杏MAP导航

Kardinál Jozef Tomko

Je?i? Kristus, vtelený Bo?í Syn, pri?iel pred viac ako dvetisíc rokmi na svet, hlásal svoju náuku v malej krajine na západnom pobre?í Ázie, zhroma?dil svojich veriacich a postavil im na ?elo dvanástich apo?tolov. Tých rozposlal do sveta s príkazom roz?irova? jeho u?enie o Bo?om krá?ovstve a o spáse, ktorú ?u?om priniesol svojou obetnou smr?ou na krí?i a vzkriesením.

Apo?toli a u?eníci vypo?uli jeho príkazy: ?I?te do celého sveta, u?te v?etky národy...“ Tak vznikla Cirkev ako spolo?enstvo veriacich v Je?i?a Krista, pod vedením Dvanástich na ?ele s Petrom, ktorého ustanovil za Skalu: ?Ty si Peter, to je Skala, a tejto Skale postavím svoju Cirkev“. Vypo?u? si z evanjelia slová tejto histórie na miestach, kde zazneli, zanechá v otvorenom srdci hlboký dojem.

Podobný zá?itok som pre?il pred mnohými rokmi v podzemí 

baziliky sv. Petra pri hrobe prvého apo?tola, ke? som  pod oltárom ?ítal starý nápis v gréckej re?i: ?Petros eni“ – ?Tu je Peter-Skala“, tu je jeho hrob. Tu sa zastavila ka?dá re? v na?ej skupine vybraných náv?tevníkov a archeologických pracovníkov, ktorí miesto upravili.

Tieto spomienky mi pri?li na pamä?, ke? dne?ný Petrov nástupca podnikol cestu do Ázie, konkrétne do hlavného mesta Thajska Bangkoku a potom e?te ?alej na východ, do Japonska (do troch ve?kých miest: Tokia, Nagasaki a Hiro?imy). Na niektoré miesta a udalosti si e?te pamätám a pokúsim sa ich privola? záujemcom.

Thajsko som nakrátko nav?tívil prvý raz roku 1970 a potom viac krát na svojich cestách do Ázie. Bangkok je akoby kri?ovatka na v?etky smery. Krajina Thajsko (Thailand) má vy?e 65 miliónov obyvate?ov a skladá sa z viacerých etnických národností ?i kmeňov. Nábo?ensky prevláda budhizmus, na jeho ?ele stojí najvy??í patriarcha.

Budha nie je boh, ale jednoduchí ?udia ho takmer stoto?ňujú s bohom. Budhizmus je ?udská snaha povznies? sa bli??ie k absolútnu. Budha sa pri tom h?adaní ?ohosi mravne vy??ieho a duchovného hodne priblí?il kres?anskej náuke a asketike. Aj pojem rozplynutia sa v nirváne ako vrchol bytia je výraz tú?by po pokoji v Bohu, ktorý si vyprosujeme my kres?ania.

Samé meno Budha znamená ?osvietený“, ?prebudený“. ?il v severovýchodnej Indii v rokoch 558-478 pred Kristom. Zalo?il spolo?enstvo mníchov, ktoré sa ?asom rozdelilo na dva prúdy, jeden buduje viac na laikoch a je progresívnej?í, druhý je skôr tradicionálny a sústre?uje sa okolo mníchov. To sú dva ?povozy“, ako oni nazývajú ?ir?iu a u??iu cestu, ?i?e ?návod“ na ?ivot.

Hlavné mesto Bangkok le?í pri mori, má osem miliónov osemsto tisíc obyvate?ov. Je to obrovské ?udské mravenisko, kde sa nájde bohatstvo i chudoba, umenie i bieda, zábava i nemravnos?. Býval som zvä??a na nunciatúre. Tak som poznal niektoré katolícke rodiny. Môj ?ínsky priate? Johny Sue mal obchod s turistickými a nábo?enskými pamiatkami, bol hlboko veriaci. Dal postavi? dva vä??ie a ?tyri men?ie kostoly.

Koncom devätnásteho storo?ia krá? Rama V. dovolil nábo?enskú slobodu, ale po?as druhej svetovej vojny japonskí okupanti zabili thajských mladých kres?anov. Arcibiskup z Thare mi vyrozprával ako o?itý svedok  za detstva ich mu?enícku smr?, ke? som pri ich zabalzamovaných pozostatkoch ne?aleko rieky Mekongu slú?il svätú om?u.

V Bangkoku som nav?tívil aj staru?kú slovenskú misionárku sestru Bo?ňákovú.  Spomínaný Johny “Gems” (tak ho volali) ochorel na rakovinu, ale sa mu e?te podarilo s rodinou nav?tívi? Lurdy a Rím, kde mal mo?nos? osobne pozdravi? Svätého Otca. Chorého som ho nav?tívil v jeho dome v Bangkoku, ale tesne po mojej náv?teve spokojne umrel v kruhu svojej peknej rodiny.

Ve?mi zaujímavú cestu som podnikol na sever krajiny k ?ínskym hraniciam na pomedzi ?zlatého trojuholníka“, kde v lesoch ?ijú horské kmene a s pomocou slonov zvá?ajú stromy ku schodným cestám. S misionárom sme sa na d?ípe dostali a? k na?im novokres?anom. Tí si postavili na st?poch vyvý?ený kostolík, nechávajúc pod podlahou vo?ný priestor pre prípad da??a.

Na vstupnom schodi?ti sme postavili oltár, odkia? som po anglicky kázal, misionár to prekladal do thaj?iny a katechéta do domáceho jazyka. Táto om?a s dvojprekladovou kázňou a krásnymi spevmi vyobliekaných ?ien v tomto horskom prostredí bola naozaj misionárska! Doplnila ju potom moja slávnostná bohoslu?ba pre po?etné delegácie v katedrále mesta Chag-mai, kam pri?li aj pris?ahovalci z ?ínskeho kmeňa Hmong.

Pápe? Franti?ek nemal dos? ?asu a mo?nosti na takú ?ir?iu náv?tevu, lebo ho ?akalo e?te Japonsko, na ?alekom východe. Ja som pricestoval do tejto modernej ázijskej krajiny a? po odchode Jána Pavla II., lebo som chcel vidie? a bli??ie pozna? ten podnikavý a pracovitý národ, ktorý dáva prácu aj mnohým pris?ahovalcom z ázijských ale aj z juhoamerických krajín, odkia? prichádzajú mnohí veriaci kres?ania. Na?ich katolíkov je z celkového po?tu 126 miliónov obyvate?ov ani necelých pol percenta, to je 536 tisíc.

Celebroval som pre nich svätú om?u spojenú s birmovkou v malom kostolíku na pokraji Tokia. Na cestu zo stredu mesta som potreboval po dia?nici skoro dve hodiny. Po liturgii bolo malé ob?erstvenie a potom priate?ské stretnutie, po ktorom sa u? mnohí museli vyda? na spiato?nú cestu k rodinám na vzdialených perifériách. Veriaci potrebovali teda skoro celú nede?u na toto stretnutie, ktorého stredobod bola eucharistia. Ako tu iná? vybudova? farské spolo?enstvo?

Po náv?teve Tokia som cestoval ?peciálnym rýchlym vlakom, ktorý je zázrakom techniky, popod zasne?enú Fud?ijamu do mesta Kyoto. Je to mesto s bohatou históriou a mnohými ?intoistickými chrámami a palácmi. Ja som v?ak potom letel na juh, do mesta Oita, kde na misii v Bepu pracovali na?i slovenskí saleziáni don Suchán, Foltín a starký Figura. Aj títo na?i krajania tam nechali dobré meno.

Katolícku cirkev v Japonsku zalo?il v Nagasaki sv. Franti?ek Xaverský. On vlastne priniesol do Japonska Je?i?a Krista a jeho evanjelium. Onedlho nastalo kruté prenasledovanie, ktoré si vy?iadalo ve?a obetí a mu?eníkov. Kres?ania sa museli stiahnu? do podzemia, ale zachovali si vieru v rodinách po tristo rokov, hoci nemali medzi sebou kňazov. Ke? po troch storo?iach mohli slobodne prís? noví misionári, kres?ania preskúmali ich pravú vieru, ke? sa ich pýtali, ?i veria v Pannu Máriu a ?i majú so sebou podobizeň rímskeho pápe?a.

Náv?teva pápe?a Franti?ka je po pamätnej ceste Jána Pavla II. naozaj misijnou vzpruhou pre Cirkev v Japonsku, aby po dlhom útlaku rozvinula svoju misijnú ?innos? pre dobro japonského obyvate?stva. Technický a hospodársky rozvoj bez duchovného omladenia nesta?í. To platí v Japonsku, v celej Ázii, aj na na?om Slovensku. Svojou cestou dne?ný Peter,  pápe? Franti?ek, buduje Cirkev.