杏MAP导航

Na Nový rok si oby?ajne ?eláme ve?a zdravia, Bo?ieho po?ehnania a v tomto období vyjadrujeme i tú?bu po ukon?ení pandémie. Pri ?elaní oby?ajne myslíme na fyzické zdravie, ale i psychické a duchovné zdravie je pre ná? ?ivot potrebné. Hlavne v uplynulých  mesiacoch sme mohli po?u? hlasy psychológov, ktorí  upozorňovali na negatívne ú?inky pandémie. Chýbajúce osobné kontakty, obmedzený sociálny rozmer ?ivota a príli?ná uzavretos? mô?u ma? negatívny dopad na psychickú – du?evnú rovnováhu.

Aký dôsledok v?ak priná?a pandémia na na?e duchovné zdravie?  Pod?a niektorých autorov vytvára ideálne podmienky na jeho ozdravenie. Samota, izolovanos?, obmedzené mno?stvo externých podnetov boli v?dy dobrými podmienkami na poh?ad do vlastného vnútra a na ozdravenie duchovného ?ivota.  

Skúsme si bli??ie v?imnú? tri roviny duchovného zdravia.

1.     Ozdravenie viery

Pod?a duchovných otcov najvä??ou chorobou ducha je nevera. Nevedeli si predstavi? ?loveka, ktorý mô?e ignorova?, popiera?, nepo?íta? s Bohom vo svojom ?ivote. Pre Origena je prítomnos? Boha v na?om ?ivote tak evidentná, ?e ju nemo?no nevidie?. Hovorí o dvoch typoch zraku. Jedným zrakom ?lovek vníma Bo?iu prítomnos? a zakusuje závislos? na ňom. Uvedomuje si, ?e nie je pánom ?ivotných udalostí a ani jeho vlastný ?ivot mu celkom nepatrí. ?ahko mô?e oň prís? i napriek svojej vôli. Je tu niekto iný, ktorý rozhoduje. ?ivot je plný udalostí, ktoré nás presahujú a ktoré jednoducho nemáme v plne v rukách, ako napríklad aktuálna pandémia. Tieto skuto?nosti vidíme pod?a Origena prvým zrakom. 

Druhý zrak je zmyslový, o ktorom hovorí kniha Genezis a ktorý bol bezprostredným dôsledkom hriechu prarodi?ov Adama a Evy. ?Otvorili sa im o?i a spoznali, ?e sú nahí“ (Gn 3, 7). Tento zrak tú?i po zmyslovom zá?itku a oslabuje ?i priam ni?í poh?ad na Boha. Takmer automaticky zaslepuje o?i srdca a o?i viery, ale vyvoláva telesné tú?by.

Sv. Bazil Ve?ký bol presved?ený o tom, ?e neskrotené telesné tú?by sú prejavom chorej du?e. Tieto tú?by sa prejavujú rôznymi spôsobmi, ale v?etky oslabujú tú?bu po Bohu. Sv. Pavol v Liste Rimanom o ?u?och takejto tú?by pí?e: ?Stratili sa vo svojich my?lienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, ?e sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrte?ného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrte?ného ?loveka, vtáky, ?tvorno?ce a plazy“ (Rim 1, 21 – 23).

Pravá viera je prvá rovina duchovného zdravia, ktorú si v týchto dňoch mô?eme obnovi?.

2.     Ozdravenie srdca

Pod?a Evagria sa v na?om vnútri ukrývajú sklony, ako je zmyselnos?, lakomos?, hnev, smútok, lenivos?, namyslenos? a pýcha. Tieto niekedy na základe vonkaj?ích podnetov s prekvapujúcou intenzitou vyrazia na povrch a vtedy nás samotných prekvapia. Ako takýmto prekvapeniam predchádza?? Evagrius odporú?a zapo?úva? sa v tichu a samote do ná?ho vlastného vnútra a preskúma? hnutia ná?ho srdca. Takéto po?úvanie vlastného srdca bolo ka?dodennou sú?as?ou duchovného ?ivota, oby?ajne na konci dňa, a sv. Ignác ho nazýva spytovaním svedomia. Je v?ak ve?mi u?ito?né, ak takémuto poh?adu venujeme i nieko?ko dní. Pod nánosom be?ných  reakcií sa neraz ukrývajú stopy ne?ností, hriechov a zlých návykov. 

Evagrius je prekvapený, ko?ko vá?ní a telesných pote?ení sa skrýva za na?imi tú?bami. Hovorí, ?e prirodzenú tú?bu po Bohu ?lovek zamenil za tú?bu po príjemnostiach, ktoré sa stali sú?as?ou jeho ?ivota. Hriechy ako ma?krtnos?, zmyselnos?, závis? ?i neprajnos? sa k takýmto falo?ným tú?bam ?ahko pridru?ia. Smútok a hnev, ktoré neraz pre?ívame, súvisia pod?a Evagria s pote?ením zmyslov, ktorého sa nám z nejakých dôvodov nedostalo. Je a? komické, ako sa doká?eme  hneva? ?i smúti? kvôli úplným zbyto?nostiam ?i triviálnym veciam. Obdobie pandémie nám znemo?nilo niektoré pote?enia zmyslov, ale  upozorňuje  nás na to, ?o skuto?ne ?lovek potrebuje k ?ivotu a ?o jeho ?ivot zbyto?ne odvádza iným smerom.

?isté srdce je druhá rovina duchovného zdravia, ktorú si v týchto dňoch mô?eme obnovi?.

3.     Ozdravenie spomienok a predstáv  

Nikola Kabasilas hovorí o tom, ?e máme neustále pamäta? na Bo?ie veci a hlavne v ?a??ích momentoch ?ivota si pripomenú? udalosti, kedy sme za?ili Bo?iu prítomnos?. Pamä? nám má slú?i? na to, aby sme nezabúdali na Krista v nás samotných.

 Sv. Izák Sýrsky hovorí, ?e to, ?o sa stane s rybami, ktoré sa vytiahnu z vody, to sa stane i sù duchom ?loveka, ak sa z jeho pamäti vytratí my?lienka na Boha. Duchovne zahynie, ak sa jeho myse? sústredí len na svetské starosti.

Sv. Barsanufius upozorňuje na ná? svet obradov a vizuálnych vnemov. Hovorí, ?e ?lovek, ktorý je posadnutý tú?bou v?etko vidie? a v?ade by?, zaplní svoju myse? do takej miery, ?e sa tam my?lienka na Boha jednoducho nezmestí. Je to ako ke? maliar nama?uje na obraz ve?ké mno?stvo  postáv ?i predmetov, ktoré v?ak navzájom nijako nesúvisia. Obraz je plný, ale vytratila sa my?lienka a jeho zmysel. Nikomu ni? nepovie.

Duchovní otcovia sú presved?ení o tom, ?e v?etky obrazy a predstavy, ktoré uchovávame v pamäti, neraz zneu?ije zlý duch na to, aby v nás vzbudil vá?ne. Do na?ej pamäti sme toti? v minulosti vpustili obrazy a fantázie, na ktoré si ob?as spomenieme a ktoré nepriate? na?ej du?e zneu?íva proti nám.

O?istenie spomienok a predstáv je teda tretia rovina duchovného zdravia, ktorú si v týchto dňoch mô?eme obnovi?.

Milí priatelia, novoro?né ?elanie zdravia by malo zahrňova? fyzické, psychické, ale i duchovné zdravie. Toto si vy?aduje poznanie vlastného srdca. Ticho, samota a istá izolácia od externých ?inností, ku ktorým sme v týchto tý?dňoch donútení pandémiou, nám k tomuto duchovnému zdraviu mô?e pomôc?[1].

[1] Porov. Jean-Claude Larchet, Terapia delle malattie spirituali, 2003 Torino, 47-117