?ah?ie nadobudnú? ?nosti a ovláda? svoje my?lienky.

Sv. Benedikt obdivoval i praktickú stránku týchto samotárov.  Vedeli sa o seba postara?. V tomto zmysle nasledovali nielen príklad Márie, ale i Marty. V známej udalosti evanjelia pri Je?i?ovej náv?teve si Mária sadla k jeho nohám a po?úvala ho. Toto je vzor eremitov. Kontemplova? a po?úva? Bo?ie slovo. Nemohli sa v?ak vyhnú? praktickým ?innostiam, ktoré predstavuje Marta. I tie patrili k ich spôsobu ?ivota. Sv. Ignác tento spôsob ?ivota nazýva kontemplatívny v ?innosti.  

I v tejto oblasti nám mô?u by? eremiti vzorom. Vedeli s ?ahkos?ou spoji? ?ivot kontemplácie so ?ivotom ?innosti. Aktívna fyzická i duchovná ?innos? mô?u krá?a? spolu i v dne?nej obmedzenej situácii.

Milí priatelia, izolovaný spôsob ?ivota v na?ich bytoch, do ktorého sme sa nedobrovo?ne kvôli pandémii dostali, nemusí ma? negatívny dopad na na?u  psychiku. Práve naopak. Mô?eme ma? z neho i duchovný osoh tak, ako eremiti, ktorí si ?ivot v samote a izolácii dobrovo?ne zvolili.