杏MAP导航

Otec kardinál, pred 70 rokmi, ke? ste prijali z rúk kardinála Luigiho Tragliu kňazstvo v Lateránskej bazilike, v ten istý ve?er 12. marca 1949 ste poslali cez Vatikánsky rozhlas do vlasti novokňazské po?ehnanie. Vtedy sa nedalo prís? ani Va?im príbuzným do Ríma, ani Vám ma? primi?nú svätú om?u v rodnej farnosti. V najbli??ích dňoch prídete na Slovensko pri Va?om kňazskom i ?ivotnom jubileu. Kde ho budete slávi?? A s akými pocitmi budete nastupova? v Ríme do lietadla?

Boli spomenuté ur?ité udalosti, ktoré sú v?dy ve?mi radostné pre ka?dého kňaza a novokňaza. Pre mňa nemuseli by? a? nato?ko, z tej prí?iny, ?e som tu nemal nikoho z príbuzných, lebo nedovolili. Tak?e z toho h?adiska to bolo smutné. Mal som potom primície v Bazilike sv. Pavla... Tam som mal ?tyroch na?ich ko?ických seminaristov a nejakých ?udí zo Slovenska, ?o len tak náhodou sa tam dostavili a niektorých, ?o tu boli v Ríme. Tak?e mohlo sa to zda? smutné. Ale ja som ten smútok cítil tak tlmene, preto?e tu bola rados?, predov?etkým. Rados? z tej prvej om?e, rados? z kňazstva.

Nu?, teraz, ako to v?dy býva, ke? sú také jubileá,

si to uvedomujem, znovu celé tie okolnosti... Je to príle?itos? po?akova? predov?etkým Pánovi. V?aka. A to v?aka za dve také udalosti, ktoré sú pre ka?dého dôle?ité. Samozrejme, ponajprv narodenie, v?aka za ?ivot, za ten fyzický ?ivot. A potom, kňazské svätenie. V?aka za tú milos? svätenia. K tomu by sa azda bolo treba aj vráti?, preto?e to je dar Ducha, ke? ?lovek cíti, ?e dostáva Ducha, a to novým spôsobom, to je ?osi ve?ké.

Tento dar ste niesli mnohé roky, v rôznych situáciách, misiách. Z dne?ného poh?adu, mo?no sa to ani nedá tak v skratke zhrnú?, ale ?o by ste pova?ovali za osobitne cenné, alebo azda najcennej?ie z tej ?ivotnej skúsenosti, ?o Vám Pán Boh dal za tie roky?

Ja by som povedal predov?etkým, ?e napriek ?a?kostiam, lebo ?ivot nebol ?ahký, samozrejme, i napriek tomu odlú?eniu, napriek tomu mi Pán dal pokoj srdca. To je taký dar, ke? ho ?lovek získa, tak veru má ?o ?akova? Pánu Bohu a musí si ho len pekne udr?a? a zve?a?ova?. Zachova? si ten pokoj srdca.

Potom, druhý ve?ký dar, to bolo predov?etkým svätenie kňazské a potom svätenie na biskupa. Preto?e to bolo v Sixtínskej kaplnke, bol som sám a svätil ma Ján Pavol II. Tak?e taká udalos?, a tam bola prítomnos?... tam u? som tam mal vo?akoho aj z rodiny pri tom, tak?e bolo to ?osi aj také teplej?ie. To bol ve?ký dar pre mňa, mimoriadne. Ale mohol som sa zas sústredi? na to, ?o je centrálne, ?o je duchovné, ?o je osobné. Tak?e aj to akosi nebolo také dramatické a tragické, ale hlboké áno.

?o by ste odkázali mladému ?loveku, die?a?u 21. storo?ia, ?loveku, ktorý dnes za?ína vníma? vo svojom srdci, ?e ho Pán azda volá k slu?be druhým ako kňaz ?i misionár, alebo mo?no inak sa zasväti? slu?be dobra a lásky, a takýto mladý mu?, mladá ?ena, si uvedomuje, ?e má celý ?ivot pred sebou a stojí pred rozhodnutím nasadi? v?etko?

No, to sú chvíle ve?mi vá?ne a tam mô?u prichádza? aj obavy, ako to bude, a ?a?kosti, aj vnútorne, ?e ?lovek je neistý e?te akosi naraz. Ja by som povedal len to?ko: ma? otvorené u?i na Bo?í hlas. U?i a srdce. Pamäta? si, ?e koniec koncov, tu ktosi ma volá. To nie je, ?e som len tak sám, na pú?ti, a ni? tu nemám, nejaké zvlá?tne dôvody. Nie! Ktosi ma volá. Ke? máme tento vnútorný cit, vnútorný hlas, tak veru treba na to ve?mi dba?, zachyti? to, pestova?. A najmä pamäta?, to ?o povedal Kristus Pán: ?Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som vyvolil vás“. Tak treba premôc? ka?dý strach a smelo ís? dopredu, rozhodnutie spravi?, neodklada?. Vedie? ?e ?a Boh miluje... A ?e ?a miluje osobne. Osobnou láskou, nie len vo?ajako tak v?eobecne. Boh ke? miluje, tak miluje! To je vá?ne. Tak utvrdi? sa v tom je ve?mi dôle?ité.

Otec kardinál, ?asto nav?tevujete Slovensko. Tentoraz znovu prídete slávi? svoje kňazské i ?ivotné jubileum. Kam máte namierené, kde budete slávi??

No kde by to mohlo by?, samozrejme? Teda ponajprv v Ko?iciach, lebo sa zídu aj viacerí kňazi, ako po?úvam, ?o bude slávnos?ou, myslím, nielen pre mňa, ale slávnos?ou pre kňazstvo. Tak?e u? sa na to te?ím, samozrejme, to bude v sobotu. A potom v nede?u nato zas bude slávnos? v Udavskom, v tej farnosti aj s tým farským spolo?enstvom, kde som ja vyrástol. Mnohí u? ma nepoznajú, preto?e sú to?ké roky, ?o som pre?, ale zas ob?as sa objavím, raz-dvakrát do roka. Tak?e, myslím, predsa len je to ?osi domáce, rodinné. Tak?e idem oslávi? pre mňa tú udalos?, to jubileum, oslávi? doma, vo vlastnej farnosti. Budem predov?etkým ?akova? za dar ?ivota a za dar kňazstva.

Rozhovor pripravil Jozef Bartkovjak SJ