杏MAP导航

Leto je pre mnohých ?udí dobou dovoleniek, prázdnin, odpo?inku. Pre ?tudentov, zamestnancov, robotníkov je to ?as pracovnej slobody, vä??ej osobnej vo?nosti. V modernej spolo?nosti v hocakom hospodárskom systéme je ?vo?ný ?as“, ako ho zvä??a nazývame, ?udským problémom.

Ako upozornil istý francúzsky sociológ, ?ak sa ?udia nenau?ia ?i? a lep?ie pre?íva? vo?ný ?as, tak sa nau?ia ni?i? sa a zomiera? vo vo?nom ?ase z nudy, z rozpustilosti, z vy?erpania alebo z nervovej únavy, zomiera? pre nehody rôzneho druhu, zomiera? pre vra?dy a atentáty, zomiera? tisícorakými, viac-menej inteligentnými alebo hlúpymi spôsobmi“ (P. Mederic, Loisir et loisirs 2, s. 77).  

V dne?nom svete aj dobrovo?ne vybraná alebo prijatá práca, i ke? má vysokú hodnotu, svojou zodpovednos?ou, rytmom, napätím, rizikom zaprí?iňuje ur?itú napnutos? ba aj náhlivos?, ktorá sa mô?e sta? ?archou a istým druhom psychologického otroctva. Na?e telo i duch si vy?adujú  ob?asné obdobie vo?nosti, odpo?inku, utlmenia, rozptýlenia, hry alebo sústredenia sa. Ako hovorí Starý zákon: ?V?etko má svoj ?as!“

Ako máme teda hodnoti? vo?ný ?as?

Jestvujú dva základné protichodné názory na vo?ný ?as. Pod?a jedného ideálny ?lovek neustále pracuje alebo h?adá prácu. Vo?ný ?as nemá pre neho vlastnú hodnotu. Má iba ur?itú úlohu ako prostriedok na zlep?enie práce. Slú?i len nato, aby si robotník alebo zamestnanec obnovil pracovnú energiu, nabil si ?ivotnú batériu. Hodnotu má teda jeho práca, nie vo?ný ?as.

Pod?a opa?ného názoru vo?ný ?as a ni?nerobenie je ideálom a cie?om celého ?ivota. ??astný je vraj ?lovek, ktorý  prechádza od jednej zábavy k druhej bez toho, aby sa zapojil do nejakej vá?nej ?innosti. Sú ?udia, ktorí vidia hodnotu práce len ako prostriedku na nové zábavy.

Ktorý názor je správny? ?omu patrí prednos? ako vy??ej hodnote v ?udskom ?ivote: práci alebo vo?nému ?asu? U? na prvý poh?ad je jasné, ?e v dobre vyvá?enom ?udskom dianí treba da? pravé miesto a správne ohodnotenie tak práci, ako aj vo?nému ?asu. Povinnos? pracova? alebo - ako hovoríme ?zarába? si na chlieb“ - sa v?eobecne uznáva. Zvä??a to ?udia priznávajú, ke? tvrdia: ?Kto nepracuje, nech ani neje.“

Ako sa v?ak má kres?an chova? k vo?nému ?asu, pod ktorým rozumieme obdobie vo?né od povinného pracovného záväzku, ?as odpo?inku, ?portu a hry; ?as slobody v ?ivote organizovanom, sputnanom povinnos?ami, rytmom, rozkazmi; ?as slobodne vybratých alebo prijatých stretnutí (ako je rodina a podobne); ?as venovaný sebe, kým inokedy v?etko nás odcudzuje sebe samým; ?as venovaný Bohu uprostred ?ivota, ktorý nenecháva ve?a mo?nosti ani chuti pre Boha a Bo?ie veci?

Tu sa stretneme s prvou otázkou: akú hodnotu má ?vo?ný ?as“ v Bo?ích o?iach? Treba ho pova?ova? za ?profánnu“ (?svetskú“) skuto?nos?, ktorú treba ?posväti?“, lebo bez tohto ?zasvätenia“ vo?ný ?as by ostal azda neu?ito?ným pre nábo?enský a duchovný ?ivot, alebo dokonca by sa stal svetácky zameranou ?stratou ?asu“, ktorej sa treba vyhnú? ako pre du?u nebezpe?nej príle?itosti?

Vo?ný ?as, ako aj veci a ?innosti, ktorými sa vo?ný ?as vyp?ňa (odpo?inok, zábava, hra, poézia, turistika, príroda) sú samy v sebe dobré, ak ich len ?lovek neodvráti od ich vlastného prirodzeného cie?a. - Ako nás u?í Druhý vatikánsky koncil: ?V?etky veci práve nako?ko sú stvorené, majú svoju stálos?, pravdivos? a dobrotu, vlastné zákony a svoj poriadok“ (GS 36).

Pravda, k dobrému pou?ívaniu vo?ného ?asu sa treba vychováva?. Hlboký význam vo?ného ?asu je v tom, ?e nám umo?ňuje stretnú? sa so sebou samými, a tak   ?odkrýva ?loveku zmysel jestvovania“ (Karl Rahner), ??lovek je taký, aké je jeho vo?no... Vo vo?nom ?ase vidie? ve?kos? alebo nízkos? ?loveka“ (Charbonneau).

Vo?ný ?as je zároveň doba stretnutia s bratmi, mimo povinných, záujmových, nutných ?obchodných“ stykov. Je to doba stretnutia sa ?loveka s ?lovekom.

A je to aj doba stretnutia sa s Bohom v tichom ústraní, v prírode, v poézii, v modlitbe. ?ivo si uvedomi?, ?e je prítomný s nami niekto, ?o nás miluje. Nielen akosi sentimentálne, ale naozaj konkrétne. On nám dáva a udr?uje ?ivot, s?ubuje nám aj posmrtnú bla?enos? a pripravil nám ve?ný odpo?inok v jeho spolo?enstve.

Vo?ný ?as je pre veriaceho nie doba úzkosti a starosti o zajtraj?ok, 

ktorá sa stáva trápením a napnutím. Kristus uvo?ňuje toto napnutie pripomienkou obla?ujúcej skuto?nosti: ?Nebu?te ustarostení o svoj ?ivot, ?o budete jes? alebo ?o budete pi?... Pozrite sa na nebeské vtá?atá... V?imnite si po?ných ?alií... Vá? nebeský Otec toti? vie, ?e toto v?etko potrebujete. H?adajte teda najprv Bo?ie krá?ovstvo a jeho spravodlivos?, a toto v?etko  vám bude  pridané!... Dos? má ka?dý deň svojho trápenia...“ (Mt 6,25-34).

Vo?ný ?as s Bohom priná?a vnútorný pokoj, biblický ?alóm a slobodu srdca. Také prázdniny nám prinesú ozajstný, dlhodobý odpo?inok, vo?ný ?as a nové duchovné sily do práce. Prajem vám také pokoja plné prázdniny, ozajstný Shalom!

Jozef kard. Tomko