杏MAP导航

Pozrime sa na slová Svätého Otca z nového , ktorými predstavuje tých, ktorí ho in?pirovali napísa? text o ?univerzálnom bratstve“ a ?sociálnom priate?stve“. Najprv to budú my?lienky z úvodu encykliky:

Svätec z Assisi, brat slnka, mora a vetra

?«Fratelli tutti», písal svätý Franti?ek z Assisi, aby oslovil v?etkých bratov a sestry a predostrel im formu ?ivota s chu?ou evanjelia. Spomedzi jeho rád chcem zvýrazni? jednu, v ktorej pozýva k takej láske, ktorá ide ponad hranice geografické a priestorové. Vyhlasuje tu za bla?eného toho, kto miluje druhého «i ke? by bol od neho vzdialený, tak ve?mi, ako keby bol býval pri ňom».

Týmito nemnohými a jednoduchými slovami vysvetlil 

to základné o otvorenom priate?stve, ktoré umo?ňuje uzna?, oceni? a milova? ka?dého ?loveka bez oh?adu na fyzickú blízkos?, bez oh?adu na miesto vo svete, kde sa narodil alebo kde býva.

Tento svätec bratskej lásky, jednoduchosti a radosti, ktorý ma in?piroval napísa? encykliku Laudato si´, ma znova motivuje venova? túto novú encykliku bratstvu a sociálnemu priate?stvu. Toti? sv. Franti?ek, ktorý sa cítil by? bratom slnka, mora a vetra, vedel by? e?te viac spojený s tými, s ktorými bol jedného mäsa a kostí. V?ade rozsieval pokoj a krá?al po boku chudobných, opustených, chorých, vyra?ovaných, tých najposlednej?ích.“ (Fratelli tutti, 1-2)

Stretnutie so sultánom malo základ v láske k Bohu

?Vedomý si ?a?kostí i nebezpe?enstiev, sv. Franti?ek sa ?iel stretnú? so sultánom s rovnakým postojom, aký po?adoval od svojich u?eníkov: aby bez zapretia vlastnej identity, nachádzajúc sa «medzi saracénmi alebo inými neveriacimi neviedli boje ?i di?puty, ale podvolili sa ka?dej ?udskej bytosti z lásky k Bohu».“ (Fratelli tutti, 3)

?Vo vtedaj?om svete, plnom strá?nych ve?í a obranných múrov, za?ívali mestá krvavé vojny medzi mocnými rodmi, zatia? ?o sa rozrastali zóny biedy vylú?ených periférií. Tam Franti?ek prijal do svojho vnútra opravdivý pokoj, oslobodil sa od ka?dej tú?by po nadvláde nad inými, stal sa jedným z posledných a usiloval sa ?i? v súlade so v?etkými. Jemu patrí v?aka za in?piráciu k týmto stránkam.“ (Fratelli tutti, 4)

V Abú Zabí nebolo len diplomatické gesto

?Navy?e, ak pri príprave som mal zdroj in?pirácie v mojom bratovi Bartolomejovi, pravoslávnom patriarchovi, ktorý s ve?kým dôrazom hovoril o ochrane stvorenstva, v tomto prípade som sa cítil zvlá?? stimulovaný Ve?kým Imámom Ahmadom Al-Tajíbom, s ktorým som sa stretol v Abú Zabí, aby sme pripomenuli, ?e Boh «stvoril v?etky ?udské bytosti ako rovné v ich právach, povinnostiach a dôstojnosti, a povolal ich, aby spoluna?ívali medzi sebou ako bratia a sestry».

Nebolo to ?íro diplomatické gesto, ale reflexia zrodená z dialógu a spolo?ného záväzku. Táto encyklika zh?ňa a rozvíja ve?ké témy obsiahnuté v tom dokumente, ktorý sme spolu podpísali. Tie? som do nej zapracoval, mojou vlastnou re?ou, po?etné listy a dokumenty s úvahami, ktoré som dostal od mnohých osôb a skupín z celého sveta.“ (Fratelli tutti, 5)

Univerzálny brat Karol a ?al?í jemu podobní

V závere svojej encykliky sa Svätý Otec priznáva k ?al?ím in?piratívnym vzorom, ke? pí?e:

?Na týchto stránkach reflexie nad univerzálnym bratstvom som sa in?piroval osobitne sv. Franti?kom z Assisi, a tie? inými bratmi, ktorí nie sú katolíci: Martinom Lutherom Kingom, Desmondom Tutu, Mahátmom Gándhím a mnohými ?al?ími. Ale chcel by som zakon?i? pripomenutím e?te jedného ?loveka hlbokej viery, ktorý vo svojej mocnej skúsenosti s Bohom pre?iel cestou premeny a? sa cítil by? bratom v?etkých. Hovorím o bl. Charlesovi de Foucauld.

On nasmeroval svoj ideál úplného odovzdania sa Bohu smerom k stoto?neniu sa s tými poslednými, opustenými v h?bke africkej pú?te. V tom kontexte vyjadroval svoju a?piráciu vníma? ka?dú ?udskú bytos? ako brata, a jedného priate?a ?iadal: «Modlite sa k Bohu, aby som sa naozaj stal bratom v?etkých du?í tejto krajiny». Chcel by? koniec koncov «univerzálnym bratom». A práve iba stoto?nením sa s tými poslednými sa nakoniec dopracoval k tomu, ?e bol bratom v?etkých. Nech Boh vnukne tento sen ka?dému z nás. Amen.“  (Fratelli tutti, 286-287)

Modlitba k Stvorite?ovi

Celkom na konci encykliky sa napokon pápe? obracia v modlitbe na najvy??í zdroj svojej in?pirácie, na ?Pána a Otca ?udstva“. Od neho vyprosuje ducha bratstva pre v?etkých. Podobne sa modlí aj v ?al?ej ekumenickej modlitbe spolu so v?etkými kres?anmi k ?ná?mu Bohu, Trojici lásky“. V Modlitbe k Stvorite?ovi vyjadruje prosby v mene ?udstva týmito slovami:

?Pán a Otec ?udstva, ktorý si stvoril v?etky ?udské bytosti s rovnakou dôstojnos?ou, vlej do na?ich s?dc ducha bratstva. Vnukni nám sen o novom stretnutí, o dialógu, o spravodlivosti a pokoji.

Pobádaj nás vytvára? zdrav?ie spolo?nosti a dôstojnej?í svet, bez hladu, bez chudoby, bez násilia a vojen.

Nech sa na?e srdce otvorí ku v?etkým národom a krajinám sveta, aby sme uznávali dobro a krásu, ktoré si zasial do ka?dého z nich, a utvárali tak spojivá jednoty, spolo?ných plánov a zdie?aných nádejí.“ (Fratelli tutti, 287)

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-